Mechanizmy zmluvnej ochrany ľudských práv

¹⁾ Medzinárodné systémy kontroly dodržiavania ľudských práv možno rozdeliť na regionálne a univerzálne. Regionálne systémy, tvorené doposiaľ najmä v rámci Rady Európy, Organizácie amerických štátov a Africkej únie, profitujú z relatívne nižšieho počtu členských štátov príslušných organizácií, a tým aj väčšej miery jednoty, akú je možné dosiahnuť pri kreovaní kontrolných procedúr a mechanizmov. Na univerzálnej medzivládnej úrovni je niekoľkonásobne viac účastníkov ľudskoprávneho diskurzu, často s rozdielnymi, ba i protichodnými názormi na otázky efektívnosti či záväznosti kontrolných procedúr.

Univerzálny systém tvorený v rámci Organizácie Spojených národov (OSN) možno ďalej diferencovať na zmluvný a mimozmluvný systém. Právnym základom zmluvného systému sú písomné univerzálne mnohostranné právotvorné a časovo neobmedzené zmluvy. Tie obsahujú materiálne i procesné normy, ktoré poskytujú ochranu ľudských práv jednotlivcom v tých štátoch, ktoré sú zmluvnou stranou príslušnej zmluvy. Na otázky ich dodržiavania, vykonávania, výkladu, zmeny, úpravy, platnosti, zániku, registrácie, atď. sa, ako na pramene medzinárodného práva, primerane vzťahuje Viedenský dohovor o zmluvnom práve z roku 1969.²⁾

Zmluvy sú teda záväzné len pre štáty, ktoré ich prijali a ratifikovali. Kreujú jednotlivé kontrolné zmluvné orgány, určujú záväzky štátov, katalógy ľudských práv a viac či menej účinné mechanizmy ich ochrany.

V článku autor ponúka rozbor dvoch nových kontrolných procedúr, ktoré dopĺňajú doposiaľ aplikované inštrumentárium univerzálneho systému ochrany ľudských práv. Konkrétne ide o tzv. systém pravidelných návštev a o tzv. procedúru naliehavého opatrenia. Analýza sa zameria na hlavné črty týchto mechanizmov, procesný postup a zhodnotenie ich potenciálnej efektivity.

V súčasnosti žiadna zmluva či dohovor nekreuje jednotný mechanizmus ochrany všetkých práv zadefinovaných v Medzinárodnej listine ľudských práv³⁾ a v ďalších dohovoroch OSN. Všeobecná deklarácia ľudských práv neobsahuje mechanizmus na ochranu v nej priznaných práv. Medzinárodné pakty z roku 1966 poskytujú rozdielne účinný mechanizmus. Ďalšie univerzálne zmluvy (často označované ako dohovory) obsahujú určité mechanizmy ochrany. Tie sú od seba nezávislé a navzájom odlišné samotným rozsahom pôsobnosti, inštitucionálnym základom i efektivitou, s akou dokážu riešiť porušovanie ľudských práv, ako aj vymáhať konečné rozhodnutia.

Tradičné mechanizmy, resp. procedúry, ktoré využíva zmluvný kontrolný systém, možno diferencovať na

Zmluvný, rovnako tak i mimozmluvný univerzálny systém sa vyznačujú istou mierou dynamiky a prechádzajú vývojom i cielenou reformou. V oblasti mimozmluvného systému bola táto zmena z veľkej časti dosiahnutá vznikom Rady OSN pre ľudské práva,⁵⁾ pričom kryštalizovanie jednotlivých právomocí a usporiadanie doterajších kompetencií rôznych komisií, spravodajcov a pracovných skupín aj naďalej prebieha. V časti zmluvného systému sa na univerzálnej úrovni pripravuje zjednotenie jednotlivých procedúr a vytvorenie jedného zmluvného kontrolného orgánu. Od roku 2002, resp. 2006 môžeme taktiež sledovať vývoj aj v otázke kontrolných procedúr. Tie tradičné boli doplnené o nové mechanizmy, ktorými sú

Systém pravidelných návštev () upravuje doposiaľ jedine Opčný protokol z roku 2002 k Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (ďalej len "Opčný protokol").⁶⁾ Op