Rozhodovanie súdov týkajúce sa rodovej rovnosti a ľudských práv žien: niekoľko
zamyslení nad právnickým diskurzom a jeho spoločensko-kontextuálnymi
aspektmi
Mgr.
Janka
Debrecéniová
MJur.
Ďakujem Adriane Lamačkovej, Vande Durbákovej a Zuzane Magurovej za poskytnutie
cenných zdrojových informácií a pripomienok, aj vďaka ktorým má tento článok svoju súčasnú podobu.
Ďakujem aj mnohým mojim spolupracovníčkam, priateľkám a známym, ktoré sa so mnou podelili o svoje
zážitky a postrehy zo súdnych siení, združenie Občan, demokracia a zodpovednosť
Autorka v článku poukazuje na niektoré problémy právnického a v rámci neho sudcovského
diskurzu vo vzťahu k dodržiavaniu princípov rodovej rovnosti a ľudských práv žien. Vychádzajúc z
výskumov uskutočnených v zahraničí pomenúva špecifické problémy relevantné pre sudcovský diskurz na
Slovensku, pričom sa snaží analyzovať ich príčiny a načrtnúť možné prístupy k ich
riešeniam.
"Skúsenosť ukázala, že aj tá najprogresívnejšia reforma môže byť zmarená škrtnutím
sudcovského pera."1)
O význame sudcovského diskurzu v rámci právnického diskurzu niet pochýb. Tento druh
diskurzu je kľúčovým nielen pri rozhodovaní o právach a povinnostiach konkrétnych subjektov v
individuálnych právnych vzťahoch, ale má výrazný vplyv aj na normotvorbu, ktorá sa uskutočňuje
jednak prostredníctvom interpretácie už existujúcich všeobecne záväzných právnych
aktov,2) jednak prostredníctvom vplyvu na obsah všeobecne záväzných aktov
prijímaných prostredníctvom budúcich legislatívnych procesov.3)
Význam sudcovského diskurzu však netkvie len v jeho nezastupiteľnom postavení v systéme
právnického diskurzu, ale aj v jeho postavení v rámci celospoločenského diskurzu, resp. v rámci
jednotlivých druhov odborných diskurzov. Vzájomná podmienenosť a podobnosť argumentov používaných v
rámci týchto diskurzov a ich výsledkov je (alebo by mala byť) daná vzájomnými interakciami medzi
jednotlivými normatívnymi systémami spoločnosti, resp. medzi jednotlivými vednými
odbormi.
Vplyv právnych noriem alebo iných výsledkov právnického diskurzu má pritom v týchto
interakciách osobitné postavenie: donucovacia moc štátu, stojaca za jednotlivými právnymi normami
alebo za individuálnymi právnymi aktmi môže totiž fungovať ako katalyzátor alebo naopak, ako
spomaľujúci faktor dôležitých spoločenských procesov, resp. môže mať iný vplyv na jednotlivé
spoločenské javy alebo vedné odbory. Významným prvkom v týchto interakciách je aplikácia právnych
noriem súdmi, počas ktorej súdy v rámci právnického diskurzu nezriedka uplatňujú alebo generujú
dôležité právne princípy alebo právnopolitické ciele.4) Niektoré právne
princípy môžu pritom s právnopolitickými cieľmi bezprostredne súvisieť, respektíve viacero
právnopolitických cieľov je prevoditeľných na princípy svojho
druhu.5)
Jedným z príkladov oblastí, v ktorých má právnický a osobitne sudcovský diskurz výrazný
vplyv na spoločenské javy a procesy, je oblasť rodovej rovnosti a ľudských práv žien. Hoci rodová
rovnosť a dodržiavanie ľudských práv žien formálne predstavujú dôležité právne a spoločenské
postuláty, v praxi je diskriminácia žien a iné porušovanie ich práv stále neporazeným fenoménom - a
navyše s výrazným štrukturálnym podtónom. Preto budeme tomuto javu v nasledujúcich riadkoch venovať
pozornosť, a to z pohľadu vysporiadavania sa s ním v rámci sudcovského diskurzu. Sústredíme sa najmä
na opis stavu v oblasti sudcovského diskurzu týkajúceho sa niektorých otázok rodovej rovnosti a
ľudských práv žien a na pomenovanie jeho príčin. V závere sa pokúsime načrtnúť možné riešenia, ktoré
by mohli napomôcť skvalitneniu sudcovského diskurzu v oblastiach, ktoré súvisia s rodovou rovnosťou
a ľudskými právami žien, a tým prispieť k zlepšeniu právnej a faktickej situácie žien tak, aby bola
v súlade s vnútroštátne aj medzinárodne deklarovanými právnymi štandardmi.
Keďže na Slovensku neexistujú kvantitatívne ani kvalitatívne výskumy v uvedených
oblastiach, v článku sa budeme opierať najmä o výskumy realizované v zahraničí. Z empirických
pozorovaní uskutočnených v r