Niektoré aspekty legality odpočúvania

Vydáno: 30 minút čítania
Niektoré aspekty legality odpočúvania
JUDr.
Miloš
Deset
Katedra trestného práva a kriminológie, Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave.
DESET, M.: Niektoré aspekty legality odpočúvania. Právny obzor, 93, 2010, č.3, s.245 -255.
V tomto článkuje venovaná pozornosť niektorým aspektom právnej úpravy odpočúvania podľa zákona č.301/2005 Z.z. Trestného poriadku a zákona č.166/2003 Z.z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím inľormačno-tcchnických prostriedkov a o zmene a doplněni niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním). Skúmajú sa v ňom najmä možnosti priebežnej kontroly vykonávania odpočúvania a odôvodňovanie rozhodnutí, ktorými sa nariadilo, a s tým súvisiaca ich preskúmateľnosť. Súčasťou tohto článkuje napokon aj stručná analýza informovanosti odpočúvanej osoby ojej odpočúvaní, ktorá je jedným z predpokladov právnej ochrany pred potenciálnym zneužívaním odpočúvania, resp. jeho nezákonným vykonávaním.
Úvod
Jedným zo základných práv chránených Ústavou Slovenskej republiky č.460/ 1992 Zb. (ďalej len "ústava") je právo na ochranu korešpondencie a tajomstva dopravovaných správ, ktoré je súčasťou práva na ochranu súkromia. Garantuje ho či. 22 Ústavy, podľa ktorého "
listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných písomnosti a ochrana osobných údajov sa zaručujú"
(odsek 1) a podľa ktorého "
nikto nesmie porušiť listové tajomstvo ani tajomstvo iných písomností a záznamov, či už uchovávaných v súkromí, alebo zasielaných poštou, alebo iným spôsobom; výnimkou sú prípady, ktoré ustanoví"
(zákon odsek 2 prvá veta). ČI. 22 ústavy, podobne ako 51. 13 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len "Listina"), chráni aj
" tajomstvo správ podávaných telefónom, telegrafom alebo iným podobným zariadením"
(odsek 2 druhá veta). Súčasťou tohto práva je dôvernosť obsahu informácií šírených takýmto spôsobom, preto každý adresát týchto práv, ktorý komunikuje s inou osobou, má legitímne očakávanie, že obsah jeho komunikácie zostane dôverný a neprístupný tretím osobám.1)
Právo na ochranu súkromia vyplýva aj z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor"). Podľa či. 8 ods. 1 Dohovoru má každý "
právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie"2)
Zároveň či. 8 ods. 2 Dohovoru upravuje možnosť legitímneho zásahu do tohto práva, konkrétne oprávňuje štátne orgány zasahovať do jeho výkonu, ak je to v súlade so zákonom a ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, alebo ochrany práv a slobôd iných (porovnaj či. 8 ods. 2 Dohovoru). Z uvedeného ustanovenia celkom jasne vyplýva, že akýkoľvek zásah do predmetného práva musí byť v súlade so zákonom a odôvodnený legitímnym cieľom, ktorého dosiahnutie sa ním sleduje, napr. predchádzaním nepokojov a zločinnosti. To, samozrejme, platí aj pre odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky (ktorého podstatou je
"pred účastníkmi aktuálne prebiehajúcej telekomunikačnej prevádzky utajené a účelové vnímanie ich komunikácie, ktoré je sprostredkované telekomunikačnými zariadeniami tretej osobe
"3) pozn. - preklad aut).
Tieto ústavnoprávne pravidlá, podľa ktorých možno za istých okolností zasiahnuť do práva na ochranu korešpondencie a tajomstva dopravovaných správ, boli neskôr dotvorené judikaturou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len "Európsky súd"