Ústavný rozmer slovenského trestného práva ako súčasti európskeho právneho priestoru.

Vydáno: 27 minút čítania
Ústavný rozmer slovenského trestného práva ako súčasti európskeho právneho priestoru.
JUDr.
Jaroslav
Klátik
Katedra verejného práva, Oddelenie trestného práva, kriminológie, kriminalistiky a penológic, Právnická fakulta UMB, Banská Bystrica.
KLATIK, J.: Ústavný rozmer slovenského trestného práva ako súčasti európskeho právneho priestoru. Právny obzor, 91, 2008, č. 6, s. 559 - 568.
Autor sa v príspevku venuje vzťahu ústavného práva k trestnému právu. Venuje sa trestnoprávnej ochrane ústavného zriadenia. Autor zároveň uvádza, že táto ochrana je aj prejavom ochrany zvrchovanosti. Slovenské trestné právo je aj po vstupe SR do európskych štruktúr stále považované za jeden z významných prejavov zvrchovanosti. Autor sa vo svojom príspevku venuje aj prednosti práva ES/ĽU pred slovenským trestným právom, jeho integrácii do európskeho právneho priestoru, keďže zbližovanie trestného práva medzi členskými štátmi EU patrí k výrazným prejavom vývoja európskej integrácie. Taktiež uvádza konkrétne optimalizačné aspekty vo vzťahu k vývoju slovenského trestného zákonodarstva po vstupe do EU v kontexte záujmov a potrieb SR, ktoré vyplývajú z postavenia slovenského trestného práva v európskom právnom priestore a zo záväzkov voči EU.
1. Vzťah Ústavy Slovenskej republiky k trestnému právu
1.1 Trestnoprávna ochrana ústavného zriadenia SR
Ústava Slovenskej republiky (ďalej aj "SR") obsahuje mnoho ustanovení, ktoré sa bezprostredne týkajú odvetvia trestného práva. Upravuje napr. otázku práva každého občana na život, neprípustnosť trestu smrti, ochranu vlastníctva a obydlia, rovnosť občanov pred zákonom, udeľovanie milosti a amnestie prezidentom SR, ustanovenia o nezávislosti a nestrannosti súdnej moci, nezávislosť sudcov a ich viazanosť zákonom, otázku hmotnoprávnej a procesnej exempcic a pod. Trestné právo tak prostredníctvom svojho hmotnoprávneho kódexu - zák. č. 300/2005 Z.z. Trestného zákona v znení neskorších noviel (ďalej aj "TZ") chráni základné ľudské práva a slobody, politické práva, práva národnostných skupín a etnických menšín, hospodárske, sociálne a kultúrne práva, právo na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva, právo na súdnu a inú právnu ochranu. Trestné právo predstavuje krajný prostriedok právnej ochrany spoločnosti, avšak najprísnejší prostriedok. Ide tak o prostriedok tzv. poslednej inštatncie
ultima ratio
,
1) čím má sekundárny charakter. Veľký význam má trestné právo i z toho dôvodu, že priamo svojimi ustanoveniami chráni i ústavné zriadenie Slovenskej republiky.
Trestnoprávna ochrana ústavného zriadenia je vymedzená v VII. hlave, prvom diele osobitnej časti Trestného zákona prostredníctvom trestných činov vlastizrady (§ 311), úkladov proti Slovenskej republike (§ 312), teroru (§§ 313 - 314), záškodníctva (§§ 315 - 316) a sabotáže (§317).
Spoločným primárnym objektom týchto trestných činov je ústavné zriadenie SR. Popri ňom, okrem teroru podľa § 313-314 TZ, kde je výlučným objektom, pristupujú ako primárne objekty aj samostatnosť, zvrchovanosť alebo územná celistvosť a obranyschopnosť. O

Související dokumenty

Súvisiace články

Súbeh disciplinárneho konania a trestného konania proti sudcovi
Niektoré aspekty legality odpočúvania
K povinnosti advokáta zachovávať mlčanlivosť v trestnom konaní
Podmienky trestnej zodpovednosti za účastníctvo so zameraním na problematické časti aktuálnej právnej úpravy (2.)
Medzinárodné štandardy slobody prejavu sudcu a disciplinárneho postihu za výkon tejto slobody
Nepríčetnosť
Miesto spáchania trestného činu ako kritérium pre určenie miestnej príslušnosti
Vplyv pandémie COVID-19 na oblasť justície
Núdzový stav v Slovenske republike z hľadiska medzinárodných ľudskoprávnych štandardov
Rozhodovanie o kolúznej väzbe
Sloboda prejavu sudcu v kontexte judikatúry európskeho súdu pre ľudské práva
Je § 363 Trestného poriadku skutočne mimoriadnym opravným prostriedkom?
Všeobecný súd a štátna pomoc v čase pandemie Covid-19
Vybrané mechanizmy na ochranu pred diskrimináciou a násilím páchanom na ženách
Viazanosť štátu vlastným právom ako príklad cikrularity v práve
Metódy smerujúce k definícii základných práv v praxi maďarského ústavného súdu
Ke smyslu a účelu práva z pohledu interpretace právních předpisů: argumentaci teleologickým výkladem (vázanosti soudce zákonem)
Ústavný súd a Zmluva o ústave pre Európu: Niekoľko poznámok k argumentácii ústavného súdu
Suverenita státu včera a dnes - k dynamice pojmu a hermeneutickým posunům v jeho chápání