Ústavný rozmer slovenského trestného práva ako súčasti európskeho právneho
priestoru.
JUDr.
Jaroslav
Klátik
Katedra verejného práva, Oddelenie trestného práva, kriminológie, kriminalistiky a
penológic, Právnická fakulta UMB, Banská Bystrica.
KLATIK, J.: Ústavný rozmer slovenského trestného práva ako súčasti európskeho
právneho priestoru. Právny obzor, 91, 2008, č. 6, s. 559 - 568.
Autor sa v príspevku venuje vzťahu ústavného práva k trestnému právu. Venuje sa
trestnoprávnej ochrane ústavného zriadenia. Autor zároveň uvádza, že táto ochrana je aj prejavom
ochrany zvrchovanosti. Slovenské trestné právo je aj po vstupe SR do európskych štruktúr stále
považované za jeden z významných prejavov zvrchovanosti. Autor sa vo svojom príspevku venuje aj
prednosti práva ES/ĽU pred slovenským trestným právom, jeho integrácii do európskeho právneho
priestoru, keďže zbližovanie trestného práva medzi členskými štátmi EU patrí k výrazným prejavom
vývoja európskej integrácie. Taktiež uvádza konkrétne optimalizačné aspekty vo vzťahu k vývoju
slovenského trestného zákonodarstva po vstupe do EU v kontexte záujmov a potrieb SR, ktoré vyplývajú
z postavenia slovenského trestného práva v európskom právnom priestore a zo záväzkov voči
EU.
1. Vzťah Ústavy Slovenskej
republiky k trestnému právu
1.1 Trestnoprávna ochrana ústavného zriadenia
SR
Ústava Slovenskej republiky (ďalej aj "SR")
obsahuje mnoho ustanovení, ktoré sa bezprostredne týkajú odvetvia trestného práva. Upravuje napr.
otázku práva každého občana na život, neprípustnosť trestu smrti, ochranu vlastníctva a obydlia,
rovnosť občanov pred zákonom, udeľovanie milosti a amnestie prezidentom SR, ustanovenia o
nezávislosti a nestrannosti súdnej moci, nezávislosť sudcov a ich viazanosť zákonom, otázku
hmotnoprávnej a procesnej exempcic a pod. Trestné právo tak prostredníctvom svojho hmotnoprávneho
kódexu - zák. č. 300/2005 Z.z.
Trestného zákona v znení neskorších noviel (ďalej aj
"TZ") chráni základné ľudské práva a slobody,
politické práva, práva národnostných skupín a etnických menšín, hospodárske, sociálne a kultúrne
práva, právo na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva, právo na súdnu a inú právnu
ochranu. Trestné právo predstavuje krajný prostriedok právnej ochrany spoločnosti, avšak
najprísnejší prostriedok. Ide tak o prostriedok tzv. poslednej inštatncie 1) čím má sekundárny charakter. Veľký význam má trestné právo i z
toho dôvodu, že priamo svojimi ustanoveniami chráni i ústavné zriadenie Slovenskej
republiky.
ultima
ratio
,Trestnoprávna ochrana ústavného zriadenia je vymedzená v VII. hlave, prvom diele osobitnej
časti Trestného zákona prostredníctvom trestných
činov vlastizrady (§ 311), úkladov proti
Slovenskej republike (§ 312), teroru
(§§ 313 - 314), záškodníctva
(§§ 315 - 316) a sabotáže
(§317).
Spoločným primárnym objektom týchto trestných činov je ústavné zriadenie SR. Popri ňom,
okrem teroru podľa § 313-314 TZ, kde je
výlučným objektom, pristupujú ako primárne objekty aj samostatnosť, zvrchovanosť alebo územná
celistvosť a obranyschopnosť. O