Preklad Príručky judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "dohovor"), strany 42 - 45.
215. Hoci článok 6 zaručuje právo na spravodlivé prejednanie veci, nestanovuje žiadne pravidlá o prípustnosti dôkazov ako takých, čo je v prvom rade predmetom vnútroštátnej právnej úpravy
(Schenk proti Švajčiarsku
, ods. 45 a 46;
Moreira Ferreira proti Portugalsku (č. 2)
[VK], ods. 83;
Heglas proti Českej republike
, ods. 84).216. Úlohou súdu preto v zásade nie je určiť, či môže byť prípustný určitý typ dôkazu, napr. dôkaz získaný nezákonne z pohľadu vnútroštátneho práva. Otázkou, na ktorú je potrebné odpovedať, je, či bolo konanie ako celok, vrátane spôsobu, akým sa získali dôkazy, spravodlivé (
Ayetullah Ayproti Turecku,
ods. 123 - 130). To zahŕňa preskúmanie príslušnej namietanej nezákonnosti a, ak došlo k porušeniu aj iného práva vyplývajúceho z dohovoru, [i] povahy konštatovaného porušenia
(Khan proti Spojenému kráľovstvu,
ods. 34;
P. G. a J. H. proti Spojenému kráľovstvu,
ods. 76;
Allan proti Spojenému kráľovstvu,
ods. 42).217. Pri zisťovaní, či bolo konanie ako celok sprav