Preklad materiálu (tzv. factsheet), ktorý zostavilo tlačové oddelenie Európskeho súdu pre ľudské práva.
PRÁVO NA ŽIVOT (ČLÁNOK 2 DOHOVORU)
Harrisonová a ďalší proti Spojenému kráľovstvu 25. marec 2014 (rozhodnutie o prijateľnosti)
Sťažovatelia, príbuzní 96 fanúšikov, ktorí zomreli počas tragédie na [štadióne] Hillsborough v roku 1989, sa sťažovali podľa článku 2 (právo na život) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd [ďalej len "Dohovor"] na to, že pôvodné vyšetrovanie bolo nedostatočné a že aj napriek tomu, že bolo nariadené vykonanie nových vyšetrovaní, museli čakať viac ako 24 rokov na také vyšetrovanie úmrtí, ktoré by bolo v súlade s článkom 2.
So zreteľom na pochopiteľnú absenciu kritiky zo strany sťažovateľov voči rýchlym a účinným opatreniam, ktoré doteraz prijali rôzne orgány Spojeného kráľovstva za účelom ďalšieho vyšetrovania úmrtí ich rodinných príslušníkov následne po zriadení Nezávislého panelu Hillsborough v septembri 2012 a s ohľadom na prebiehajúce súdne prieskumy a vyšetrovania, Európsky súd pre ľudské práva [ďalej len "Súd"] rozhodol, že sťažnosti musia byť považované za predčasné a vyhlásil ich za
neprijateľné
podľa článku 35 (podmienky prijateľnosti) Dohovoru. Súd ďalej poznamenal, že ak by sťažovatelia boli nespokojní s dosahovaným pokrokom [vyšetrovania] alebo ak by po ukončení vyšetrovaní a súdnych prieskumov neboli spokojní s ich výsledkom, zostala by pre nich otvorená možnosť podania ďalších sťažností na Súd.ZÁKAZ NEĽUDSKÉHO ALEBO PONIŽUJÚCEHO ZAOBCHÁDZANIA (ČLÁNOK 3 DOHOVORU)
Hentschel a Stark proti Nemecku 9. november 2017
Tento prípad sa týkal sťažnosti dvoch futbalových fanúšikov na zlé pozápasové zaobchádzanie zo strany polície a na nedostatočnosť následného vyšetrovania.
Súd rozhodol, že
nedošlo k porušeniu článku 3
(zákaz neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania) Dohovoru vo vzťahu k zaobchádzaniu so sťažovateľmi zo strany polície, keďže nebolo možné bez dôvodných pochybností preukázať, že udalosti [prípadu] sa stali tak, ako boli opísané sťažovateľmi.Súd však rozhodol, že
došlo k porušeniu článku 3
Dohovoru vo vzťahu k vyšetrovaniu tvrdení sťažovateľov. V tomto ohľade Súd najmä zohľadnil, že policajti poriadkovej polície v helmách na sebe nemali menovky ani iné individualizovateľné označenia, ale iba identifikačné čísla na zadnej strane helmy. Z toho dôvodu sa osobitne dôležitými stali iné prostriedky zisťovania totožnosti osôb zodpovedných za údajné zlé zaobchádzanie. Ťažkosti vyplývajúce z nedostatku identifikačných insígnií však neboli dostatočne vyvážené inými vyšetrovacími úkonmi. Predovšetkým, vyšetrovacej jednotke boli sprístupnené iba úryvky video materiálov natočených poriadkovými jednotkami a niektorí potenciálne významní svedkovia neboli identifikovaní a vypočutí.PRÁVO NA SLOBODU A BEZPEČNOSŤ (ČLÁNOK 5 DOHOVORU)
Ostendorf proti Nemecku 7. marec 2013
Sťažovateľ, futbalový fanúšik, sa sťažoval na svoje štyri hodiny trvajúce policajné zadržanie z dôvodu, aby mu bolo zabránené zorganizovať a zúčastniť sa násilného stretu medzi futbalovými chuligánmi.
Súd rozhodol, že
nedošlo k porušeniu článku 5 ods. 1
(právo na slobodu a bezpečnosť) Dohovoru, konštatujúc, že sťažovateľovo policajné zadržanie bolo oprávnené podľa tohto článku ako zákonné pozbavenie slobody
"preto, aby sa zaručilo splnenie povinnosti ustanovenej zákonom"
. Súd najmä vzal do úvahy, že zadržanie sťažovateľa slúžilo na splnenie jeho špecifickej a konkrétnej povinnosti zdržať sa organizovania bitky medzi proti sebe stojacimi skupinami chuligánov na futbalovom zápase.S., V. a A. proti Dánsku (sťažnosti č. 35553/12, 36678/12 a 36711/12) 22. október 2018 (veľká komora)
Prípad sa týkal viac ako sedemhodinového zadržania sťažovateľov v októbri 2009, keď boli v Kodani za účelom sledovania futbalového zápasu medzi Dánskom a Švédskom. Úrady sťažovateľov zadržali, aby zabránili chuligánskym násilnostiam. Sťažovatelia sa neúspešne domáhali odškodnenia na dánskych súdoch. Sťažovali sa najmä na to, že ich zadržanie bolo nezákonné, keďže prekročilo dĺžku lehoty stanovenej vnútroštátnym právom.
Súd rozhodol, že