Aký je súčasný rating slobody a zdravia?

The following text intends to show on the various connotations of mandatory child vaccination. The author´s analysis is dedicated to the present legal sources in Slovak and neighboring Czech republic, as well as to the background and character of the guarantees included in the European court of Human Rights judicature. Those can represent the significant impact on the anticipated Constitutional Court decision upon the lodged constitutional complaint. It also relates to the problem of sanctions for failing legal obligations to undergo the mandatory vaccination. This text strongly appeals and seeks for solution in the peremptory issue, especially in the view of the increased risk of anti vax spread of influence. Health protection essentially boils down to personal liberty vs. the good of the entire society.

Prirodzenoprávne chápanie podstaty človeka ohlasuje v ostatnom období stále nové výzvy prehodnocovať hranice slobody jednotlivca. Jej poctivo presná definícia z úvodných prednášok teórie práva (sloboda jednotlivca končí tam, kde začína sloboda iného) sa postupne javí ako nedostatočná. Stáva sa tak predovšetkým rozširovaním slobôd akcentovaných liberálnou spoločnosťou, avšak súčasne v ambivalencii voči neustále prehlbovanej reglementácii zo strany inštitúcií štátu a orgánov nadnárodného spoločenstva, ktorého sme súčasťou. Zatiaľ čo pendantom práva ostáva nemenne povinnosť, ktorá má v domácom právnom prostredí silne pozitivistický rodokmeň, t.j. musí byť priamo a výslovne ustanovená právnym predpisom,¹⁾ sloboda ako prejav individuálneho práva prerastá očakávané hranice, čo nevyhnutne naráža na konflikt a následné potlačenie solidárneho, spoločenského cítenia, či prejavov vôle. S atestom prísnej redukcie to spoločenské cítenie by z hľadiska metodológie tvorby práva malo v našom náčrte zodpovedať idey práva, ktorá sa v geopolitických a historických vektoroch neustále mení a vyvíja. Nadväzujúc na F. Melzera má však idea práva legitimizovať prekonanie normativistickej hranice medzi Sollen und Sein (musieť a mať voči byť), čím táto spoločenská vôľa aj legitímne podmieni obsah platného práva.²⁾ Ak jeho obsah má v rámci aplikačnej praxe arti

kulovať Ústavný súd SR, je neraz postavený pred vážne skúšky naplniť právo teleologickým významom a reflektovať v ňom účel práva³⁾ spôsobom, aby zodpovedal spoločenskej vôli a potrebe. Bude veľmi zaujímavé sledovať, ako tieto atribúty dodrží v konkrétnom prípade, o to viac, že v takej zložitej otázke nebol doteraz dosiahnutý spoločenský konsenzus. Naopak, oná problematika spoločnosť na veľmi citlivom mieste doslova rozdeľuje. Navyše, je vôbec otázne, či akýkoľvek konsenzus treba hľadať, ak pozadie prípadu tvorí medicínska veda a stav jej súčasného poznania. Reč je o povinnej vakcinácii detí, ktorá je už dlhodobo predmetom búrlivého odborného i laického diskurzu.

Existujú vedecké dôkazy, že sa ľudský imunitný systém vyvíja ešte pred narodením a pokračuje vo vývoji po narodení. Vďaka protilátkam od matky, ako aj prostredníctvom dojčenia je počas prvých mesiacov po pôrode chránený proti viacerým pôvodcom infekcií, no ani táto prevencia nepostačuje. Preto vo väčšine krajín sveta boli v posledných rokoch vytvorené národné imunizačné programy, ktoré sú koordinované Svetovou zdravotníckou organizáciou a jej poradným orgánom SAGE (Strategic Advisory Group of Experts) s veľmi presne nastaveným vakcinačným kalendárom reflektujúcim stupeň ochrany a možnej expozície dieťaťa nákazou. SAGE sa však vo svojej činnosti venuje okrem očkovaniu detí aj celkovej imunizácii a preventívnej ochrane pred ochoreniami chránenými vakcináciou.⁴⁾

Zaujímavosťou je, že navzdor hnutiam proti očkovaniu, British Medical Journal uverejnil v roku 2007 výsledky hlasovania pre najväčšie medicínske objavy za posledných 150 rokov a jednoznačne sa medzi piatimi výdobytkami vedy nachádzalo očkovanie v tesnej línii s antibiotikami, anestéziou, hygienou a objavom štruktúry DNA.⁵⁾

Podstatou vakcinácie je teda vyvolanie prirodzenej reakcie človeka na ochorenie stimuláciou imunitného systému, takže v prípade, že bude vystavený špecifickým patogénom v budúcnosti, imunitný systém si ich "zapamätá" a bude schopný buď účinne ochorenie eradikovať alebo zabrániť jeho rozvinutiu.

Okrem toho je užitočné spomenúť, že zatiaľ čo vakcíny obsahujú antigénnu zložku, či živé vírusy, ktoré vyvolajú ochranu pred pôvodcom infekcie, ich podiel je v očkovacej látke neporovnateľne menší, než sa nachádza v prostredí, ktoré dieťa obklopuje, nehovoriac o dôsledkoch, ktoré nákaza nimi spôsobuje.

Napriek neustálym pokusom hľadať alternatívy k podávaniu očkovacích látok neboli doteraz vyvinuté efektívne náhrady a nie sú nimi v plnom rozsahu často uvádzané homeopatické substitúty, antibiotiká, chemoterapeutiká, ani antivirotiká či princípy zdravého životného štýlu.

Ochorenia ako tetanus, meningitída alebo besnota majú spravidla smrteľné alebo zdravie trvalo poškodzujúce následky, zatiaľ čo očkovacie látky proti nim sa všeobecne dobre znášajú a majú minimálne vedľajšie účinky.

Napriek uvedenému nebolo by vedecky seriózne tvrdiť, že vakcíny podávané deťom alebo dospelým sú stopercentne bezpečné s absenciou rizika vedľajších účinkov, avšak podobne ako to nie je možné tvrdiť o žiadnom farmaceutiku, ktoré sa na trh dostane. Súčasne však platí, že vakcíny, ktoré sú u nás dostupné, pred ich uvedením na trh a registráciu podliehajú veľmi prísnemu, niekoľko rokov trvajúcemu testovaniu a pravidelnej kontrole, a to aj po tom, čo sú už používané v praxi.⁶⁾ Proces presadenia nových vakcín na trh býva zakaždým zložitý.⁷⁾

Väčšina komplikácií, prípadne prejavov vážnych ochorení detí sa prejaví približne od narodenia do poldruha roka, čo je zároveň obdobie rutinného podávania vakcín. Nie je potom náhoda, že často dochádza k identifikácii vakcíny ako pôvodcu alebo spúšťača ochorenia samotného.

Zároveň treba opakovane zdôrazňovať, že v dnešnej dobe za súčasného stavu poznania medicínskej vedy neexistuje iná účinná liečba než podávanie hyperimúnnych imu