doc. JUDr. Andrea Erdösová, PhD.

V súčasnej právnej úprave Českej republiky, proces osvojenia dieťaťa, ktoré je východiskom celej procedúry surogačného materstva, spravidla ženou z objednávateľského páru (muž z toho páru je biologickým/genetickým otcom dieťaťa), vychádza z nekomerčnej, tzv. altruistickej formy, pričom opačný prístup by mohol byť kvalifikovaný ako trestný čin. To, čo si objednávatelia dohodnú s náhradnou matkou, je však sivou zónou a nie je možné zabrániť ich osobitným dohodám, ktoré môžu robiť zo surogácie celkom výnosný biznis. Pre porovnanie napríklad Ukrajina komerčnú formu aj oficiálne pripúšťa, takže náhradným matkám z Ukrajiny je možné uhradiť nielen náklady spojené s tehotenstvom, pôrodom a zľahnutím, ale aj odmenu nad rámec uvedených výdavkov.

Surogačné materstvo rieši viaceré nielen medicínske problémy s prirodzeným počatím dieťaťa a je tak možným vyústením vzniku biologického a sociálno-právneho rodičovstva. Prináša však aj mnohé problematické situácie a otázky, ktoré vznikajú v súvislosti so zodpovednosťou za škodu a nemajetkovú ujmu. Príspevok sa zaoberá niektorými z potenciálnych scenárov vzniku zodpovednosti a zamýšľa sa nad možnými formami a druhmi reparačných nárokov.

Štúdia pojednáva o zvrátení bezmála 50-ročného rozhodnutia vo veci Roe v. Wade rozsudkom Najvyššieho súdu USA, ktorým sa otvorila cesta pre zákaz interrupcií v jednotlivých štátoch USA. V ostatnom období sa čoraz častejšie spomína, že zamedzením vykonávaniu interrupcií hrozí nielen porušenie záväzkov USA z medzinárodného práva, ale dochádza tým aj k porušeniu základných práv a slobôd, osobitne k diskriminácii, ohrozeniu či porušeniu práva na život, na zdravie, k mučeniu, neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu a trestaniu atď. Podobnou cestou sa vydalo Poľsko a zdá sa, že je, žiaľ, namieste v tejto súvislosti spozornieť.

Legislatíva EÚ, ako aj viaceré odporúčania Rady Európy, podobne aj judikatúra ESĽP vysielajú štátom jednoznačný signál, že je pozitívnou povinnosťou štátu, aby nielenže nevytváral prekážky, ale zabezpečil administratívno-právne prostredie akceptácie zmeny pohlavia, pretože otázka rodovej identity je súčasťou osobnej identity a práva na súkromný život.Z tohto dôvodu sa autori zaoberajú aj neprijateľným podmieňovaním tejto zmeny na želané pohlavie, neodôvodnenými požiadavkami na sterilizáciu či kastráciu.

Príspevok je venovaný otázkam bioetických súvislostí vakcinácie, teda aké sú úvahy, ktoré vedú k dobrovoľnosti a ktoré právne a etické východiská ústia do možnosti zavedenia povinného očkovania. Problematika je skúmaná z hľadiska očkovania detí, ale aj v kontexte očkovacích látok dostupných proti Covid-19, a to aj na pozadí dostupnosti (z hľadiska výrobnej, finančnej, časovej, efektívnej) rôznych metód liečby a prevencie. Týka sa taktiež kauzálnych bioetických súvislostí, poradia očkovania a celkovej očkovacej stratégie. The paper is devoted to the issues of the bioethical context of vaccination, i.e., what are the considerations that lead to voluntariness and which legal and ethical starting points lead to the possibility of introducing compulsory vaccination. The issue focuses on the terms of vaccination of children but is also examined in the context of vaccines available against Covid-19, (in terms of production, finance, time, efficiency) of various methods of treatment and prevention. It also covers causal bioethics, vaccination order and overall vaccination strategy.

Príspevok pojednáva o práve na informácie z prebiehajúceho prípravného konania ako súčasti trestného konania, ktoré je však vo svojej podstate neverejné. Zamýšľa sa nad únikom informácií a možnými dôsledkami na priebeh vyšetrovania v trestnom konaní s prienikom vedúcim k porušeniu práva na prezumpciu neviny. The article deals with the right to information from the ongoing preparatory proceedings as part of the criminal proceedings, which, however, is essentially non-public. It considers the leakage of information and the possible consequences for the course of criminal investigations with a breach of the right to the presumption of innocence.

Príspevok vychádza v podstatnej časti z habilitačnej prednášky autorky, ktorá odznela dňa 27.2.2020 na Fakulte práva Paneurópskej vysokej školy. Téma bola zvolená ako prierezová z pohľadu použitia komparácie inštitútu náhradného materstva, čo je didaktikou výučby Svetových právnych systémov, z pohľadu tzv. poradného stanoviska rieši sui generis cezhraničný konflikt, ktorý je vlastný skúmaniu medzinárodného práva súkromného, ale je predovšetkým významným aplikačným problémom, ktorý je podstatou výučby klinickými formami (tzv. kliniky práva). Tým autorka pokryla najdôležitejšie akademické a pedagogické oblasti svojho pôsobenia. Príspevok má načrtnúť problematiku v jej podstate, historickom kontexte, ako aj prostredníctvom poradného stanoviska ESĽP v možných perspektívach vývoja náhradného materstva. The paper is largely based on the author's habilitation lecture, which was given on February 27, 2020 at the Faculty of Law of the Pan-European University. The topic was chosen as a cross-section from the point of view of the use of the comparison of the institute of surrogate motherhood, which is the didactics of teaching the World legal systems. The Advisory Opinion addresses a cross-border conflict sui generis, which is intrinsic to the Private International Law, but is as well an important application problem, which is emphasized in teaching so-called Legal clinics. The author thus covered the most important academic and teaching areas of her work. The paper is intended to outline the issue in its essence, historical context, as well as through the ECHR's Advisory Opinion the possible perspectives for the development of surrogacy.

Aký je súčasný rating slobody a zdravia? JUDr. Andrea Erdösová PhD. odborná asistentka na Ústave medzinárodného a európskeho práva Paneurópskej vysokej školy, Fakulty práva, Bratislava. ERDÖSOVÁ, A.: Aký je...