Aká je "cena" náhradného materstva a ako je to s altruizmom darcovstva a suverenitou štátov pri úprave otázok surogačného materstva?

Vydáno: 36 minút čítania
V súčasnej právnej úprave Českej republiky, proces osvojenia dieťaťa, ktoré je východiskom celej procedúry surogačného materstva, spravidla ženou z objednávateľského páru (muž z toho páru je biologickým/genetickým otcom dieťaťa), vychádza z nekomerčnej, tzv. altruistickej formy, pričom opačný prístup by mohol byť kvalifikovaný ako trestný čin. To, čo si objednávatelia dohodnú s náhradnou matkou, je však sivou zónou a nie je možné zabrániť ich osobitným dohodám, ktoré môžu robiť zo surogácie celkom výnosný biznis. Pre porovnanie napríklad Ukrajina komerčnú formu aj oficiálne pripúšťa, takže náhradným matkám z Ukrajiny je možné uhradiť nielen náklady spojené s tehotenstvom, pôrodom a zľahnutím, ale aj odmenu nad rámec uvedených výdavkov.

In the current legal framework of the Czech Republic, the process of adopting a child, which is the starting point of the entire surrogacy procedure, is usually carried out by a woman from the intended couple (the man from the couple is the genetic father of the child), and follows a non-commercial, so-called altruistic form. An opposite approach could be qualified as a criminal offense.However, what the commissioning parents agree upon with the surrogate mother is in a grey area, and it is impossible to prevent their specific agreements, which could turn surrogacy into quite a profitable business. For comparison, Ukraine officially allows the commercial form, so surrogate mothers from Ukraine can be reimbursed not only for the costs associated with pregnancy, childbirth, and recovery but also for compensation beyond these expenses.

ERDŐSOVÁ, A.: Aká je „cena“ náhradného materstva a ako je to s altruizmom darcovstva a suverenitou štátov pri úprave otázok surogačného materstva?; Justičná revue, 77, 2025, č. 4, s. 391 – 403.

Kľúčové slová: surogácia, surogačná matka, komerčná/altruistická forma, komercializácia, suverenita štátu, „súdny aktivizmus“, Európsky súd pre ľudské práva.

Keywords: surrogacy, surrogate mother, commercial/altruistic form, commercialization, state  sovereignty, “judicial activism”, European Court of Human Rights.

Právne predpisy/legislation: Dohovor o ochrane detí a o spolupráci pri medzištátnych osvojeniach; zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov; Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

 
Úvod
FIGO (International Federation of Gynecology and Obstetrics) stanovila v r. 2007 odporúčania, kedy je surogačné materstvo akceptovateľné, pričom je neprípustná forma komerčnej surogácie. Podobne aj ESHRE (European Society of Human Rreproduction and Embryology) pripúšťa výhradne medicínske indikácie ako dôvody pre realizáciu surogácie. 1)
Je preto vôbec prípustné, aby sme surogačnej matke uhrádzali odmenu, alebo treba akceptovať, že to musí byť výsostne záležitosť altruizmu, ako vysoko humánneho činu a všetko, čo sa vymyká tomuto zmýšľaniu, je potrebné vopred považovať za eticky neprijateľnú pohnútku. Je vôbec právne dovolené prijať odmenu za vynosenie, pôrod a odovzdanie dieťaťa objednávateľskému páru?
 
Altruizmus ako východisko surogačného materstva
Altruistická forma náhradného materstva znamená, že je surogačnej matke uhradená suma účelne vynaložených nákladov, spojených s tehotenstvom a pôrodom. Tam, kde je surogačné materstvo legálne, väčšinou býva aj stanovená nejaká limitujúca čiastka, ktorá je akceptovaná, ale nad túto sumu už nejde o altruistickú, ale komerčnú formu. Vôbec nie je zriedkavé, že sa vo vektoroch úvah o etickom prístupek surogácii považuje istá forma odmeny pre náhradnú matku za niečo prijateľné, teda ak prijme istú čiastku, vníma sa to aj ako spravodlivé, pretože si odmenu za túto službu zaslúži. V tomto kontexte sa dostáva však objednávateľský pár aj surogačná matka na veľký tenký ľad prípadnej trestnoprávnej roviny.
Altruizmus bol prvýkrát formálne definovaný francúzskym filozofom Augustom Comtom v 19. storočí. Podľa neho ide o "
nezištnú starostlivosť o dobro druhých, uprednostňovanie záujmov druhých pred vlastnými.
" 2)
Dalo by sa povedať, že je to nezištné, obetavé konanie v prospech iných a na týchto etických premisách by malo byť aj založené konanie surogačnej matky. Samozrejme, v kontexte surogácie ide o podstatne zložitejší problém. Ani vôľa konať dobro nie je stopercentne motivovaná samotným dobrom, ale môže vychádzať z iného druhu potrieb, ak ponecháme bokom ekonomické aspekty. Pokiaľ je to v rodinných vzťahoch, môže to byť tlak rodiny, snaha vyhovieť, túžba po uznaní a mnohé iné, ktoré splošťujú veľkosť toho, čo vnímame ako altruizmus v samotnej podstate. Zmluvným ukotvením surogácie sa, navyše, vytvára istá forma tlaku, ktorá núti konať surogačnú matku aj mimo rámca dobročinnosti, možno v mnohých prípadoch aj proti svojej vôli. V oblasti kontraktačnej sa totiž nerovnováha vzťahu dobročinná osoba verzus objednávateľský pár, dostáva do pomyselnej rovnocennosti a vzťah sa stáva arénou práv a povinností. Aj z psychologického hľadiska nejde o bezproblémovú oblasť. 3)
Už len tým, že sú vynechané významné biologické faktory, pretože absentuje heterosexuálny styk vo väzbe na splodenie dieťaťa a pôrod ako udalosť zavŕšenia procesu vzniku rodičovstva. Ide vlastne o situáciu, keď sa objednávatelia považujú za rodičov želaného dieťaťa, hoci vôbec alebo len čiastočne pokrývajú biologické rodičovstvo, zatiaľ čo surogačná matka sa vôbec nepovažuje za matku dieťaťa, hoci v právnej a biologickej rovine ňou je (genetické materstvo, že sú vajíčka jej, sa väčšinou eliminuje, na 95 % hovoríme o gestačnej forme surogácie). 4)
Sú pritom aj právne úpravy, v ktorých dominuje prístup, že genetická matka je bez ďalšieho považovaná za matku dieťaťa aj po právnej stránke. Napríklad z pohľadu židovského práva v štáte Izrael, kde je legálna surogácia - ak je surogačnou matkou vydatá žena, nebude považovaná za matku dieťaťa, ale bude to žena, ktorá dodala oocyty k oplodneniu. Z tohto pohľadu nemožno akceptovať, aby darkyňou vajíčok bola vydatá žena, pretože by to právny stav mimoriadn