Príspevok vychádza v podstatnej časti z habilitačnej prednášky autorky, ktorá odznela dňa 27.2.2020 na Fakulte práva Paneurópskej vysokej školy. Téma bola zvolená ako prierezová z pohľadu použitia komparácie inštitútu náhradného materstva, čo je didaktikou výučby Svetových právnych systémov, z pohľadu tzv. poradného stanoviska rieši sui generis cezhraničný konflikt, ktorý je vlastný skúmaniu medzinárodného práva súkromného, ale je predovšetkým významným aplikačným problémom, ktorý je podstatou výučby klinickými formami (tzv. kliniky práva). Tým autorka pokryla najdôležitejšie akademické a pedagogické oblasti svojho pôsobenia. Príspevok má načrtnúť problematiku v jej podstate, historickom kontexte, ako aj prostredníctvom poradného stanoviska ESĽP v možných perspektívach vývoja náhradného materstva.
The paper is largely based on the author's habilitation lecture, which was given on February 27, 2020 at the Faculty of Law of the Pan-European University. The topic was chosen as a cross-section from the point of view of the use of the comparison of the institute of surrogate motherhood, which is the didactics of teaching the World legal systems. The Advisory Opinion addresses a cross-border conflict sui generis, which is intrinsic to the Private International Law, but is as well an important application problem, which is emphasized in teaching so-called Legal clinics. The author thus covered the most important academic and teaching areas of her work. The paper is intended to outline the issue in its essence, historical context, as well as through the ECHR's Advisory Opinion the possible perspectives for the development of surrogacy.
ERDŐSOVÁ, A.: Náhradné materstvo ako bioetický problém z pohľadu ochrany základných práv a slobôd; Justičná revue, 72, 2020, č. 4, s. 471 - 480.
Surogačné materstvo je problematika, kde sa ocitá rozmer etiky, práva, so snahou o prekročenie ich hraníc smerom k mimoprávnym oblastiam medicíny, biológie, psychológie, či filozofie. Ale zároveň je surogačné materstvo v recentnej poradnej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len "ESĽP") v prípade
Menneson a Labasee
aj príkladom právnej kolízie, ktorá je príznačná pri strete právnych poriadkov a riešení tzv. cezhraničných konfliktov, ktoré vyvolávajú viaceré etické dilemy s nimi spojené. Z Poradného stanoviska ESĽP sa, okrem toho, črtajú aj isté východiská tak pre jeho ďalší vývoj, ako aj všeobecné snahy o zjednotenie právneho režimu v úvahách
de lege ferenda
, ako je to zrejmé už i z reálnych východísk Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného, jej expertnej skupiny pre zjednotenie práva, v oblasti vytvárania a uznávania právneho rodičovstva.
1)
Surogačné materstvo rozlišujeme v zásade v dvoch formách - tradičná forma a gestačná forma. Zatiaľ čo tradičná forma je daná bilogickou väzbou surogačnej matky na dieťa s využitím darcovstva spermií, gestačná forma znamená, že surogačná matka nemá genetickú väzbu na dieťa.
Rozlišujeme surogáciu altruistickú a komerčnú, ktorá je väčšinou predmetom silnejšej kritiky z hľadiska morálky a etickej prípustnosti.
Už v dávnej histórii, tak ako sa nám tento príbeh zachoval v knihe Genesis, nebolo surogačné materstvo ničím neznámym, hoci technicky išlo o tradičnú formu surogácie.
Spomína sa v tejto súvislosti Abrahám a jeho krásna a inteligentná žena Sara, ktorá si manžela nadovšetko ctila, no v tom čase mu nemohla dať potomstvo, aby zachovala dedičské nástupníctvo, nuž požiadala svoju egyptskú otrokyňu Hagar, aby s Abrahámom dieťa počala.
2)
Nevraživosť medzi nimi v biblickom príbehu ústi do toho, že Sara po pôrode vlastného syna Izáka svoju slúžku Hagar spolu s jej synom Izmaelom z krajiny vyženie. Izmael založí nové náboženstvo Islam, zatiaľ čo Izák je prvý potomok spomínaný v judaizme.
Prenesme sa v čase a priestore ďalej, je 21. storočie a sledujeme súčasný
facet
turistiky za právnymi úpravami, ktoré dovoľujú, aby žena - surogačná matka donosila dieťa objednávateľským párom. Sledujeme túto líniu stále väčšieho počtu žiadostí o subrogáciu alebo substitúciu matky, z čoho sa odvíja pojem surogácie a používa sa promiscue (oba pojmy označujú náhradné materstvo), a to v čase, keď sme súčasne svedkami stúpajúcej
infertility
párov. Reprodukčná medicína je vari najdynamickejšie sa rozvíjajúcim odvetvím lekárskej vedy, vytvára sa establishment pre nové možnosti rodinného, životného štýlu a posilňovania autonómie jednotlivca, čím sa kladú relatívne vážne otázky, čomu dajú legislatívne rámce dnes prednosť, či to bude ochrana suverenity štátu, ochrana verejných záujmov, napríklad cez prizmu najlepšieho záujmu dieťaťa alebo tradičných atomických rodín, alebo to bude posilnenie pozície právne spôsobilých, bez vážnejšieho zdravotného hendikepu, dospelých, úspešných, majetných jednotlivcov, bojujúcich za svoje práva... a na tomto mieste zastavme tok úvah, a pozrime sa na tento problém z trochu inej perspektívy.Pozrime sa bližšie na subjekty týchto zložitejších právnych vzťahov, na ich neisté právne postavenie a uvidíme zároveň boj medzi odvekou túžbou človeka reprodukovať sa, zachovať rod, zanechať po sebe niečo významné, zanechať na niekom svoj vplyv, svoju pečať, a súčasne boj so snahou včleniť tieto túžby do pokiaľ možno zjednotených pravidiel naprieč právnymi úpravami jednotlivých štátov. A vidíme, že práve v tomto milieu sa dnes ocitá aj problematika náhr