K pojmu "rodičovské práva a povinnosti"

Článok je venovaný systematickému a terminologickému problému, týkajúcemu sa jedného z najdôležitejších druhov rodinnoprávnych vzťahov - práv a povinností rodičov. Na tomto poli vykazuje slovenské rodinné právo určitú podlžnosť najmä voči európskej legislatíve.

Pôvodný historický pojem "rodičovskej moci"¹⁾ alebo "otcovskej moci"²⁾ je v súčasnom zákone o rodine nahradený termínom "rodičovské práva a povinnosti".³⁾ Nejde pritom o synonymá, pretože rodičovská moc predstavuje ucelený právny inštitút, ktorého obsahom sú jednotlivé práva a povinnosti rodičov a detí. Ústup od terminologicky jednotného inštitútu k čiastkovým právam a povinnostiam priniesol zákon o rodine č. 93/1964 Zb. Dôvodov, prečo k takejto zmene zákonodarca pristúpil, bolo viac. Hlavnou argumentáciou však bolo, že došlo k závažným zmenám vo vzťahoch medzi rodičmi a deťmi, pričom do popredia vystupuje skôr spoločenské poslanie rodičov a ich úloha pri výchove detí, nie ich zvrchované postavenie, založené na moci a autorite.⁴⁾ Je zaujímavé, že rovnakú zásadu - zmeniť názvoslovím ťažisko inštitútu z mocenskej na inú stránku rodičovského pomeru - odporúčal Výbor ministrov Rady Európy pod č. 4/84 (o rodičovskej zodpovednosti). Netrieštil však obsah inštitútu na jednotlivé práva a povinnosti, ale dokázal terminologicky zachovať jeho celistvosť pod pojmom "parental responsibility (ies)", s ktorým narába napríklad aj Dohovor o právach dieťaťa. Anglický termín "responsibility" pritom neznamená výlučne zodpovednosť, dokonca predstavuje skôr ťarchu zodpovednosti, funkciu, povinnosť, záväzok alebo úlohu. Slovenský preklad tohto pojmu môže znieť "rodičovská zodpovednosť",⁵⁾ ten sa však v našom rodinnom práve, na rozdiel od českého rodinného práva, nepresadil. Jednotný inštitút zostal atomizovaný na jednotlivé práva a povinnosti, čo moderné demokratické úpravy nerobia a tento inštitút zachovávajú; z jeho existencie vychádza aj prvá zásada prílohy k citovanému