Rodina je základnou bunkou spoločnosti, v rámci ktorej dochádza k uspokojovaniu a napĺňaniu základných osobných potrieb jej členov (rodičov aj detí). Vzťah medzi rodičmi a deťmi je základným rodinnoprávnym vzťahom, ktorý je riadený všeobecnými princípmi, ako napríklad princíp blaha dieťaťa, rovnosti subjektov a princíp solidarity. V živote dieťaťa majú rozhodujúcu úlohu práve jeho rodičia, ktorí sa starajú o jeho výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin, zastupujú ho a spravujú jeho majetok (v čase, keď je dieťa ešte maloleté). Rodičia sú nositeľmi rodičovských práv a povinností, tzv. rodičovskej zodpovednosti. Právu rodičov recipročne zodpovedá aj právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov. Ideálnym stavom pre dieťa je vyrastať v kompletnej harmonickej rodine, kde rodičia rovnocenne a riadne zastávajú svoju rodičovskú úlohu a zodpovednosť. Rozpad rodiny výrazne zasahuje do výkonu rodičovských práv a povinností a dotýka sa aj práv dieťaťa. Najmä po rozpade rodiny sa v plnom rozsahu prejaví schopnosť rodičov zvládať rodičovskú zodpovednosť (rodičovské práva a povinnosti) v záujme dieťaťa. Dobrý rodič je ten, ktorý hľadí najmä na blaho dieťaťa, vie sa správať zodpovedne a je schopný na výchove dieťaťa kooperovať s druhým rodičom, nerieši v prvom rade konflikty s druhým rodičom a svoju posadnutosť mať dieťa pripútané výlučne k sebe v presvedčení, že nikto iný mu nemôže poskytnúť viac lásky a starostlivosti. V záujme dieťaťa je byť s oboma rodičmi tak často, ako je to možné, čím možno prispieť k jeho harmonickému a zdravému vývinu po všetkých stránkach - materiálnej, citovej, rozumovej a mravnej.
Hľadiská podstatné pre usporiadanie vzťahov medzi rodičmi a deťmi po rozchode (rozvode) rodičov z pohľadu súdnej praxe
Vydáno:
52 minút čítania
HĽADISKÁ PODSTATNÉ PRE USPORIADANIE VZŤAHOV MEDZI RODIČMI A DEŤMI PO ROZCHODE (ROZVODE) RODIČOV Z POHĽADU SÚDNEJ PRAXE
JUDr.
Ivana
Zmeková
advokátka
Vzťahy medzi rodičmi a deťmi
Podľa čl. 10 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (zákon č. 23/1991 Zb. - ďalej len "Listina") má každý právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. Pri výklade tohto ustanovenia je potrebné zdôrazniť základ rodinných väzieb, ktorým je tradičné biologické puto pokrvného príbuzenstva medzi členmi rodiny. Základným prvkom rodinného života je spolužitie rodičov a detí (rozsudok Európsky súd pre ľudské práva vo veci
Kutzner proti Nemecku
z 26. februára 2002), lebo práve v jeho rámci sa má uskutočňovať starostlivosť a výchova zo strany rodičov, na ktorú má dieťa právo podľa čl. 32 ods. 4 Listiny.1)Rodičovské práva a povinnosti sú budované na rovnocennom postavení otca aj matky pri ich výkone. Ústavnoprávny základ ochrany rodiny a rodičovstva je obsiahnutý v čl. 32 Listiny, kde v odseku 4 je garantované právo rodičov starať sa a vychovávať svoje deti.2) Ústava SR poskytuje rodičovstvu3) zákonnú ochranu pri súčasnej garancii osobitnej (intenzívnejšej) ochrany detí a mládeže (čl. 41 ods. 1 Ústavy SR). Rodičovské práva a práva detí upravuje Ústava SR paralelne v čl. 41 ods. 4 Ústavy SR, keď zakotvuje právo rodičov na starostlivosť o deti a ich výchovu a právo detí na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona. Ústava SR na úpravu podrobností o právach podľa čl. 41 ods. 1 až 5 splnomocňuje zákon.
Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o rodine" alebo "ZoR") pri výkone rodičovských práv a povinností preferuje záujem maloletého dieťaťa. Zdôrazňuje rozhodujúcu úlohu rodičov vo výchove dieťaťa a rodičovské práva a povinnosti, ktoré zásadne patria obom rodičom (§ 30 ods. 1, § 28 ods. 2 ZoR). Rodičia sú povinní pri ich výkone chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Súčasťou rodičovských práv a povinností je aj sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa [§ 28 ods. 1 písm. a) ZoR].
Rodinnoprávne vzťahy je potrebné vykladať nielen v zmysle zákona o rodine, ale aj v zmysle Dohovoru o právach dieťaťa (ďalej len "Dohovor"),4) ktorý je súčasťou nášho právneho poriadku.5) Tento medzinárodný právny dokument vymedzuje spoločnú zodpovednosť rodičov za výchovu a vývin dieťaťa, pričom ukladá štátom, ktoré sú zmluvnou stranou tohto Dohovoru, vynaložiť všetko úsilie na to, aby sa táto základná zásada uznala. Rodičia majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývin dieťaťa, pričom zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa. Zmluvné štáty sú povinné zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, ktorá je nevyhnutná pre jeho blaho, pričom musia brať do úvahy jeho rodičov (príp. poručníkov, resp. iné osoby práve zaň zodpovedné), a na tento účel musia prijať všetky príslušné zákonodarné administratívne opatrenia (čl. 3 ods. 2 Dohovoru).
Úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná. Starostlivosť o maloleté dieťa a jeho výchova predpokladajú zabezpečenie nielen materiálnych, ale aj nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú rozvíjanie osobnosti maloletého dieťaťa.6) V procese socializácie maloletého dieťaťa je v zásade nevyhnutná účasť oboch rodičov.7) Obaja rodičia (mužský aj ženský vzor), za splnenia určitých predpokladov, môžu nezastupiteľným spôsobom ovplyvniť vývin, výchovu a životnú orientáciu dieťaťa, čím sa realizuje nielen záujem dieťaťa, ale aj záujem rodičov.
Rodičia sú povinní vykonávať svoje rodičovské práva a povinnosti riadne tak, aby svoje maloleté dieťa nevystavovali negatívnym vplyvom. Ak rodičia svoje rodičovské práva vykonávajú nevhodne alebo ich nevykonávajú vôbec, je možné do ich rodičovských práv zasiahnuť.
Pokiaľ rodičia žijú v manželstve, predpokladá sa, že rodičovské práva a povinnosti (ktoré im obom patria) vykonávajú v zásade na základe vzájomnej dohody a v záujme maloletého dieťaťa. Zákon o rodine úpravu výkonu rodičovských práv a povinností v určitých špecifických situáciách rieši osobitne, čo nielen umožňuje, ale aj predpokladá čl. 51 ods. 1 Ústavy SR. Zákonná úprava jednoznačne preferuje predovšetkým dohodu rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností. Rodičia sa môžu dohodnúť podľa špecifických podmienok a záujmu. Až keď k dohode nedôjde, uplatní sa rozhodovacia právomoc súdu. Súd rozhodne o ich výkone, a to vždy s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa. Uvedené zodpovedá ústavnej ochrane rodičovstva a požiadavke na osobitnú ochranu detí a mladistvých garantovanej v čl. 41 Ústavy SR.8)
Zásah do výkonu rodičovských práv a povinností jeho úpravou zo strany súdu prichádza do úvahy v prípade, ak rodičia spolu nežijú a nie sú schopní o výkone rodičovských práv a povinností dosiahnuť dohodu (§ 36 ods. 1 ZoR). Môže ísť o prípady, keď rodičia manželstvo neuzavreli a prestali spolu žiť, resp. spolu žiť ani nezačali, alebo keď rodičia sú manželia a prestali spolu žiť, resp. spolu žiť ani nezačali. Nie je pritom podstatné, či rodičia spolu bývajú, keďže aj keď spolu bývajú, nemusia spolu žiť (a, naopak, aj keď spolu nebývajú - napr. pre dlhodobé ústavné liečenie alebo z iných objektívnych dôvodov, môžu spolu žiť). Je potrebné skúmať ich skutočnú vôľu tvoriť rodinu a spoločne sa starať o uspokojovanie potrieb všetkých jej členov, ako aj zabezpečenie spoločnej domácnosti.
Výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom sa upravuje aj v rámci konania o rozvod manželstva, a to na čas po rozvode manželstva [s konaním o rozvod manželstva je zo zákona - v zmysle § 100 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len "CMP") - spojené konanie o úpravu po