Rozvod

Zavedenie voľného pohybu osôb a schengenské acquis majú priamy dopad na zvyšovanie výskytu právnych vzťahov s cudzím prvkom v rámci Európskej únie. Z dôvodu absencie úniovej právomoci pre hmotnoprávnu harmonizáciu rodinnoprávnych otázok Únia prijíma nariadenia v tejto oblasti výlučne v medziach justičnej spolupráce v civilných veciach, prostredníctvom ktorých determinujeme právomoc a rozhodné právo pre vybrané rodinnoprávne vzťahy s cudzím prvkom. V oblasti určovania rozhodného práva pre rozvod a rozluku s cezhraničným prvkom bolo prijaté nariadenie Rím III, ktoré sa z dôvodu nedostatku konsenzu medzi členskými štátmi prijalo vo forme posilnenej spolupráce. Cieľom predloženého článku je identifikovať podmienky aplikácie nariadenia Rím III a spôsoby určovania rozhodného práva na základe kolíznoprávnej úpravy obsiahnutej v nariadení. Parciálnym cieľom je poukázať na relevanciu nariadenia Rím III pre Slovenskú republiku, ktorá sa zatiaľ tejto formy spolupráce nezúčastňuje.

SKUTKOVÝ STAV Okresný súd (ďalej len "súd prvej inštancie") rozsudkom z 21. apríla 2020: a/ rozviedol manželstvo navrhovateľky a odporcu, b/ maloleté deti pochádzajúce z ich manželstva zveril do...

Anotácia Manželstvo ako zväzok muža a ženy je životným spoločenstvom dvoch osôb rôzneho pohlavia a možno ho definovať aj ako jediný právom dovolený zväzok, ktorý vzniká a zaniká zákonom stanoveným spôsobom. Významným rokom pre vývoj manželského práva na Slovensku bol rok 1894, kedy začal platiť na území Slovenska zákonný článok XXXI. o manželskom práve. Zánik manželstva predstavoval zánik existencie manželského zväzku v dvoch rovinách a to faktický, ktorý sa prejavoval odlukou/separáciou od stola lóže a právny zánik manželstva v podobe rozluky. Na Slovensku existovali dôvody, pre ktoré umožňovali prípustnosť rozvodu/rozluky. Zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov priniesol do nášho právneho poriadku v problematike rodinného práva výrazné zmeny. Potrebu novej právnej úpravy si vyžiadal spoločenský vývoj. Annotation Being a union of a man and a woman, marriage is a lifelong union of two persons of different sex which can also be defined as the only union permitted by law which is concluded and dissolved in the manner prescribed by law. A significant year for the development of matrimonial law in Slovakia was 1894, when Article XXXI on matrimonial law came into force in the territory of Slovakia. The dissolution of marriage represented the cessation of the existence of the conjugal union at two levels, namely the factual dissolution, represented by a separation from bed and board, and the legal dissolution of the marriage in form of a legal separation. In Slovakia, there had already been grounds for admissibility of divorce/separation. However, Act No. 36/2005 Coll. on Family, as amended, has brought significant changes to the Slovak legislation in the field of family law. The new legislation has also been necessitated by social developments.

Slovenské civilné procesné právo bolo v roku 2015 rekodifikované. Jeho normy boli čiastočne zmenené, no predovšetkým inak usporiadané do samostatných čiastkových kódexov, a to Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) a Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“). Boli vytvorené viaceré nové konštrukcie inštitútov procesného práva. V našom rodinnom procese však zostalo zachované riešenie zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj „OSP“), podľa ktorého sa s konaním o rozvod manželstva spája konanie o úpravu práv a pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode. Odôvodnenie tohto postupu bolo celkom jednoduché a naznačuje, že prípadný iný prístup ani nebol predmetom bližších úvah. Dôvodová správa stroho uvádza, že „predkladateľ zachováva obligatórnosť spojenia konania o rozvod manželstva s konaním o úprave pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode“.1 Viaceré ustanovenia nášho procesného práva sú predmetom kritiky a návrhov na zlepšenie. Izolované diskusie však k legislatívnym návrhom nevedú. Práve táto konštrukcia sa však na sklonku predchádzajúceho volebného obdobia Národnej rady SR stala predmetom legislatívneho procesu. Tento príspevok je vysvetlením v súčasnosti platnej normy prostredníctvom jej historicko-právnej analýzy a porovnania s inými riešeniami vzťahu rozvodového konania na jednej strane a opatrovníckeho či poručenského konania na druhej strane.

Rodina je základnou bunkou spoločnosti, v rámci ktorej dochádza k uspokojovaniu a napĺňaniu základných osobných potrieb jej členov (rodičov aj detí). Vzťah medzi rodičmi a deťmi je zá­kladným rodinnoprávnym vzťahom, ktorý je riadený všeobecnými princípmi, ako napríklad princíp blaha dieťaťa, rovnosti subjektov a princíp solidarity. V živote dieťaťa majú rozhodujúcu úlohu práve jeho rodičia, ktorí sa starajú o jeho výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin, zastupujú ho a spravujú jeho majetok (v čase, keď je dieťa ešte maloleté). Rodičia sú nositeľmi rodičovských práv a povinností, tzv. rodičovskej zodpovednosti. Právu rodičov recipročne zodpovedá aj právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov. Ideálnym stavom pre dieťa je vyrastať v kompletnej harmonickej rodine, kde rodičia rovnocenne a riadne zastávajú svoju rodičovskú úlohu a zodpovednosť. Rozpad rodiny výrazne zasahuje do výkonu rodičovských práv a povinností a dotýka sa aj práv dieťaťa. Najmä po rozpade rodiny sa v plnom rozsahu prejaví schopnosť rodičov zvládať rodičovskú zodpovednosť (rodičovské práva a povinnosti) v záujme dieťaťa. Dobrý rodič je ten, ktorý hľadí najmä na blaho dieťaťa, vie sa správať zodpovedne a je schopný na výchove dieťaťa kooperovať s druhým rodičom, nerieši v prvom rade konflikty s druhým rodičom a svoju posadnutosť mať dieťa pripútané výlučne k sebe v presvedčení, že nikto iný mu nemôže poskytnúť viac lásky a starostlivosti. V záujme dieťaťa je byť s oboma rodičmi tak často, ako je to možné, čím možno prispieť k jeho harmonickému a zdravému vývinu po všetkých stránkach - materiálnej, citovej, rozumovej a mravnej.