Anotácia
Manželstvo ako zväzok muža a ženy je životným spoločenstvom dvoch osôb rôzneho pohlavia a možno ho definovať aj ako jediný právom dovolený zväzok, ktorý vzniká a zaniká zákonom stanoveným spôsobom. Významným rokom pre vývoj manželského práva na Slovensku bol rok 1894, kedy začal platiť na území Slovenska zákonný článok XXXI. o manželskom práve. Zánik manželstva predstavoval zánik existencie manželského zväzku v dvoch rovinách a to faktický, ktorý sa prejavoval odlukou/separáciou od stola lóže a právny zánik manželstva v podobe rozluky. Na Slovensku existovali dôvody, pre ktoré umožňovali prípustnosť rozvodu/rozluky. Zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov priniesol do nášho právneho poriadku v problematike rodinného práva výrazné zmeny. Potrebu novej právnej úpravy si vyžiadal spoločenský vývoj.
Annotation
Being a union of a man and a woman, marriage is a lifelong union of two persons of different sex which can also be defined as the only union permitted by law which is concluded and dissolved in the manner prescribed by law. A significant year for the development of matrimonial law in Slovakia was 1894, when Article XXXI on matrimonial law came into force in the territory of Slovakia. The dissolution of marriage represented the cessation of the existence of the conjugal union at two levels, namely the factual dissolution, represented by a separation from bed and board, and the legal dissolution of the marriage in form of a legal separation. In Slovakia, there had already been grounds for admissibility of divorce/separation. However, Act No. 36/2005 Coll. on Family, as amended, has brought significant changes to the Slovak legislation in the field of family law. The new legislation has also been necessitated by social developments.
Kľúčové slová
Rodinné právo, rozvod, manželské právo, zavinenie
Key words
Family law, Divorce, Matrimonial law, Fault
Úvod
Manželstvo ako osobný zväzok dvoch osôb opačného pohlavia tvorilo od nepamäti základný stavebný prvok každej spoločnosti. Na jeho dôležitosť poukazuje okrem iného aj prejavovaný záujem cirkvi a štátu regulovať jeho zákonitosti. Osobné vzťahy medzi manželmi ostávali veľmi dlho upravené kanonickým právom.
V politických kruhoch dlhodobo zaznievajú požiadavky na zmenu súčasnej rodinnoprávnej úpravy a to najmä v súvislosti s umožnením konsenzuálnych rozvodov, nadväzujúc na to, akými historickoprávnymi zmenami prešlo chápanie manželstva a jeho právna úprava na našom území.
Článok je zameraný na predstavenie historických miľníkov v kontexte rozvodových dôvodov na území Slovenska, nakoľko ich poznanie považujem za potrebné pri objektívnom zhodnotení prípadnej de lege ferenda zmeny rozvodovej právnej úpravy Slovenskej republiky, ktorú možno v súčasnosti označiť za konzervatívnu.
Od roku 1894 začal platiť na území Slovenska zákonný článok XXXI. o manželskom práve (ďalej ako "
Manželský zákon
" alebo "
MZ
"), ktorý predstavoval zásadnú zmenu v rodinnoprávnej oblasti, nakoľko priniesol kompletnú rekonštrukciu zaužívaného prístupu k manželským veciam a novú modernú perspektívu, doposiaľ nevídanú vo viacerých európskych krajinách. Zákonodarca vedel, že zjednotenie a zjednodušenie aplikácie práva nastane až jeho unifikáciou a inšpiráciu hľadal v iných európskych kódexoch.
1)
Manželský zákon priniesol moderný pohľad do úpravy k manželským veciam. Manželstvo sa viac nechápalo ako nerozlučiteľný inštitút pod hrozbou exkomunikácie - tzv. matrimonium perpetuum.
2)
V právnej terminológii sa zaužívalo použitie termínu "
civilné manželstvo
", na zvýraznenie skutočnosti, že manželstvo už viac nie je považované za náboženský inštitút.Uzákonenie možnosti rozvodu manželstva bolo obhájené viacerými argumentmi, ktoré sa týkali rodiny ako takej. Udržiavanie manželstva, v ktorom sa objavili neprekonateľné problémy, bolo v rozpore s jeho cieľmi a bolo dokonca nebezpečné pre "
nevinnú stranu
". Ďalší argument v prospech rozvodu manželstva sa týkal detí, na výchovu ktorých nepôsobí tak zle rozvod ani odluka, ako dôvody, ktoré ich zakladajú. Definitívny zánik manželstva mal byť však posledným riešením, nadväzujúcim na predchádzajúce pokusy o zachovanie manželstva, čo bolo napokon vyjadrené aj v § 39 MZ
3)
, podľa ktorého sa manželstvo uzatváralo s vedomím, že ide o zväzok na celý život.Zánik manželstva predstavoval zánik existencie manželského zväzku v dvoch rovinách a to faktický (nie právny zánik), ktorý sa prejavoval odlukou/separáciou od stola lóže a právny zánik manželstva v podobe rozluky.