V druhej časti článku sa venujeme povahe a druhom konaní, ktoré upravuje protokol. Konanie o individuálnej procedúre oznámení (sťažností), konanie na základe oznámenia medzi štátmi a vyšetrovanie analyzujeme vo svetle ustanovení protokolu, vnútroštátnych kompetencií slovenských orgánov a ich postupov, ale aj vo svetle konkrétností, ktoré sú upravené v procesnom poriadku výboru. V článku taktiež už uvažujeme o význame a kompetenciách Komisára pre deti, ktorý sa má s účinnosťou od 1. septembra 2015 na základe vládneho návrhu zákona o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a o zmene a doplnení niektorých zákonov podieľať na ochrane práv detí podporou a presadzovaním práv priznaných dieťaťu medzinárodnými dohovormi. V kontexte konaní podľa protokolu poukazujeme na komisárove oprávnenia a ich význam pre deti.
K aktuálnym výzvam slovenskej praxe ochrany práv detí po ratifikácii opčného protokolu k dohovoru o právach dieťaťa o procedúre oznámení (sťažností) - 2. časť
JUDr.
Róbert
Dobrovodský
PhD., LL.M.
odborný asistent na Katedre občianskeho a obchodného práva Právnickej fakulty Trnavskej univerzity; člen Komisie pre európske rodinné právo (The Commission on European Family Law) v Utrechte a člen neformálnej expertnej skupiny Európskej Komisie pre práva detí (European Commission Informal expert group on the rights of the child)
4. Návrh vnútroštátnej úpravy postavenia a činnosti Komisára pre deti a jej význam pre ochranu práv detí v kontexte konaní podľa protokolu
1) Vládnym návrhom zákona o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý bol 17. apríla 2015 doručený Národnej rade Slovenskej republiky2), sa má s účinnosťou od
1. septembra 2015
zriadiť inštitút verejnej ochrany práv detí vo forme
Komisára pre deti
. Jeho zákonom vymedzená úloha znamená podieľanie sa na ochrane práv detí podporou a presadzovaním práv priznaných dieťaťu medzinárodnými dohovormi. Ide najmä o práva dieťaťa, ktoré vyplývajú z Dohovoru OSN o právach dieťaťa, ale aj z protokolu. Komisár bude nezávislý orgán, ktorý svoju pôsobnosť vykonáva oddelene od iných orgánov, ktorým osobitný predpis ustanovuje kompetencie v oblasti ochrany ľudských práv.
V kontexte konaní podľa protokolu
považujeme komisárove oprávnenia za veľmi významné, najmä pokiaľ ide o jeho oprávnenie predkladať oznámenia v mene dieťaťa alebo detí.3)5. Fungovanie (metódy činnosti) výboru a druhy konaní pred výborom.
Protokol upravuje
tri základné druhy konaní:
a) Individuálna procedúra oznámení (sťažností) pred výborom.
b) Konanie na základe oznámenia medzi štátmi.
c) Vyšetrovanie.
Podľa procesného poriadku generálny sekretariát výboru vedie evidenciu všetkých, výboru doručených podaní smerujúcich k uvedeným konaniam. Informácie o podaniach sa sprístupňujú každému členovi výboru.4) Výbor môže zriadiť osobitnú pracovnú skupinu a poveriť jej spravodajcu, aby výboru asistoval pri postupoch a pri rozhodnutiach.5)
6. Individuálna procedúra oznámení (sťažnosti) pred výborom (Communications procedure)
Z ustanovenia čl. 4 protokolu vyplýva pre Slovenskú republiku povinnosť uskutočniť
ochranné opatrenia
(protection measures) zamerané na ochranu osôb spadajúcich pod právomoc slovenských orgánov. Ide o ochranu pred porušovaním ľudských práv, zlým zaobchádzaním či zastrašovaním v dôsledku predloženia oznámenia alebo spolupráce s výborom na základe protokolu.6) Bez výslovného súhlasu nebude zverejnená totožnosť osôb.7)Dôležitými procesnými ustanoveniami protokolu sú ustanovenia
o prípustnosti sťažnosti (oznámenia) - Admissibility
. Protokol upravuje viacero
kritérií (podmienok) prípustnosti, resp. prijateľnosti sťažnosti
. Pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu na podanie sťažnosti, táto patrí:- jednotlivcovi,
- skupine jednotlivcov,
- zástupcovi jednotlivca alebo skupiny jednotlivcov.
Podľa procesného poriadku výbor rozhoduje o prijateľnosti sťažnosti bezodkladne, a to nadpolovičnou väčšinou.8) V procesnom poriadku výbor upravil právomoc rozhodnúť za určitých podmienok o neprijateľnosti sťažnosti, ak zistí, že by prejednanie sťažnosti bolo v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa.9)
Jednotlivec
- pre protokol je príznačné to, že pri okruhu osôb oprávnených podať sťažnosť protokol neupravuje pojem "dieťa", ale hovorí o jednotlivcovi. Preto sa pojem "jednotlivec" neobmedzuje len na dieťa v zmysle čl. 1 Dohovoru o právach dieťaťa10), ale aj na osobu, ktorá dosiahla plnoletosť a sťažuje sa na porušenie práva v čase, keď
bola ešte neplnoletá
. Ďalšou osobitosťou protokolu je, že dieťa sa môže obrátiť na výbor
bez ohľadu na vek a procesnú spôsobilosť
podľa národného práva.11)Táto konštrukcia je výrazom a upevnením postavenia dieťaťa, ktoré je plnohodnotným subjektom práva. Rovnako k posilneniu postavenia dieťaťa prispieva aj návrh zákona o komisárovi, ktorý v prípade, keď podávateľom podnetu je fyzická osoba,
ktorá nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu
alebo ktorá bola
pozbavená spôsobilosti na právne úkony
, postupuje komisár pri prijímaní a posudzovaní úplnosti alebo zrozumiteľnosti podnetu s prihliadnutím na vek a rozumovú vyspelosť podávateľa podnetu a opisované skutočnosti.12)Sťažnosť môže podať aj
zástupca
jednotlivca. Protokol náležitosti zastúpenia bližšie neupravuje, no vzhľadom na povahu a závažnosť úkonu (podanie sťažnosti) možno na zastúpenie klásť požiadavku spočívajúcu
najmenej v súhlase zastúpeného
. Výnimka z potreby súhlasu zastúpeného je možná v prípade, ak zástupca (predkladateľ)
odôvodní konanie bez súhlasu