Anotácia1)
V posledných rokoch sme svedkami toho, čo mnohí označujú za krízu tradičnej rodiny, ktorá je založená na manželskom zväzku muža a ženy. Táto kríza je jasne viditeľná v pomerne vysokej rozvodovosti a nižšom počte manželstiev. Ak sa však na údaje pozrieme bližšie, naznačujú, že namiesto jednoduchého poklesu počtu manželstiev ide o oveľa komplexnejší obraz postupných spolužití, rozchodov, manželstiev a rozvodov. Niektorí sa domnievajú, že takéto štatistiky dokazujú úplný rozpad rodinných hodnôt, zatiaľ čo iní tvrdia, že rodiny sa jednoducho menia tak, ako sa vždy menili, a že rodinné hodnoty sú rovnako zdravé ako predtým - len sa prejavujú v iných formách. Spolužitie je jedným z kľúčových pojmov v tejto diskusii. Jednou z hlavných výziev pre súčasné medzinárodné rodinné právo sú kohabitácie a najmä kohabitácie s cudzým právnym elementom. Perspektíva prijatia medzinárodného dohovoru s univerzálnymi normami o nezosobášenom spolužití je v súčasnosti vzhľadom na názorové rozdiely medzi štátmi na inštitút kohabitácie veľmi nepravdepodobná. Článok poukazuje na nedostatky v tejto oblasti, ako aj na potenciálne príležitosti pre budúce právne predpisy. Výskum sa uskutočnil v rámci Siete stredoeurópskych profesorov, ktorú koordinuje Inštitút porovnávacieho práva Ferenca Mádla.
Annotation
In recent years, we have seen what many refer to as the crisis of the traditional family that based on a marital union of a man and a woman. This crisis is clearly apparent in the relatively high divorce rate and a lower number of marriages. If we however look at the data closely, it suggests, that rather than a simple decline in marriage, there appears to be a far more complex picture of sequential cohabitations, separations, marriages and divorces. To some, such statistics demonstrate the complete breakdown of family values, while others argue that families are simply changing as they always have done, and that family values are just as healthy as before - but are simply being expressed in different forms. Cohabitation is one of the key terms in this debate. One of the main challenges for contemporary international family law is cohabitation and, in particular, cohabitation with a foreign legal element. The prospect of an international convention with universal standards on cohabitation is highly unlikely at present, given the differences of opinion between States on cohabitation. The article highlights the gaps in this area as well as potential opportunities for future legislation. The research was carried out within the framework of the Central European Professors' Network coordinated by the Ferenc Mádl Institute of Comparative Law.
Kľúčové slová
manželstvo, kohabitácia, majetkové vzťahy, európske rodinné právo, medzinárodné rodinné právo
Keywords
marriage, cohabitation, property relationships, European family law, international family law
Úvod
Liberalizácia vo všetkých sférach spoločenského života bola za posledných 50 rokov jedným z charakteristických znakov ľudského rozvoja. Tradičné názory na rodinný život, ktoré sa formovali po stáročia pod vplyvom náboženských kánonov a morálnych imperatívov, postupne začali ustupovať novým predstavám, ktoré zavrhujú potrebu formalizovať vzťahy medzi manželskými pármi.
Prehľad situácie v Európe ukazuje, že tradičný obraz rodiny sa v posledných desaťročiach výrazne zmenil. Tradičné rodinné štruktúry už často nie sú životaschopné alebo zlučiteľné so životným štýlom mladej generácie. Dá sa to vysvetliť oneskoreným osamostatňovaním sa mladších generácií v oblasti bývania, najmä ich prístupu k dostupnému bývaniu, pričom výrazný vplyv má aj nezamestnanosť.
Zo sociálneho hľadiska sa v Európe, ako aj na Slovensku, zvýšil priemerný vek žien aj mužov pri vstupe do manželstva.
3)
Zatiaľ čo ženy majú prvé dieťa vo vyššom veku, samotná pôrodnosť klesá. Ekonomická samostatnosť mladých ľudí stále viac zaostáva. Dôležitým aspektom, ktorý sa často spomína pri vysvetľovaní oneskoreného osamostatnenia sa v oblasti bývania, je nedostatok bývania za dostupné ceny pre mladých ľudí. Ďalším významným faktorom, ktorý prispieva k tomuto trendu, je väčšia samostatnosť žien.
4)
Predstavy a hodnoty o rodine a manželstve, ktoré dnešné matky odovzdávajú svojim dcéram, sa dramaticky menia. Všetky tieto sociálno-ekonomické faktory prispievajú k motivácii usadiť sa v neskoršom veku alebo vo vzťahu s menšou formalizáciou. Rôzne štúdie o kohabitácii zvyknú začínať odkazom na jej historické korene. Za posledných 100 rokov prešla Európa, ako aj zvyšok sveta, veľkými zmenami, či už ekonomickými alebo politickými, ale aj celospoločenskou transformáciou. Kým v prvej polovici minulého storočia obyvateľstvo výrazne ovplyvnili dve svetové vojny, v druhej polovici obyvateľstvo Európy ovplyvnilo politické usporiadanie. Viedlo to aj k veľkým zmenám v správaní obyvateľstva, čo znamenalo vznik nových demografických trendov.
Kohabitácia je forma spoločného bývania dvoch dospelých partnerov, ktorí spolu dlhodobo žijú a tvoria zväzok bez toho, aby boli skutočne zosobášení. Neformálne partnerstvá sa masovo rozšírili vo väčšine postindustriálnych spoločností v dôsledku transformácie spoločenských a morálnych noriem a priamo súvisia s odkladom manželstva do neskoršieho veku. Kohabitácia je fenomén, ktorý v Slovenskej republike neustále narastá, možno to usudzovať z neustále sa zvyšujúceho percenta detí narodených mimo manželstva v krajine. Kým v čase Nežnej revolúcie v roku 1989 bol podiel detí narodených mimo manželstva pod 10 %, dnes je to viac ako 37 % a postupne sa zvyšuje. V porovnaní so západoeurópskymi krajinami je však tento podiel stále relatívne nízky. Najvyššie hodnoty tohto ukazovateľa dosahujú krajiny severnej Európy (Dánsko 44,6 %, Nórsko 49,3 %, Švédsko 55,3 %).
5)
V súčasnosti sa drasticky zvyšuje percento ľudí, ktorí žijú v spolužití bez manželstva na celom svete. Podľa niektorých vedeckých prognóz bude v roku 2031 každý štvrtý pár žiť v kohabitácií bez oficiálnej registrácie manželstva.
6)
Ako to už býva, právo nedokáže držať krok s rýchlym vývojom nových spoločenských vzťahov. Nezosobášené spolužitie nie je dostatočne upravené vnútroštátn