V prvej časti článku sa venujeme významnej medzinárodnoprávnej udalosti, ktorou je prijatie Opčného protokolu k Dohovoru o právach dieťaťa o procedúre oznámení (sťažností) a jeho ratifikácia Slovenskou republikou. Slovenská republika si v medzinárodnom spoločenstve zapísala prvenstvo tým, že svojou ratifikáciou sa zaslúžila o to, že protokol vstúpil do platnosti. Článok analyzuje princípy konaní a druhy konaní podľa protokolu. Vzhľadom na novosť témy má článok v parciálnych otázkach ambíciu formulovať výzvy slovenskej praxe ochrany práv detí najmä s ohľadom na činnosť súdov a orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a mládeže.
K aktuálnym výzvam slovenskej praxe ochrany práv detí po ratifikácii opčného protokolu k dohovoru o právach dieťaťa o procedúre oznámení (sťažností) – 1. Časť
JUDr.
Róbert
Dobrovodský
PhD., LL.M.
odborný asistent na Katedre občianskeho a obchodného práva Právnickej fakulty Trnavskej univerzity, člen Komisie pre európske rodinné právo (The Commission on European Family Law) v Utrechte a člen neformálnej expertnej skupiny Európskej Komisie pre práva detí (European Commission Informal expert group on the rights of the child)
1. Úvod
Slovenská1)republika sa na medzinárodnom poli ako jedna z prvých desiatich krajín zasadila o významný posun procesných garancií ochrany práv ohrozených detí alebo detí, ktorých práva už boli porušené. Slovenská republika ako deviata krajina ratifikovala
Opčný protokol k Dohovoru o právach dieťaťa o procedúre oznámení (sťažností)
(Optional Protocol to the Convention on the Rights of the Child on a communications procedure
; ďalej len "protokol"). Protokol je otvorenou zmluvou2), keďže je otvorený na prístup všetkým štátom, ktoré ratifikovali dohovor alebo pristúpili k dohovoru alebo ku ktorémukoľvek z jeho prvých dvoch opčných protokolov.3)Jeho osobitný význam pre deti spočíva v tom, že zavádza medzinárodný procesný mechanizmus zakotvujúci možnosť a postup podávania oznámení (sťažností) zo strany jednotlivcov, skupiny jednotlivcov alebo v mene jednotlivca, či skupiny jednotlivcov v prípadoch porušenia práv garantovaných Dohovorom o právach dieťaťa alebo niektorým z jeho substantívnych protokolov.
2. Účel, povaha a proces prijímania protokolu
Na rozdiel od prvých dvoch substantívnych opčných protokolov, t. j. Opčný protokol k dohovoru o predaji detí, detskej prostitúcii a detskej pornografii4) a Opčný protokol k dohovoru o účasti detí v ozbrojených konfliktoch5), predmetný opčný protokol
má procedurálny charakter
.Platnosťou protokolu sa v medzinárodnom spoločenstve zapĺňa miesto, kde absentoval procesný mechanizmus ochrany práv detí. Osobitný význam protokolu vyniká v kontexte súčasného stavu najdôležitejších univerzálnych zmlúv a dokumentov o ľudských právach a základných slobodách, ktoré majú vlastný mechanizmus kontroly a vynútenia.
Zakotvuje sa rovnaký mechanizmus ochrany a vynútiteľnosti práv
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy tak, ako je tomu pri iných medzinárodných nástrojoch na pôde Organizácie spojených národov6) alebo Rady Európy. Literatúra totiž prikladá mechanizmu podávania sťažností jednotlivcom pre porušenie práv veľký význam a považuje ju za jednu z foriem garancie dodržiavania zmlúv v medzinárodnom zmluvnom práve.7) Protokol popri Dohovore o právach dieťaťa, ktorý zakotvuje mechanizmus podávania a konzultácií správ8)o dodržiavaní práv dieťaťa za Slovenskú republiku,