Rodinné právo

K aktuálnym výzvam slovenskej praxe ochrany práv detí po ratifikácii Opčného protokolu k Dohovoru o právach dieťaťa o procedúre oznámení (sťažností) - 1. časť

JUDr. Róbert Dobrovodský PhD., LL.M

Vydáno: 01. 03. 2015 23 minút čítania

V prvej časti článku sa venujeme významnej medzinárodnoprávnej udalosti, ktorou je prijatie Opčného protokolu k Dohovoru o právach dieťaťa o procedúre oznámení (sťažností) a jeho ratifikácia Slovenskou republikou. Slovenská republika si v medzinárodnom spoločenstve zapísala prvenstvo tým, že svojou ratifikáciou sa zaslúžila o to, že protokol vstúpil do platnosti. Článok analyzuje princípy konaní a druhy konaní podľa protokolu. Vzhľadom na novosť témy má článok v parciálnych otázkach ambíciu formulovať výzvy slovenskej praxe ochrany práv detí najmä s ohľadom na činnosť súdov a orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a mládeže.

K aktuálnym výzvam slovenskej praxe ochrany práv detí po ratifikácii opčného protokolu k dohovoru o právach dieťaťa o procedúre oznámení (sťažností) – 1. Časť

JUDr.

Róbert

Dobrovodský

PhD., LL.M.

odborný asistent na Katedre občianskeho a obchodného práva Právnickej fakulty Trnavskej univerzity, člen Komisie pre európske rodinné právo (The Commission on European Family Law) v Utrechte a člen neformálnej expertnej skupiny Európskej Komisie pre práva detí (European Commission Informal expert group on the rights of the child)

1. Úvod

Slovenská¹⁾republika sa na medzinárodnom poli ako jedna z prvých desiatich krajín zasadila o významný posun procesných garancií ochrany práv ohrozených detí alebo detí, ktorých práva už boli porušené. Slovenská republika ako deviata krajina ratifikovala

Opčný protokol k Dohovoru o právach dieťaťa o procedúre oznámení (sťažností)

(Optional Protocol to the Convention on the Rights of the Child on a communications procedure

; ďalej len "protokol"). Protokol je otvorenou zmluvou²⁾, keďže je otvorený na prístup všetkým štátom, ktoré ratifikovali dohovor alebo pristúpili k dohovoru alebo ku ktorémukoľvek z jeho prvých dvoch opčných protokolov.³⁾

Jeho osobitný význam pre deti spočíva v tom, že zavádza medzinárodný procesný mechanizmus zakotvujúci možnosť a postup podávania oznámení (sťažností) zo strany jednotlivcov, skupiny jednotlivcov alebo v mene jednotlivca, či skupiny jednotlivcov v prípadoch porušenia práv garantovaných Dohovorom o právach dieťaťa alebo niektorým z jeho substantívnych protokolov.

2. Účel, povaha a proces prijímania protokolu

Na rozdiel od prvých dvoch substantívnych opčných protokolov, t. j. Opčný protokol k dohovoru o predaji detí, detskej prostitúcii a detskej pornografii⁴⁾ a Opčný protokol k dohovoru o účasti detí v ozbrojených konfliktoch⁵⁾, predmetný opčný protokol

má procedurálny charakter

Platnosťou protokolu sa v medzinárodnom spoločenstve zapĺňa miesto, kde absentoval procesný mechanizmus ochrany práv detí. Osobitný význam protokolu vyniká v kontexte súčasného stavu najdôležitejších univerzálnych zmlúv a dokumentov o ľudských právach a základných slobodách, ktoré majú vlastný mechanizmus kontroly a vynútenia.

Zakotvuje sa rovnaký mechanizmus ochrany a vynútiteľnosti práv

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy tak, ako je tomu pri iných medzinárodných nástrojoch na pôde Organizácie spojených národov⁶⁾ alebo Rady Európy. Literatúra totiž prikladá mechanizmu podávania sťažností jednotlivcom pre porušenie práv veľký význam a považuje ju za jednu z foriem garancie dodržiavania zmlúv v medzinárodnom zmluvnom práve.⁷⁾ Protokol popri Dohovore o právach dieťaťa, ktorý zakotvuje mechanizmus podávania a konzultácií správ⁸⁾o dodržiavaní práv dieťaťa za Slovenskú republiku,

Máte predplatné? Prihláste sa