Predmetný článok sa zaoberá kritickým hodnotením nálezu Ústavného súdu PL. ÚS 12/01. V článku poukazujem na neudržateľný rozdiel medzi právom na život, ktoré podľa súdu patrí len narodeným osobám, pričom osobám nenarodeným svedčí len objektívna ústavná hodnota. Taktiež kriticky hodnotím argument z práva na súkromie a možnosť ženy zničiť iný život ako svoj. Ústavný súd, podľa môjho názoru, nekorektne pracoval s prameňmi medzinárodného práva vrátane práva civilného, ktoré mali potvrdiť jeho pozíciu voči právu na život. Článok nakoniec navrhuje možné právne riešenia, ktoré by zvýšili ochranu nenarodeným deťom.
The paper critically examines the judgment of the Slovak Constitutional Court PL. ÚS 12/01 in several ways. Firstly, we point out the untenable difference between the right to life, which according to the court belongs only to born persons, while the unborns are protected by the objective constitutional value only. Secondly, we critically evalua te the argument from the right to privacy and the possibility of a woman to destroy a life other than her own. Thirdly, the Constitutional Court incorrectly took into account sources of international law as well as civil law that should have strengthened its position to the right to life. Finally, the paper presents possible legal solutions that enhance the protection of unborn children.
ĽALÍK, T.: Nález Ústavného súdu SR PL. ÚS 12/01: kritické reflexie a návrhy na vylepšenie ochrany nenarodeného dieťaťa; Justičná revue, 78, 2026, č. 2, s. 109 - 124.
Kľúčové slová:
právo na život, právo na súkromie, potrat, nález PL. ÚS 12/01.
Key words:
right to life, right to private life, abortion, judgment PL. ÚS 12/01.
Právne predpisy/legislation:
ÚVOD
Nie často sa v živote vedca vyskytnú situácie, kedy odborne píše k rovnakej téme s rozdielom niekoľkých rokov. Taká situácia je na jednej strane citlivá, pretože jeho skôr publikované názory sa budú porovnávať so súčasnými a posúdením čitateľov, či je osoba konzistentná vo svojich skôr prezentovaných názoroch. Konzistencia a koherencia sú, navyše, v práve vrátane právnej vedy žiadané, pretože sledujú (právnu) istotu. Prostredníctvom nich si vedec v spisbe buduje svoje meno, reputáciu a nakoniec aj kariéru.
Na druhej strane, aj vedec je len človeka jeho názory sa odborným a osobným rastom či reflexiou vyvíjajú. Stagnácia či akási petrifikácia názorov nie sú zvyčajne dobrým znakom v žiadnej profesii a tobôž nie v práve.
Prečo takýto úvod? Dôvod je jednoduchý. Môj prvý vedecký článok ako doktoranda na Katedre ústavného práva, publikovaný v právnickom časopise v roku 2008, sa práve týkal problematiky potratov v európskom a slovenskom prostredí.
1)
Bol písaný v čase rozhodovania Ústavného súdu SR ("Ústavný súd") o potratoch v decembri 2007 nálezom
PL. ÚS 12/01
a vydaný po publikácii tohto nálezu. V článku som sa k tomuto nálezu vyjadroval, resp. som ho komentoval.A teraz po takmer 20 rokoch komentujem predmetný nález Ústavného súdu. Aj keď poväčšine súhlasím s mnohými vecami, ktoré som napísal v roku 2008, prežitý osobný a odborný život mi umožňujú lepšiu reflexiu názorov, ku ktorým zaujal Ústavný súd svoje stanovisko. Viaceré aspekty veci, ktoré s problematikou potratov na žiadosť ženy úzko súvisia, súd, podľa môjho názoru, opomenul. Rovnako tak jeho niektoré úsudky možno hodnotiť kritickejšie, ako som urobil takmer pred 20 rokmi. A práve tieto úvahy a komentáre budú tvoriť podstatnú časť súčasného článku.
Avšak v článku sa budem venovať aj otázke, ako potencionálne vylepšiť existujúcu ústavnú úpravu, aby sa nenarodenému životu poskytla intenzívnejšia ochrana, ako mu prisúdil Ústavný súd svojim nálezom.
Článok je rozdelený do štyroch častí. Väčšina článku sa zaoberá kritickou analýzou nálezu Ústavného súdu
PL. ÚS 12/01
a jeho jednotlivých častí, ktoré bližšie špecifikujem. V prvej časti poukazujem na kľúčové aspekty rozdielov medzi právom na život a objektívnou hodnotou života pred narodením vrátane argumentov, ktoré súd vo svojom odôvodnení ignoroval. V druhej časti sa zaoberám konfliktom medzi nenarodeným dieťaťom a právom ženy na súkromie. Táto časť tvorila rovnako nosnú argumentáciu väčšiny Ústavného súdu. Tretia časť kriticky hodnotí prácu väčšiny Ústavného súdu s medzinárodným právom a civilným právom, ktoré v odôvodnení použil. A štvrtá časť obsahuje všeobecné návrhy
de lege ferenda,
ktoré majú za cieľ posilniť ochranu nenarodených v našom ústavnom a právnom poriadku. Záverom zhrniem svoje úvahy.PRÁVO NA ŽIVOT A ÚSTAVNÁ HODNOTA NENARODENÉHO ŽIVOTA
Rozhodovanie najvyšších súdnych inštancií o veciach súvisiacich s potratom je veľmi náročné. Nielen pre to, že sa právo a ľudské práva prelínajú s morálkou viac ako v iných prípadoch, ale takéto rozhodovanie vyvoláva vášne medzi politikmi a širšou verejnosťou. Spravidla sa pri tom nedá rozhodnúť kompromisom, kde by obe strany (pro-life a pro-choice) mohli byť spokojné.
Rozhodovanie Ústavného súdu, trvajúce šesť rokov, nebolo výnimkou. Ústavný súd len čiastočne vyhovel navrhovateľom,
2)
ktorí považovali koncepciu potratu v prvých 12 týždňoch len na žiadosť ženy za neústavnú. Tí tak mohli byť po náleze sklamaní.
Každé rozhodovanie súdnej inštancie o potratoch má veľmi podobnú štruktúru. Najprv sa súd venuje právnemu statusu nenarodeného dieťaťa, jeho subjektivite. Následne sa zaoberá hranicami ukončenia tehotenstva a konfliktu hodnôt. Posúdenie právneho statusu nenarodeného dieťaťa má pri tom zásadný vplyv na potratovú legislatívu.
3)
Postup Ústavného súdu vo veci
PL. ÚS 12/01
sa nelíši od tohto štandardu.Kľúčom k pochopeniu
ratia decidendi
Ústavného súdu o prípustnosti potratov na žiadosť ženy v prvom trimestri bez zdravotnej či inej indikácie, je rozdelenie jedného ustanovenia čl. 15 ods. 1 ústavy na dva rôzne režimy. Následne toto rozdelenie determinuje právny status nenarodeného dieťaťa. Čl. 15 ods. 1 ústavy okrem garancie práva na život pre každého, obsahuje aj druhú normatívnu vetu:
"Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením."
Kým prvej vete Ústavný súd prisúdil úroveň subjektívneho práva a teda aj nároku na život,