prof. JUDr. Tomáš Ľalík, PhD.

Príspevok sa zaoberá konkrétnou kontrolou ústavnosti právnych predpisov, ak návrh podáva všeobecný súd. Autor kriticky hodnotí judikatórny posun Ústavného súdu SR v tejto oblasti, pri čom poukazuje na normatívne rozdiely medzi čl. 125 a čl. 144 ods. 2 Ústavy SR, ako aj právnu úpravu zákona o ústavnom súde. Okrem toho sa autor snaží vyvrátiť prezentované argumenty, ktoré viedli k reštriktívnemu vnímaniu návrhovej kompetencie všeobecných súdov v konaní o súlade právnych predpisov a argumentuje pri tom aj rozdielmi medzi intertemporalitou a retroaktivitou práva.

Autori v článku analyzujú prelomové unesenie Ústavného súdu SR PL. ÚS 3/2024 z 28. februára 2024, ktorým tento súd prvýkrát pozastavil účinnosť neplatného právneho predpisu. Kriticky rozoberajú niektoré argumenty ústavného súdu a, naopak, poukazujú na argumenty, ktoré, podľa nich, súd dostatočne v odôvodnení nezohľadnil. Konkrétne ide o princíp spolupráce medzi ústavnými orgánmi, preventívny aspekt pri následnej kontrole ústavnosti a neplatný právny predpis ako predmet prieskumu ústavného súdu. V poslednej časti sa zamýšľajú nad možnosťou použitia § 70 zákona o ústavnom súde v konaní o súlade právnych predpisov. In the paper, the authors analyse the shift of the Slovak Constitutional Court in the decision PL. ÚS 3/2024 from February 28, 2024. In this decision for the first time the court suspended the effectiveness of an invalid legal regulation. The authors critically examine some of the arguments of the court and, on the contrary, point to arguments that the court did not sufficiently take into account in the reasoning. Specifically, the paper outlines the principle of cooperation between constitutional authorities, the preventive aspect in the ex post judicial review, and an invalid legal regulation as the subject of a review by the court.In the last part, the authors reflect on the possibility of applying the § 70 of the Act on the Constitutional Court in the proceeding.

V článku analyzujeme situáciu svojvoľného odvolávania členov Súdnej rady SR, ktoré zaviedol delegovaný ústavodarca ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z. Poukazujeme na genézu odvolávania členov a súčasný stav, do ktorého, okrem praxe politických inštitúcií, zasiahol viackrát aj Ústavný súd SR svojou judikatúrou a finálne parlament ústavnou úpravou. Odvolávanie členov je zaujímavé aj z pohľadu nadnárodného práva, ktoré rovnako v článku približujeme. Nakoniec načrtávame aj perspektívy riešenia súčasného právneho stavu.

Predmetná štúdia pojednáva o možnostiach zavedenia povinného očkovania proti COVID-19. Aj keď táto povinnosť v slovenskom právnom poriadku nefiguruje, v budúcnosti ju nemožno vylúčiť. Okrem toho je diskusia zaujímavá aj z pohľadu komparatívneho ústavného práva, pretože viacero krajín povinnosť očkovania proti COVID-19 v čase vrcholiaceho boja proti pandémii zaviedlo. Z tohto dôvodu sme sa rozhodli poukázať na možnosti a limity zavedenia tejto povinnosti a to prizmou legality a proporcionality, ktoré musí každá povinnosť splniť v zmysle ústavy. Štúdia analyzuje aj možnú náboženskú výnimku z povinného očkovania.

Štúdia pojednáva o teste proporcionality a o tom, ako je tento test používaný v rozhodovacej činnosti ústavného súdu. Štúdia má analytickú a deskriptívnu povahu, pričom je rozdelená do troch častí, ktoré mapujú jednotlivé subtesty s výnimkou testu primeranosti sensu stricto. Okrem teoretických základov jednotlivých subtestov dôraz kladie na prax, kde identifikuje jednotlivé klady a zápory používania testu zo strany ústavného súdu. Pri záporoch sa snaží poukázať aj na správny postup, ktorý mal ústavný súd v tej-ktorej veci uplatniť. Nakoniec možno skonštatovať, že test proporcionality nie je ústavným súdom používaný koherentným spôsobom.

Príspevok kriticky analyzuje nález III. ÚS 394/2020, ktorým ústavný súd nevyhovel sťažnosti kandidáta na funkciu viceguvernéra NBS.Konkrétne vytýka ústavnému súdu, že jasnú právnu normu zneistil nesprávne uplatnenou metódou výkladu a takto vyloženú právnu normu použil v neprospech sťažovateľa a jeho subjektívneho ústavného práva. Ústavný súd opomenul aplikovať výkladovú metódu in dubio pro libertate a nerešpektoval niektoré fundamenty právneho štátu vrátane svojej vlastnej judikatúry.

Štúdia analyzuje kritérium legality a osobitne delegovanej legislatívy v normatívnej, aplikačnej i v komparatívnej rovine. Následne sa tieto poznatky konfrontujú s konkrétnou situáciou vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva a ich právneho základu, ktorý predstavuje zákon č. 355/2007 Z. z. Obsahom štúdie je aj časť venovaná súdnej kontrole týchto vyhlášok v konaní o ústavných sťažnostiach ako aj najnovších nálezov ústavného súdu.

ĽALÍK, T.: K odňatiu právomoci Ústavného súdu SR posudzovať ústavné zákony - kritické reflexie. Právny obzor, 104, 2021, č. 2, s. 116 - 140. Key words : unconstitutional amendments,...

Predmetný článok má za svoj cieľ preukázať vplyv sociológie P.Bourdieua na správanie sa sudcov ústavného súdu. Za predmet výskumu sme si vybrali sudcov Ústavného súdu SR, ktorí prešli na ústavný súd priamo z parlamentu a vystupovali v úlohe tzv. dvojitých hráčov – najprv o konkrétnom návrhu zákona hlasovali v NR SR a neskôr ten istý právny predpis posudzovali ako sudcovia.Autor zastáva názor, že ich konformné správanie sa dá vysvetliť vplyvom právnického poľa a habitu sudcu ústavného súdu. The aim of the paper is to demonstrate an influence of P. Bourdieu's reflexive sociology on action of constitutional court judges. The subjects of research are the judges of the Slovak Constitutional Court that came to the bench directly from the Parliament and acted as double agents. At first, they voted on a bill in the National Council as MPs and later they reviewed the same act as judges. The author assumes that their behaviour can be explained by the existence of habitus and influence of legal field.

Článok je reakciou na uznesenia ústavného súdu, ktoré vydal v konaní sp. zn. PL. ÚS 4/2020. Konkrétne sa v ňom analyzuje doterajší prístup k právomoci ústavného súdu v konaní podľa čl. 136 ods. 3 ústavy, ktorý je hodnotený kriticky. Autor ponúka alternatívne riešenie, ktoré by spočívalo v rigoróznejšom postupe pri posudzovaní návrhu generálneho prokurátora na väzobné stíhanie sudcov - testovanie prítomnosti svojvôle, odôvodnenosti podozrenia, proporcionality a aj prieskumu jednotlivých väzobných dôvodov. Článok poukazuje aj na obmedzenie tohto prístupu - tajnosť hlasovania - ktoré je však len relatívne. The article is a reaction to the decisions of the Constitutional Court in the proceeding PL. ÚS 4/2020. It critically examines existing approach to the power under the Art. 136 § 3 of the Constitution. The author offers an alternative solution resting on more vigorous approach in assessing the application of the general prosecutor for detention on remand of judges, namely testing arbitrariness, rationality of suspicion, proportionality of the measure and a review of respective reasons for detention on remand. The article also outlines a limitation of the approach - secrecy of voting - which is only of relative importance.

Príspevok analyzuje koncept priamej aplikácie ústavy s dôrazom na rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov. Pojednáva o troch rôznych formách, v ktorých môže priama aplikácia ústavy nastať: nezávislá aplikácia bez potreby použitia podústavnej normy, paralelná (spoločná) aplikácia ústavy a podústavného práva, a nakoniec použitie ústavnej normy priamo v prípade konfliktu s podústavným právom. Teoretické poznatky sú doplnené praktickými skúsenosťami slovenských všeobecných súdov. Okrem konceptu priamej aplikácie ústavy je predmetom príspevku aj nadradenosť ústavy, ktorá s bezprostrednou aplikáciou ústavy úzko súvisí. The paper analyses a concept of direct application of constitution with the special reference to the courts of general jurisdiction. It provides three theoretical forms in which the direct application occurs: independent application without a need to apply a sub-constitutional norm, parallel application of constitution and sub-constitutional law and finally application of a constitutional norm at the expense of conflicting sub-constitutional law. Theory is followed by practice of the Slovak courts. Aside from the concept of direct application, the paper elaborates on the supremacy of constitution that is closely intertwined to the main topic.

Pred niekoľkými týždňami celé Slovensko žilo počas troch dní vypočúvaním kandidátov na sudcov ústavného súdu pred ústavnoprávnym výborom NR SR. Išlo o dni, kedy sa o ústavnom práve hovorilo v...

  25. výročie Ústavného súdu Slovenskej republiky Dňa 15. februára 2018 sme si pripomenuli 25. výročie vzniku moderného novodobého ústavného súdnictva v podobe špecializovaného a koncentrovaného orgánu súdneho typu, rozhodujúceho...

  O živote práva Možnosť odsúdených surfovať na internete - Osobná sloboda patrí aj šimpanzovi či medveďovi v ZOO a zvieratá musia byť premiestnené do lepších (voľnejších) podmienok - Najvyšší...

ZLOŽITOSŤ PRÁVA AKO VÝZVA PRE TEÓRIU PRÁVA Príspevok sa týka zložitosti práva z hľadiska súčasného právneho diskurzu. Autor sa snaží poukázať na niekoľko rovín tejto zložitosti, najmä na inštitucionálnu,...

NOVÉ USTANOVENIE § 152 ODS. 5 ZP VS. VYBRANÉ PRINCÍPY ÚSTAVNÉHO A SÚKROMNÉHO PRÁVA Ostatná novela Zákonníka práce (č. 270/2011, ďalej aj ZP) nadobudla účinnosť 1. septembra 2011. Okrem...

Jerzy Zajadło, Po co prawnikom filozofia prawa?(Na čo je právnikom filozofia práva?). Warszawa, Wolters Kluwers, 2008, strán 220 ISBN 978-83-7601-210-0 JUDr. Tomáš Ľalík Prof. Jerzy Zajadło (Právnická fakulta Univerzity...