ZLOŽITOSŤ PRÁVA AKO VÝZVA PRE TEÓRIU PRÁVA
Príspevok sa týka zložitosti práva z hľadiska súčasného právneho diskurzu. Autor sa
snaží poukázať na niekoľko rovín tejto zložitosti, najmä na inštitucionálnu, interpretačnú, resp.
axiologickú rovinu, ktoré sú preň veľmi charakteristické. Práve predmetná zložitosť práva ponúka
právnej teórii a filozofii nové možnosti ovplyvňovať výchovu budúcich právnikov a zároveň odôvodňuje
potrebu nielen zachovania teoreticko-právnych predmetov na každej právnickej fakulte, ale naopak aj
ich rozšírenie či prehĺbenie.
Súčasné právo, chápané
sensu largo
ako záväzný normatívny poriadok, je veľmi
komplikované a zložité. Prispeli k tomu okolnosti majúce svoj pôvod jednak v práve samotnom, a
jednak v externých okolnostiach, teda nachádzajúce sa mimo práva, na ktoré má právo len nepatrný
alebo minimálny vplyv. V tomto príspevku som sa rozhodol poukázať na súčasnú zložitosť práva
z jeho vnútra, a to nielen z teoretického vnímania tohto problému, ale aj z pohľadu praktizujúceho
právnika
, keďže tieto roviny sú medzi sebou prepojené a navzájom sa aj ovplyvňujú. Teória či
filozofia práva sú zároveň tými miestami, kde možno hľadať kľúč na mnohé otázky súčasného právneho
diskurzu. Tradičné pozitívnoprávne predmety sa totiž orientujú viac na status quo
a produkt zákonodarnej činnosti, čo študentovi práva a neskôr aj právnikovi - praktikovi, zužuje
vnímanie a chápanie podstaty práva, ktoré už dávno nie je právom jednoduchým, charakterizovaným
jednoduchou premisou - poznám znenie právnych predpisov = som právnik.1)Už v starom Ríme platilo, že:
"Poznať zákony, to neznamená pamätať si ich slová, ale
poznať ich silu a moc"
alebo "qui haeret in litera, haeret in cortice" ("Kto
lipne na litere, lipne na povrchu")
. Tento príspevok nemá ambíciu dávať odpovede na
jednotlivé oblasti zložitosti práva, ale skôr naopak - preukázať, že daná zložitosť je dôkazom