Autori v článku analyzujú prelomové unesenie Ústavného súdu SR PL. ÚS 3/2024 z 28. februára 2024, ktorým tento súd prvýkrát pozastavil účinnosť neplatného právneho predpisu. Kriticky rozoberajú niektoré argumenty ústavného súdu a, naopak, poukazujú na argumenty, ktoré, podľa nich, súd dostatočne v odôvodnení nezohľadnil. Konkrétne ide o princíp spolupráce medzi ústavnými orgánmi, preventívny aspekt pri následnej kontrole ústavnosti a neplatný právny predpis ako predmet prieskumu ústavného súdu. V poslednej časti sa zamýšľajú nad možnosťou použitia § 70 zákona o ústavnom súde v konaní o súlade právnych predpisov.
In the paper, the authors analyse the shift of the Slovak Constitutional Court in the decision PL. ÚS 3/2024 from February 28, 2024. In this decision for the first time the court suspended the effectiveness of an invalid legal regulation. The authors critically examine some of the arguments of the court and, on the contrary, point to arguments that the court did not sufficiently take into account in the reasoning. Specifically, the paper outlines the principle of cooperation between constitutional authorities, the preventive aspect in the ex post judicial review, and an invalid legal regulation as the subject of a review by the court.In the last part, the authors reflect on the possibility of applying the § 70 of the Act on the Constitutional Court in the proceeding.
ĽALÍK, T. - BALOG, B.: Uznesenie ústavného súdu PL. ÚS 3/2024: posun v judikatúre na úkor vedľajších škôd; Justičná revue, 76, 2024, č. 3, s. 348 - 361.
Kľúčové slová: pozastavenie účinnosti právneho predpisu, neplatný právny predpis, vzájomná spolupráca.
Key words: suspension of legal act, invalid legal act, mutual cooperation.
Právne predpisy/legislation: ústavný zákon č. 460/1992 Zb., zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z., zákon č. 400/2015 Z. z., zákon č. 314/2018 Z. z.
ÚVOD
Deň 28. február 2024 sa nepochybne zapísal ako jeden z míľnikov slovenského ústavného práva. V tento deň Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej ako "ústavný súd")
vydal uznesenie sp. zn. PL. ÚS 3/2024,
ktorým pozastavil účinnosť časti rozsiahlej novely trestného práva. Pozastavenie účinnosti právneho predpisu nie je v činnosti ústavného súdu nič nezvyčajné. Prelom tohto uznesenia v porovnaní s inými uzneseniami o pozastavení účinnosti spočíva v tom, že súd tak urobil vo vzťahu k takému predpisu, ktorý ešte nebol vyhlásený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (ďalej ako "zbierka zákonov") a teda nebol ešte platný.V tomto texte analyzujeme viaceré aspekty predmetného uznesenia o pozastavení účinnosti právneho predpisu. Ako hlavný cieľ sme si vybrali práve vyvodenú právomoc ústavného súdu posudzovať a pozastavovať účinnosť takým predpisom, ktoré ešte nenadobudli platnosť. Teda pôjde o tie predpisy, ktoré, síce už sú schválené a podpísané, ale ešte neboli zverejnené v zbierke zákonov. Iné otázky, aj keď nepochybne zaujímavé, napríklad rýchlosť rozhodovania ústavného súdu, či rozsah pozastavenia účinnosti napadnutej právnej úpravy, necháme bokom.
1)
Nedá nám však nepovedať, že ako negatívum celej veci vnímame skutočnosť, že k rozhodnutiu ústavného súdu o pozastavení účinnosti právnej úpravy sa dostali vybrané médiá skôr, ako sa k nim dostali relevantné štátny orgány - parlament, vláda a prezidentka. Považujeme to za zlyhanie ústavného súdu. Uvedené by sa, podľa nás, malo interne vyšetriť
2)
a mali by sa vyvodiť dôsledky, aby sa podobná vec v budúcnosti nezopakovala.
3)
Ale späť k téme príspevku. Za cieľ sme si vybrali niekoľko oblastí, v ktorých si myslíme, že ústavný súd mal buď postupovať celkom odlišne od toho, ako postupoval, resp. jeho argumentácia vyvoláva viacero otázok, na ktoré sme sa rozhodli poukázať a zároveň aj ponúknuť naše odpovede. Konkrétne sme sa zamerali na otázku spolupráce a rešpektu medzi ústavnými orgánmi, ďalej v článku analyzujeme preventívny aspekt pri následnej kontrole ústavnosti, otázku spôsobilosti neplatného právneho predpisu byť predmetom kontroly súladu právnych predpisov a nakoniec aj možné (ne)použitie § 70 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky (ďalej ako "ZoÚS") pri vykonateľnosti uznesenia ústavného súdu o dočasnom pozastavení účinnosti právneho predpisu. Tieto okruhy tvoria zároveň aj štruktúru nášho článku. Na záver poznatky sumarizujeme.
PRINCÍP SPOLUPRÁCE, REŠPEKTU A VZÁJOMNÉHO DIALÓGU
Ako úvodný bod našich výhrad považujeme nedôsledné vysporiadanie sa ústavného súdu s princípom vzájomného rešpektu, spolupráce a dialógu medzi ústavnými orgánmi. Tento princíp je v rozhodovacej činnosti súdu spomínaný viackrát:
"Z princípu deľby moci vyplýva aj čiastkový princíp spolupráce jednotlivých ústavných orgánov vrátane požiadavky, aby ústavný orgán nevykonával, resp. nevykonal svoju ústavnú právomoc spôsobom, ktorý by znemožňoval alebo zmaril výkon ústavných právomocí iných ústavných orgánov."
4)
K ústavnej hodnote spolupráce medzi štátnymi orgánmi sa ústavný súd afirmatívne vyjadril aj v iných rozhodnutiach.
5)
Predmetný princíp vzájomného rešpektovania sa a spolupráce orgánov verejnej moci nezabudol súd zmieniť aj v analyzovanom uznesení sp. zn. PL. ÚS 3/2024 pri ústavnej povinnosti ministra spravodlivosti publikovať uznesenie ústavného súdu v zbierke zákonov.
6)
Inštitút vzájomného dialógu medzi parlamentom a ústavným súdom je aj predmetom výskumu doktríny. Jeden z nás publikoval k dialógu medzi týmito inštitúciami kapitolu svojej monografie. Tam uvádza, že spolupráca a dialóg môžu existovať len medzi rovnocennými partnermi (čo parlament, vláda a ústavný súd nepochybne sú) a zdôrazňuje rešpekt a úctu k druhej strane. Účelom je snaha o reflexiu svojich vlastných názorov konfrontáciou s názormi druhej strany v spoločnom projekte tvorenia významu ústavného textu. Dialóg predpokladá autentický konflikt, ale vychádza z pozitívneho vplyvu každej inštitúcie pri formovaní významu ústavného textu. Ignorancia je mu cudzia. Dôsledkom vzájomného dialógu je zvýšená miera legitimity prijímaných rozhodnutí a tým aj dôvera v celý systém.
7)
Mimo ústavného princípu spolupráce a rešpektu k iným ústavným orgánom a z neho vyplývajúcich požiadaviek nestojí ani ústavný súd. Postup, akým ústavný súd vyriešil dočasné pozastavenie účinnosti právneho predpisu, však navodzuje dojem, že sa týmto princípom dôsledne neriadil.
Pre uchopenie tohto argumentu si dovolíme menšiu rekapituláciu faktov. Ústavnému súdu bol doručený návrh prezidentky (a následne dva návrhy skupiny poslancov) 19. februára 2024, resp. 20. februára 2024. Najskorší termín nadobudnutia účinnosti novely trestného práva bol 15. marec 2024. Teda ústavný súd mal na rozhodnutie o pozastavení účinnosti skoro štyri týždne, pričom rozhodol presne na deviaty deň po doručení prvého podania. Do účinnosti zo