Ústava určuje právomoc Ústavného súdu a deľbu právomoci medzi organizačné útvary ústavného súdu vybavené rozhodovacou právomocou. Tým predurčuje typy konaní pred ústavným súdom. Podmienky a pravidlá, za akých ústavný súd chráni ústavnosť, jeho postup a úkony vykonávané za účelom ochrany ústavnosti určuje predovšetkým vykonávací zákon. Ten v právnom poriadku SR nahradil predchádzajúci zákon č. 38/1993 Z. z. s účinnosťou od 1. marca 2019.
Ústavné právo procesné sa zrodilo s prijatím Ústavy roku 1992, keď sa v Ústave objavili procesnoprávne normy. Výrazne sa rozvinulo s prijatím vykonávacieho zákona k Ústave. Pôvodný základ dostalo v zákone č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov. Tento zákon patrí minulosti. Ústavné právo procesné má platný a účinný zákonný základ v zákone č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "ZÚS").
Subsidiárne pramene ústavného procesného práva
V právnom poriadku SR nie je ojedinelá úprava, v ktorej vzťahy neupravené určitým zákonom sa odkazujú na subsidiárnu úpravu ustanovenú v inom zákone. Otázky neupravené prvosledovým predpisom upravuje všeobecne záväzný právny predpis druhého sledu. Orgán aplikujúci subsidiárny všeobecne záväzný právny predpis má povinnosť aplikovať tento predpis tak, ako je formulovaný, podľa jeho účelu, v jeho rozsahu a obsahu. Pri subsidiárnom použití zákona aplikácia subsidiárneho prameňa práva znamená, že otázky neupravené základným zákonom sa riadia v celom rozsahu ustanoveniami subsidiárneho prameňa práva. Ako príklad možno uviesť prvú a druhú vetu § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka: "Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva." Občiansky zákonník je v tomto prípade subsidiárnym prameňom práva k Obchodnému zákonníku.
Od subsidiárneho použitia prameňa práva treba odlíšiť primerané použitie prameňa práva. Orgán aplikujúci prameň práva má v tomto prípade právo úvahy, či určitý prameň práva uplatní, alebo nie. Ak sa rozhodne pre aplikáciu prameňa práva, je jeho úlohou uplatniť právnu úpravu na účel, s obsahom a v rozsahu danom všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý uplatňuje.
Tretím spôsobom aplikácie práva je analogické uplatnenie právnej úpravy, ktoré sa môže diať pomocou analogie legis, aj s využitím analogie iuris. Interpretácia a aplikácia práva pomocou analógie vyjadruje zásadný rozdiel medzi výkonnou mocou a súdnou mocou. Na rozdiel od výkonnej moci, ktorá musí svoje správanie limitovať podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len "Ústavy"), súdna moc nesmie odmietnuť poskytnutie spravodlivosti, ktoré jej ukladá zákon.1) Analogická aplikácia práva sa vždy spája s istou dávkou tvorivosti, ktorá sa zakladá na rozhodnutí orgánu verejnej moci využiť na riešenie právneho vzťahu výslovne neupraveného všeobecne záväzným právnym predpisom vzorové riešenie buď z iného všeobecne záväzného právneho predpisu, alebo z inej časti všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý je prameňom práva pre dotknutý právny vzťah. Predpokladom riešenia per analogiam musí byť absencia výslovnej právnej úpravy ustanovenej na subsidiárne použitie aj neexistencia úpravy odkázanej na primerané použitie a zároveň hrozba denegatio iustitiae, ku ktorej by došlo, ak by orgán súdnej moci nevyvodil vlastné právne riešenie vzniknutej situácie pomocou analógie.
Pramene práva pre konanie pred Ústavným súdom SR
Konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len "Ústavným súdom" alebo Ústavným súdom SR") sa od prvých okamihov spájalo s uplatňovaním iných procesných zákonov, ktoré sa majú použiť primerane ako "doplnkové" pramene práva. Zákon č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaním pred ním a o postavení jeho sudcov (ďalej len "ZKÚS") ustanovil: "Pre verejnosť ústneho pojednávania platia primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, prípadne Trestného poriadku, ak sa prerokúva ústavná sťažnosť proti rozhodnutiu vydanému v trestnom konaní." (§ 30 ods. 5). ZKÚS určil aj ďalší odkaz: "O doručovaní a počítaní lehôt, predvolaní, predvedení, povinnosti svedčiť, zákaze výsluchu, práve odoprieť výpoveď, o nároku na svedočné, o vykonávaní dôkazov, o hlasovaní a náležitostiach rozhodnutia primerane platia ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku alebo Trestného poriadku." (§ 31 ods. 4). Napokon do tretice v osobitnej úprave konania o obžalobe na prezidenta republiky ZKÚS ustanovoval: "Pre konanie sa primerane použijú ustanovenia Trestného poriadku." (§ 74 ods. 2).
Počiatočná úprava z roku 1993 vydržala do roku 1995. Zákonom č. 293/1995 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 38/1993 Z.z. o