Quis custodem custodiet - bumerang slovenského ústavného práva (Časť druhá)

Ústavný súd SR sa od samého vzniku občas nevyhýba účelovému rozhodovaniu a účelovým rozhodnutiam. Účelové rozhodovanie možno spoznať podľa toho, že Ústavný súd SR v takom konaní urobí úkony a vysloví názory, aké v predchádzajúcich konaniach nikdy neurobil a nikdy nevyslovil, a také názory v neskorších konaniach nikdy nezopakuje. K nikdy nevysloveným názorom a úkonom sa dostal aj v konaní o sťažnosti, v ktorom kandidáti Národnej rady SR na sudcov Ústavného súdu SR namietli, že prezident SR porušil ich základné právo uchádzať sa o prístup k verejnej funkcii, keď ich všetkých odmietol.¹⁾ Aký osud budú mať názory premiérované ústavným súdom v tejto veci? Stanú sa bežne používaným precedensom alebo zapadnú do histórie, ktorá ich tak usvedčí z účelovosti?

Pokračovanie z predchádzajúceho čísla.

Prvý senát Ústavného súdu SR pri vedení konania I. ÚS 575/2016 uplatnil procesnoprávne neštandardné prvky a postupy. Ústavný súd SR, samozrejme, mohol zvoliť postup založený na originálnom prekonávaní procesných prekážok, aby sa dostal k objektívnej a nestrannej ochrane ústavnosti v spore, no nezdá sa, že by v okolnostiach prípadu konal výlučne s takouto motiváciou.

Z hľadiska záväznosti majú rozhodnutia Ústavného súdu SR dve rozdielne kvality:

1. záväzné výklady Ústavy podľa čl. 128 Ústavy, ktorých právny účinok výslovne určuje Ústava SR v čl. 128 druhá a tretia veta tak, že rozhodnutie o výklade ústavy sa "vyhlasuje spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov" a "výklad je všeobecne záväzný odo dňa jeho vyhlásenia".

2. autoritatívne výklady, ktoré ústavný súd podáva v rámci rozhodovacej činnosti rozdielnej od konania o výklade Ústavy, ak je vec sporná podľa čl. 128. Autoritatívne výklady sú striktne formálne záväzné iba , no autoritou ústavného súdu pôsobia a .

Záväzný výklad Ústavy, ak ho Ústavný súd SR podá, znamená, že ústavná norma interpretovaná Ústavným súdom SR, môže mať iba taký účel, rozsah a obsah, ako to rozhodol Ústavný súd SR. To platí buď navždy, alebo do okamihu, keď ústavný súd svoj prvotný výklad nahradí neskorším, inak vystavaným výkladom.

Zmena záväzného výkladu Ústavy SR je formou zmeny Ústavy SR. Prinajmenšom , aj keď opatrnosť z akceptácie označenia za zmenu vyvoláva predovšetkým nezvyk, nedostatok skúsenosti s používaním takejto formy zmeny ústavy. Z hľadiska právneho účinku je zmena záväzného výkladu rovnocenná so zmenou Ústavy SR, akú prijatím ústavného zákona vykoná Národná rada SR, či akú vykonajú účastníci referenda, ak prijmú rozhodnutie o zmene Ústavy nadpolovičnou väčšinou podľa čl. 98 ods. 2 Ústavy SR. Právo na zmenu Ústavy SR sa v každej z týchto možností spája s predpísaným kvórom, so "spoľahlivou väčšinou", ktorá smie prijať zmenu či doplnok Ústavy SR. Ochrana Ústavy SR pred premenou na povestný "trhací kalendár" pri najľahšie realizovateľnej zmene novým výkladom Ústavného súdu SR sa spája s právomocou, ktorá je zverená plénu Ústavného súdu SR.

Ústavný súd SR tieto okolnosti niekoľkonásobne atakoval na hrane tolerovateľného, ba možno ich aj zámerne hodil za hlavu.

Ústavný súd SR v konaní podľa článku 128 vo veci PL. ÚS 4/2012 podal výklad kreačnej právomoci prezidenta SR, v ktorom uviedol:

"Prezident SR je povinný zaoberať sa návrhom Národnej rady SR na vymenovanie generálneho prokurátora SR podľa čl. 150 Ústavy SR, a ak bol zvolený postupom v súlade s právnymi predpismi, v primeranej lehote buď vymenovať navrhnutého kandidáta, alebo oznámiť Národnej rade SR, že tohto kandidáta nevymenuje.

Nevymenovať kandidáta môže len z dôvodu, že nespĺňa zákonné predpoklady na vymenovanie, alebo z dôvodu závažnej skutočnosti vzťahujúcej sa na osobu kandidáta, ktorá dôvodne spochybňuje jeho schopnosť vykonávať funkciu spôsobom neznižujúcim vážnosť ústavnej funkcie alebo celého orgánu, ktorého má byť táto osoba vrcholným predstaviteľom, alebo spôsobom, ktorý nebude v rozpore so samotným poslaním tohto orgánu, ak by v dôsledku tejto skutočnosti mohol byť narušený riadny chod ústavných orgánov (čl. 101 ods. 1 druhá veta Ústavy SR).

Prezident uvedie dôvody nevymenovania, pričom tieto nesmú byť svojvoľné."²⁾

Plénum takto určilo obsah kreačnej právomoci prezidenta pri obsadzovaní úradu generálneho prokurátora SR. Prvý senát rozhodnutím I. ÚS 397/2014 vztiahol plenárny výklad aj na menovanie sudcov Ústavného súdu SR. Tretí senát vo veci III. ÚS 571/2014 tento postoj zvrátil do protismeru. Podstatou rozhodnutia III. ÚS 571/2014 bola zmena Ústavy SR, no formálne o zmenu nešlo, lebo tretí senát ju urobil v inom type konania, v konaní o sťažnosti. Bez obchádzania ZÚS spojeného s obchádzaním predchádzajúcich procesných rozhodnutí Ústavného súdu SR to nešlo, no zmena bola. Paradoxne, plénum rozhodnutie tretieho senátu odobrilo, akoby mu Ústava SR umožňovala postúpiť senátu svoju právomoc podať výklad ústavy, ak je vec sporná. Takto plénum po prvý raz zanedbalo okolnosť, že na Ústavnom súde SR sa mení výklad menovacej právomoci prezidenta SR a tým sa mení Ústava SR.

Ako je zrejmé, pôvodcom tejto zmeny ú