Späťvzatie podpory pre prezidentského kandidáta

Aj keď politická prax môže vytvárať dojem, že uchádzač o úrad prezidenta Slovenskej republiky je tým subjektom, ktorý podáva návrh na svoju kandidatúru (aj keď podporenú podpismi poslancov alebo občanov), z formálno-právneho hľadiska je takýto kandidát skôr objektom než subjektom návrhu. V zmysle Čl. 101 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky ¹⁾ (ďalej aj "Ústava") totiž " (...), ". Návrh na kandidáta na prezidenta tak môže predložiť len (1) skupina najmenej 15 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej aj "Národná rada" alebo "NR SR"), alebo (2) skupina najmenej 15 000 oprávnených občanov Slovenskej republiky (ďalej aj "SR"). Samotná osoba, ktorá sa chce o post hlavy štátu uchádzať, teda návrh na svoju kandidatúru, z formálno-právneho hľadiska, nepodáva. ²⁾

Návrh na prezidentského kandidáta sa najneskôr do 21 dní od vyhlásenia volieb doručuje predsedovi NR SR. ³⁾ Ten následne, najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu, rozhodne o jeho prijatí alebo odmietnutí. ⁴⁾ Rozhodnutie predsedu Národnej rady o odmietnutí návrhu nemusí byť konečné, keďže je preskúmateľné súdom. ⁵⁾

Skutočnosť, že kandidáta na prezidenta môžu navrhnúť len dva druhy subjektov, následne vyvoláva otázku, či tieto subjekty môžu, prípadne za akých okolností a v akom časovom rámci svoje rozhodnutie zmeniť a kandidatúru takpovediac stiahnuť. Logiku "kto navrhuje, nech aj odvoláva" pritom zákonná úprava, ako si ešte na ďalších riadkoch priblížime, pri iných druhoch volieb výslovne predpokladá. V prípade volieb prezidenta však ani Ústava a rovnako ani volebný kódex neupravujú to, či skupina poslancov NR SR, prípadne aj skupina občanov SR, môžu so svojím návrhom na kandidáta na prezidenta disponovať, najmä ho vziať späť. ⁶⁾

Načrtnuté úvahy o možnostiach dispozície s prezidentskou kandidatúrou zo strany poslancov NR SR pritom nezostávajú len v rovine teórie. Zatiaľ posledné voľby prezidenta, ktoré sa konali v marci 2019, totiž mali priniesť hneď viacero situácií potvrdzujúcich úvahy o možnosti späťvzatia návrhu na kandidáta či možnosti späťvzatia podpory pre tohto kandidáta. V prípade jedného z prezidentských kandidátov malo dôjsť k "späťvzatiu podpisu" pod jeho kandidatúru jedným z poslancov NR SR. ⁷⁾ Dotknutá osoba sa však, aj napriek uvedenému, napokon kandidátom stala, keďže získala dostatočný počet "poslaneckých podpisov". ⁸⁾ V druhom prípade došlo k tomu, že predseda Národnej rady odmietol návrh na kandidáta z dôvodu, že poslanci, ktorí sa pod predmetný návrh mali podpísať, sa neskôr listom adresovaným samotnému predsedovi od dotknutého návrhu dištancovali. Tvrdili totiž, že boli uvedení do omylu, keďže predpokladali, že svoj podpis pripojili k petícii ako občianskemu návrhu, ktorý pre svoju relevantnosť musí obsahovať aspoň 15 000 podpisov. Poslancom aj predsedovi NR SR, ktorý návrh na kandidatúru dotknutej osoby odmietol, dal napokon za pravdu aj Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj len "Najvyšší súd" alebo "NS SR"), ktorý žalobu žiadajúcu preskúmanie rozhodnutia predsedu Národnej rady a jeho nahradenie zamietol. ⁹⁾ Žalobca napokon neuspel ani na Ústavnom súde Slovenskej republiky (ďalej aj len "Ústavný súd" alebo "ÚS SR"), ktorý jeho ústavnú sťažnosť namietajúcu porušenie základných práv a slobôd odmietol. ¹⁰⁾ V druhom z uvedených prípadov síce NS SR v rozhodnutí výslovne nespomína možnosť späťvzatia poslaneckého návrhu, no jeho závery možno interpretovať aj takýmto spôsobom.

Cieľom tohto príspevku preto je, v nadväznosti na stručne priblížené udalosti z obdobia minuloročných prezidentských volieb, pokúsiť sa zodpovedať otázku, či poslanci NR SR môžu so svojím návrhom na kandidáta na prezidenta disponovať, predovšetkým či môžu svoj návrh ako celok vziať späť, prípadne či podporu prezidentskému kandidátovi môže vziať späť niektorý z poslancov individuálne. Okrem otázky, je to možné, sa na ďalších riadkoch pokúsime nájsť odpoveď aj na otázku, by to malo byť možné. Zaoberanie sa druhou otázkou, teda časovým ohraničením možnosti dispozície s prezidentskou kandidatúrou zo strany poslancov Národnej rady však bude, samozrejme, podmienené kladnou odpoveďou na otázku prvú. Aj napriek skutočnosti, že nastolené otázky nie sú výlučne teoretické a v praxi už boli, prinajmenšom do určitej miery, nastolené, slovenská odborná literatúra im doposiaľ potrebnú pozornosť nevenovala. Odpoveď na položené otázky sme nenašli ani v relevantnom výbere učebných pomôcok z oblasti ústavného práva, ¹¹⁾ ani v relevantných monografiách ¹²⁾ či komentároch k Ústave. ¹³⁾