pokračovanie z predchádzajúceho čísla
Prijatie nového zákona nie je iba prostriedkom na odstránenie najzákladnejších nedostatkov predchádzajúcej právnej úpravy. S prijatím novej právnej úpravy sa musí spájať aj schopnosť zákonodarcu uvedomovať si problémy súčasnosti, ba čo viac, aj predvídavosť, doplnenie predchádzajúcej úpravy o nové prvky, aké v minulej právnej úprave chýbajú. Kolektív, ktorý pripravil návrh zákona č. 314/2018 Z. z. takou schopnosťou nevynikol, ba ani nenaznačil ambíciu posunúť slovenské ústavné právo procesné vpred. Usvedčuje ho insuficiencia novej právnej úpravy v ochrane implicitného materiálneho jadra Ústavy a právomoci Ústavného súdu chrániť ústavnosť aj pred neústavnými ústavnými zákonmi, čo nie je problematika vzdialenej budúcnosti, ale je problematikou, ktorá patrí do praxe Ústavného súdu SR už v súčasnosti.
Právomoc orgánu verejnej moci je prístupový kód k materiálnemu právnemu štátu. Diery v právomoci sú dierami v uplatňovaní práva. Právomoc ústavného súdu je prístupovým kódom k ochrane ústavnosti. Právomoc Ústavného súdu SR nie je vymedzovaná v kvalite, ktorá by inštitucionálne zabezpečila ochranu ústavnosti v celom spektre vzťahov, ktorých ochranu treba inštitucionálne zabezpečiť. V mnohých vzťahoch je ústavnosť celkom nechránená, lebo Ústavný súd SR nemá právomoc poskytnúť ústavnosti ochranu a iný orgán verejnej moci na Slovensku nemá právomoc chrániť ústavnosť. To nie je predmetom diskusií o právomoci ústavného súdu. Ak k diskusii dôjde, zameriava sa na náznak potreby právomoc okliešťovať, aby sa znížila preťaženosť sudcov Ústavného súdu.
Nedotiahnutá ochrana ústavnosti
V treťom funkčnom období "(zatiaľ len do 31. decembra 2017) bolo na ústavný súd doručených 145 074 podaní (v prvom funkčnom období to bolo 4 998 podaní a v druhom funkčnom období 12 466 podaní), z ktorých vybavil (vr. prevzatých podaní z predchádzajúceho obdobia) celkom 145 072 podaní (v prvom funkčnom období vybavil 4 910 podaní, ale len s desiatimi členmi pléna. V druhom funkčnom období to bolo 11 561 podaní), pričom vyše dvoch rokov rozhodoval v neúplnom zložení bez troch sudcov, ktorých prezident republiky odmietol vymenovať. Urobil tak až na základe nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 575/2016 14. decembra 2017."1)
Citovanou informáciou Ústavný súd SR dal najavo zaťaženie, ktorému sú jeho sudcovia vystavení pri ochrane ústavnosti na Slovensku. Ako odpoveď na toto zistenie sa ponúka požiadavka redukcie právomocí Ústavného súdu SR. Po nej by Ústavný súd rozhodoval o menšom počte prípadov. Aspoň po nejaký čas, dokiaľ by sa nezvýšil počet návrhov v zachovaných typoch konaní.
Pri naznačenom riešení by do úvahy mohlo prísť druhé kolo redukcie právomocí, ktorým by sa Ústavný súd znovu dostal k rozhodovaniu o menšom počte prípadov. A tak stále dokola, až by sa Ústavný súd zbavil každého rozhodovania.
Uvažovaný postup trpí chybou v metóde. Redukcie viacerých zo súčasných právomocí Ústavného súdu SR predstavujú kozmetickú úpravu. Vylúčenie niektorých typov konaní z registra právomocí Ústavného súdu SR má potenciál lepšie vyjadriť význam ochrany ústavnosti, ale nie odstrániť zaťaženie Ústavného súdu SR.
J. Ondrová poukázala na potrebu odbremeniť ústavný súd od rozhodovania o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov samosprávy. Orgány územnej samosprávy pri výkone samosprávy a prenesenom výkone štátnej správy môžu len nepatrne ovplyvniť ústavnosť v SR a ak by sa tak aj stalo, existuje dostatočné množstvo prostriedkov právnej ochrany cestou orgánov prokuratúry a súdnej ochrany pred všeobecnými súdmi. Autorka vyslovila názor, že rozhodovanie o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy by malo byť prenesené na krajské súdy s možnosťou podať odvolanie proti rozhodnutiu súdov prvého stupňa a úlohou ústavného súdu by bolo posúdiť ústavnosť takéhoto rozhodnutia. Taký postup by bol analogický s postupom v prípade rozpustenia alebo pozastavenia činnosti politickej strany alebo politického hnutia.2)
Z rovnakého súdka je možnosť odňatia právomoci Ústavnému súdu SR rozhodovať kompetenčné spory medzi ústrednými orgánmi štátnej správy, lebo aj tie systémovo patria do právomoci správneho súdnictva.
Tak, ako sa kompetenčné spory medzi ústrednými orgánmi štátnej správy nekoncepčne odnímajú z právomoci správneho súdnictva a z rozhodovania Najvyšším súdom Slovenskej republiky (ďalej len "Najvyšší súd"), tak aj rozhodovanie o ochrane verejného záujmu v činnosti verejných funkcionárov orgánov územnej samosprávy a akademickej samosprávy patrí svojou podstatou do rozhodovania v správnom súdnictve a tiež nie vždy na stupni Najvyššieho súdu.
Všetky naznačené okruhy redukcie právomoci Ústavného súdu možno označiť za dôvodné, lebo ich realizáciou by sa zvýšil systémový charakter vymedzenia právomoci Ústa