Predmetný článok má za svoj cieľ preukázať vplyv sociológie P.Bourdieua na správanie sa sudcov ústavného súdu. Za predmet výskumu sme si vybrali sudcov Ústavného súdu SR, ktorí prešli na ústavný súd priamo z parlamentu a vystupovali v úlohe tzv. dvojitých hráčov – najprv o konkrétnom návrhu zákona hlasovali v NR SR a neskôr ten istý právny predpis posudzovali ako sudcovia.Autor zastáva názor, že ich konformné správanie sa dá vysvetliť vplyvom právnického poľa a habitu sudcu ústavného súdu.
The aim of the paper is to demonstrate an influence of P. Bourdieu's reflexive sociology on action of constitutional court judges. The subjects of research are the judges of the Slovak Constitutional Court that came to the bench directly from the Parliament and acted as double agents. At first, they voted on a bill in the National Council as MPs and later they reviewed the same act as judges. The author assumes that their behaviour can be explained by the existence of habitus and influence of legal field.
ĽALÍK, T.: P. Bourdieu na ústavnom súde alebo môžu sa poslanci NR SR stávať sudcami ústavného súdu?; Justičná revue, 73, 2021, č. 3, s. 309 - 322.
ÚVOD
Podľa názorov v komparatívnom ústavnom práve existujú štyri základné modely výberu kandidátov na sudcov ústavných súdov, resp. najvyšších súdnych inštancií, ktoré vykonávajú funkcie ústavného súdnictva.
1)
Prvý model je založený na kvalite kandidáta
(merits model).
Aktívne legitimované subjekty vyberú takého kandidáta, ktorý je najviac kvalifikovaný na základe profesionálnych kritérií. Druhým modelom je tzv. protekčný model
(patronage model),
kde subjekt vyberá takého kandidáta, ktorému buď dlží určitú láskavosť alebo ktorému verí, že bude ďalej vykonávať agendu či politiku tohto subjektu. Tretím modelom je ideologický model
(ideology model),
pri ktorom sa navrhuje osoba, ktorá má silné ideologické zázemie a ktorá budí dôveru, že bude hlasovať pri rozhodovaní ideologicky konzistentným spôsobom. A posledným štvrtým modelom je tzv. voličský
(constituency model),
kde sa vyberá osoba s vlastnosťami podľa politických požiadaviek, akými sú napr. regionálny pôvod, určitá rasa, etnikum alebo náboženská identita. Až tri z týchto modelov sa netýkajú "kvality" daného kandidáta, ale skôr jeho lojality voči subjektu, ktorý ho do funkcie navrhne, resp. rozhodujúce sú vonkajšie vlastnosti osoby, ktorá sa o funkciu uchádza. Kvalita kandidátov na sudcu najvyššej súdnej inštancie nie je na prvom mieste skoro nikde na svete.
2)
Ostatný proces voľby sudcov Ústavného súdu SR v roku 2019 (ďalej ako "ústavný súd"), ktorý sa natiahol na niekoľko mesiacov, ponúkol slovenskej doktríne možnosť reflexie pri výbere kandidátov na sudcov ústavného súdu. Jedným dychom možno dodať, že doktrína reagovala na rôznych frontoch. Od prvotnej analýzy priamo zainteresovaného kandidáta J. Matulníka,
3)
cez analýzu novej právnej úpravy, ktorá regulovala celý proces v roku 2019
4)
až po zhodnotenie mediálneho diskurzu k tejto selekcii.
5)
Tento príspevok bude trochu odlišný, pretože sa bude zaoberať sociologickou perspektívou výberu sudcov s dôrazom na sociologickú teóriu P. Bourdieua. Cieľom je upriamiť pozornosť na problematiku konania (správania sa) zo sociologickej perspektívy, kde konanie je výsledkom interakcie poľa, kapitálu a habitu.
6)
Použitie tejto teórie zjednodušene znamená, že konanie osoby určujú jej osobné vlastnosti či túžby (napr. kvalita alebo jej kvalifikácia) len do určitej miery, pričom jej konanie je viac determinované prostredím (poľom), v ktorom sa táto osoba nachádza na určitom stupni hierarchie. V skratke to potom vedie k téze, že nie je tak celkom rozhodujúce
kto
vykonáva funkciu, ale dôležitejšie je poznanie,
aké existuje prostredie
a
aké sú spoločenské očakávania od konkrétne zastávanej funkcie.
Kľúčovým pojmom je habitus, na ktorý poukázal aj nález ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 575/2016, týkajúci sa rozsahu úvahy prezidenta pri menovaní sudcov ústavného súdu.
7)
Okrem teoretických úvah o sociologickej teórii P. Bourdieua, článok obsahuje aj empirickú časť pozostávajúcu z rozhodovacej činnosti niekoľkých sudcov ústavného súdu, ktorí v histórii ústavného súdu prešli priamo z NR SR na ústavnýsúd a kde už ako sudcovia museli posudzovať "svoju" prácu z NR SR. Vystupovali v úlohe dvojitých hráčov. Práve oni predstavujú dobrý výskumný materiál z viacerých dôvodov. Prvým z nich je ten, že ako poslanci boli priamo zainteresovaní na legislatívnom procese v parlamente (ultimátne v podobe hlasovania o návrhoch zákonov) a potom plynule prešli na funkciu sudcu ústavného súdu. Z hľadiska sociologicko-právneho skúmania je dôležitá otázka, ako títo sudcovia (bývalí poslanci) postupovali pri prieskume právnych predpisov, na ktorých schvaľovaní sa podieľali. Do akej miery im habitus sudcu ústavného súdu a sila právnického poľa bránili v tom, aby postupovali, resp. nepostupovali určitým a očakávaným spôsobom.
Druhým dôvodom pre vhodnosť zaradenia empirickej časti a jej prepojenia s teóriou P. Bourdieua je skutočnosť, že v diskurze stále existuje prúd, ktorý dáva do kontrastu prácu v parlamente s prácou na ústavnom súde, resp. sa snaží diferencovať medzi politikou (ktorú reprezentuje parlament, politické strany a politici) a právom (ktoré stelesňuje ústavný súd, jeho nestranní a apolitickí sudcovia a právomoci).
8)
Dokonca možno uviesť, že kým politika predstavuje svet sprofanovaný, tak právo má predstavovať
sacrum.
9)
Podľa nášho názoru, tieto postoje nie sú celkom správne, resp. reflexívna sociológia P. Bourdieua tieto tvrdenia relativizuje do tej miery, že každá inštitúcia a verejná funkcia má iné očakávania a rozličné obmedzenia, abstrahujúc od kategórií politika
contra
právo. Koniec-koncov v právnej vede nie je sporné, že ústavný súd je aj silný politický hráč (orgán).
10)
Práve empirická časť ponúka synergiu a prepojenie medzi právom a politikou so záverom o obmedzenom vplyve straníckych štruktúr na správanie sa sudcu ústavného súdu.