424/2004 Z.z.
OZNÁMENIE
Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky
Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje,
že 25. mája 2000 bol v New Yorku prijatý Opčný protokol k Dohovoru
o právach dieťaťa o predaji detí, detskej prostitúcii a detskej
pornografii.
Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s Opčným
protokolom uznesením č. 778 zo 4. februára 2004 a prezident
Slovenskej republiky ho ratifikoval 14. júna 2004. Ratifikačná
listina bola uložená u generálneho tajomníka Organizácie Spojených
národov, depozitára protokolu, 25. júna 2004.
Opčný protokol nadobudol platnosť 18. januára 2002 v súlade
s článkom 14 ods. 1 a pre Slovenskú republiku nadobudne platnosť
25. júla 2004 v súlade s článkom 14 ods. 2.
OPČNÝ PROTOKOL
k Dohovoru o právach dieťaťa, o predaji detí, detskej prostitúcii
a detskej pornografii
Štáty, zmluvné strany tohto protokolu,
berúc do úvahy, že na ďalšie dosahovanie cieľov Dohovoru
o právach dieťaťa (ďalej len "dohovor") a implementáciu jeho
ustanovení, predovšetkým článkov 1, 11, 21, 32, 33, 34, 35 a 36,
by bolo vhodné rozšíriť opatrenia, ku ktorým by sa štáty, zmluvné
strany, mali zaviazať v záujme zaručenia ochrany dieťaťa pred
predajom detí, detskou prostitúciou a detskou pornografiou,
berúc takisto do úvahy, že Dohovor o právach dieťaťa uznáva
právo dieťaťa na ochranu pred ekonomickým vykorisťovaním a pred
vykonávaním akejkoľvek práce, ktorá môže byť preň nebezpečná alebo
môže brániť jeho vzdelávaniu, alebo ktorá by škodila jeho zdraviu,
telesnému, duševnému, duchovnému, mravnému alebo sociálnemu
rozvoju,
vážne znepokojené významným a rastúcim medzinárodným
obchodovaním s deťmi na účely ich predaja, detskej prostitúcie
a detskej pornografie,
hlboko znepokojené rozšírenou a pokračujúcou sexuálnou
turistikou, proti ktorej sú deti mimoriadne bezbranné, pretože
priamo podporuje predaj detí, detskú prostitúciu a detskú
pornografiu,
uznávajúc, že viaceré, obzvlášť zraniteľné skupiny vrátane
dievčat sú vystavené väčšiemu riziku sexuálneho zneužívania a že
dievčatá sú neúmerne zastúpené medzi sexuálne zneužívanými,
znepokojené z rastúcej dostupnosti detskej pornografie na
internete a iných vyvíjajúcich sa technológiách a pripomínajúc
Medzinárodnú konferenciu o boji proti detskej pornografii na
internete (Viedeň 1999), predovšetkým jej závery vyzývajúce na
celosvetovú kriminalizáciu výroby, distribúcie, exportu,
vysielania, dovozu, zámernej držby a propagovania detskej
pornografie, ako aj zdôrazňovania dôležitosti užšej spolupráce
a partnerstva medzi vládami a odvetvím internetu,
presvedčené, že odstránenie predaja detí, detskej prostitúcie
a detskej pornografie bude uľahčené prijatím holistického prístupu
zaoberajúceho sa faktormi, ktoré k nim prispievajú, vrátane
nedostatočného rozvoja, chudoby, ekonomických rozdielov, nerovnej
sociálno-ekonomickej štruktúry, rozvrátených rodín, nedostatočného
vzdelania, mestsko-vidieckej migrácie, diskriminácie pohlaví,
nezodpovedného sexuálneho správania sa dospelých, škodlivých
tradičných praktík, ozbrojených konfliktov a obchodovania s deťmi,
presvedčené, že v záujme zníženia dopytu po predaji detí,
detskej prostitúcii a detskej pornografii treba zamerať úsilie na
pozdvihnutie verejného povedomia a presvedčené zároveň
o dôležitosti posilňovania globálneho partnerstva medzi všetkými
účastníkmi na zdokonalenie uplatnenia práva na národnej úrovni,
berúc na vedomie ustanovenia medzinárodných právnych nástrojov
súvisiacich s ochranou detí vrátane Haagskeho dohovoru o ochrane
detí a o spolupráci pri medzištátnych osvojeniach, Haagskeho
dohovoru o občianskych aspektoch medzinárodných únosov detí,
Haagskeho dohovoru o súdnej právomoci, príslušných zákonoch,
uznávaní, presadzovaní a spolupráci v súvislosti so zodpovednosťou
rodičov a s opatreniami na ochranu detí, ako aj Dohovoru
Medzinárodnej organizácie práce č. 182 o zákaze a okamžitých
opatreniach na odstránenie najhorších foriem detskej práce,
povzbudené obrovskou podporou Dohovoru o právach dieťaťa
dokazujúcou existujúci široký zámer podporovať a chrániť práva
dieťaťa,
uznávajúc dôležitosť implementácie ustanovení Akčného programu
na zabránenie predaja detí, detskej prostitúcie a detskej
pornografie a Deklarácie a Akčného programu prijatého na Svetovom
kongrese proti komerčnému sexuálnemu vykorisťovaniu detí, ktorý sa
uskutočnil v Štokholme od 27. do 31. augusta 1996, a ostatných
relevantných rozhodnutí a odporúčaní príslušných medzinárodných
orgánov,
berúc náležite do úvahy dôležitosť tradícií a kultúrnych
hodnôt všetkých národov na ochranu a harmonický rozvoj dieťaťa,
dohodli sa takto:
Článok 1
Štáty, zmluvné strany, zakážu predaj detí, detskú prostitúciu
a detskú pornografiu v zmysle ustanovení tohto protokolu.
Článok 2
Na účely tohto protokolu
a) predaj detí znamená akýkoľvek skutok alebo transakciu, pri
ktorých osoba alebo skupina osôb odovzdá dieťa inej osobe za
odmenu alebo akúkoľvek inú protihodnotu,
b) detská prostitúcia znamená využitie dieťaťa pri sexuálnych
aktivitách za odmenu alebo akúkoľvek inú protihodnotu,
c) detská pornografia znamená akékoľvek zobrazenie akýmikoľvek
prostriedkami dieťaťa zaoberajúceho sa skutočnými alebo
simulovanými jednoznačnými sexuálnymi aktivitami alebo
akékoľvek zobrazenie pohlavných orgánov dieťaťa predovšetkým
na sexuálne účely.
Článok 3
1. Každý štát, zmluvná strana, zabezpečí, aby boli ako minimum
nasledujúce skutky a aktivity plne pokryté jeho trestným právom
bez ohľadu na to, či sú tieto trestné činy spáchané v danej
krajine alebo na medzinárodnej úrovni, individuálne alebo
organizovaným spôsobom
a) v súvislosti s predajom detí podľa definície v článku 2:
i) ponúkanie, dodávanie alebo prijatie dieťaťa akýmkoľvek
spôsobom na účely
a. sexuálneho zneužívania dieťaťa,
b. dodania orgánov dieťaťa za odplatu,
c. zamestnania dieťaťa na nútených prácach,
ii) nečestné získanie súhlasu s osvojením dieťaťa v úlohe
sprostredkovateľa v rozpore s platnými medzinárodnými
právnymi nástrojmi osvojenia,
b) ponúkanie, získavanie, sprostredkovanie alebo poskytovanie
dieťaťa na detskú prostitúciu podľa definície v článku 2,
c) výroba, distribúcia, rozširovanie, dovoz, vývoz, ponúkanie,
predaj alebo držba detskej pornografie podľa definície
v článku 2 na uvedené účely.
2. S výhradou ustanovení vnútroštátnej legislatívy štátu,
zmluvnej strany, sa to isté vzťahuje aj na pokus spáchať
ktorýkoľvek z týchto činov a na spolupáchateľstvo alebo
účastníctvo na ktoromkoľvek z týchto činov.
3. Každý štát, zmluvná strana, ustanoví trestnosť týchto
trestných činov a ich potrestanie primeranými trestami, ktoré
zohľadnia ich závažnú povahu.
4. S výhradou ustanovení vnútroštátnej legislatívy každý štát,
zmluvná strana, prijme opatrenia podľa potreby na ustanovenie
zákonnej zodpovednosti právnických osôb za trestné činy stanovené
v odseku 1 tohto článku. V závislosti od právnych princípov štátu,
zmluvnej strany, môže byť táto zákonná zodpovednosť právnických
osôb trestná, občianskoprávna alebo administratívna.
5. Štáty, zmluvné strany, prijmú všetky primerané zákonné
a administratívne opatrenia na zabezpečenie, aby všetky osoby
podieľajúce sa na osvojení dieťaťa konali v súlade s platnými
medzinárodnými právnymi nástrojmi.
Článok 4
1. Každý štát, zmluvná strana, prijme všetky opatrenia, ktoré
môžu byť potrebné na ustanovenie jeho súdnej právomoci nad
trestnými činmi uvedenými v článku 3 ods. 1, ak sú tieto trestné
činy spáchané na jeho území alebo na palube lode alebo lietadla
registrovaného v danom štáte.
2. Každý štát, zmluvná strana, môže prijať všetky opatrenia,
ktoré môžu byť potrebné na ustanovenie jeho súdnej právomoci nad
trestnými činmi uvedenými v článku 3 ods. 1 v nasledujúcich
prípadoch:
a) ak je údajný páchateľ štátnym príslušníkom daného štátu alebo
osobou, ktorá má svoj obvyklý pobyt na jeho území,
b) ak je obeť štátnym príslušníkom daného štátu.
3. Každý štát, zmluvná strana, prijme aj také opatrenia, ktoré
môžu byť potrebné na ustanovenie jeho súdnej právomoci nad
uvedenými trestnými činmi, ak sa údajný páchateľ nachádza na jeho
území a ak ho nevydá inému štátu, zmluvnej strane, na základe
skutočnosti, že trestný čin bol spáchaný jeho štátnym
príslušníkom.
4. Tento protokol nevylučuje žiadnu súdnu právomoc vykonávanú
v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.
Článok 5
1. Trestné činy uvedené v článku 3 ods. 1 sa budú považovať za
trestné činy podliehajúce vydaniu v rámci akejkoľvek zmluvy
o vydávaní uzavretej medzi štátmi, zmluvnými stranami, a budú
začlenené medzi trestné činy podliehajúce vydaniu v každej zmluve
o vydávaní uzavretej následne medzi týmito štátmi v súlade
s podmienkami stanovenými v týchto zmluvách.
2. Ak štát, zmluvná strana, ktorý podmieňuje vydávanie
existenciou zmluvy, dostane žiadosť o vydanie od iného štátu,
zmluvnej strany, s ktorým nemá uzavretú zmluvu o vydávaní, môže
považovať tento protokol za právny základ na vydanie v súvislosti
s takými trestnými činmi. Vydanie bude podliehať podmienkam
stanoveným v právnom poriadku dožiadaného štátu.
3. Štáty, zmluvné strany, ktoré nepodmieňujú vydávanie
existenciou zmluvy, budú považovať také trestné činy za trestné
činy podliehajúce vzájomnému vydávaniu v závislosti od podmienok
stanovených v právnom poriadku dožiadaného štátu.
4. Na účely vydávania medzi štátmi, zmluvnými stranami, budú
také trestné činy posudzované tak, akoby boli spáchané nielen na
mieste, kde k nim došlo, ale aj na území štátov, od ktorých sa
požaduje stanovenie ich súdnej právomoci v súlade s článkom 4.
5. Ak je žiadosť o vydanie predložená v súvislosti s trestným
činom uvedeným v článku 3 ods. 1 a ak dožiadaný štát, zmluvná
strana, od ktorého sa vydanie požaduje, nechce vydať alebo nevydá
páchateľa z dôvodu jeho štátnej príslušnosti, podnikne tento štát
príslušné opatrenia na predloženie tohto prípadu kompetentným
orgánom na trestné stíhanie.
Článok 6
1. Štáty, zmluvné strany, si vzájomne poskytnú najvyššiu mieru
pomoci v súvislosti s vyšetrovaním alebo s trestným konaním, alebo
s konaním o extradícii začatým vo veci trestných činov uvedených
v článku 3 ods. 1 vrátane pomoci pri získavaní dôkazov potrebných
pre konanie, ktoré majú k dispozícii.
2. Štáty, zmluvné strany, budú vykonávať svoje povinnosti
podľa odseku 1 tohto článku v súlade so všetkými zmluvami alebo
s inými dohodami o vzájomnej právnej pomoci, ktoré môžu mať
navzájom uzavreté. Ak také zmluvy alebo dohody neexistujú,
poskytnú si štáty, zmluvné strany, vzájomnú pomoc v súlade s ich
vnútroštátnou legislatívou.
Článok 7
Štáty, zmluvné strany, na základe ustanovení svojho
vnútroštátneho práva
a) prijmú podľa potreby opatrenia na zhabanie a konfiškáciu
i) tovaru, akým sú materiály, majetok alebo iné prostriedky
použité na spáchanie alebo umožnenie spáchania trestných
činov podľa tohto protokolu,
ii) príjmov získaných z takých trestných činov,
b) splnia požiadavky iného štátu, zmluvnej strany, na zhabanie
a konfiškáciu tovaru alebo príjmov uvedených v bode a) i),
c) prijmú opatrenia zamerané na dočasné alebo trvalé uzavretie
priestorov použitých na spáchanie takých trestných činov.
Článok 8
1. Štáty, zmluvné strany, prijmú vhodné opatrenia na ochranu
práv a záujmov detských obetí skutkov zakázaných podľa tohto
protokolu vo všetkých etapách trestnoprávneho konania najmä tým,
že:
a) uznajú zraniteľnosť detských obetí a postupy prispôsobia tak,
aby sa zohľadnili ich osobitné potreby vrátane ich osobitných
potrieb ako svedkov,
b) budú informovať detské obete o ich právach, ich úlohe
a rozsahu, o časovom pláne a vývoji konania, ako aj o stave
ich prípadov,
c) umožnia prezentáciu a zohľadnenie názorov, potrieb a obáv
detských obetí pri konaniach, ktoré majú dosah na ich osobné
záujmy, spôsobom, ktorý je v súlade s procedurálnymi
pravidlami vnútroštátnej legislatívy,
d) poskytnú detským obetiam primerané podporné služby počas
celého právneho procesu,
e) poskytnú primeranú ochranu súkromia a identity detských obetí
a prijmú opatrenia v súlade s vnútroštátnou legislatívou na
zamedzenie rozširovania informácií, ktoré by mohli viesť
k identifikácii detských obetí,
f) v prípade potreby zabezpečia ochranu detských obetí, ako aj
ich rodín a svedkov vystupujúcich v ich mene pred
zastrašovaním a odplatou,
g) predídu zbytočným odkladom pri riešení prípadov a pri plnení
súdnych príkazov alebo rozhodnutí o odškodnení detských obetí.
2. Štáty, zmluvné strany, zabezpečia, aby neistota, pokiaľ ide
o skutočný vek obetí, nebránila začatiu trestného vyšetrovania
vrátane vyšetrovania zameraného na zistenie veku obete.
3. Štáty, zmluvné strany, zabezpečia, aby pri zaobchádzaní
s deťmi, ktoré sú obeťami trestných činov opísaných v tomto
protokole, vychádzal trestnoprávny systém predovšetkým z hľadiska
ochrany záujmov dieťaťa.
4. Štáty, zmluvné strany, prijmú opatrenia na zabezpečenie
primeraného zaškolenia osôb, ktoré pracujú s obeťami trestných
činov zakázaných podľa tohto protokolu, formou špecifických
právnych a psychologických školení.
5. Štáty, zmluvné strany, prijmú v relevantných prípadoch
opatrenia na ochranu bezpečnosti a bezúhonnosti osôb, prípadne
organizácií podieľajúcich sa na prevencii, prípadne ochrane
a rehabilitácii obetí takých trestných činov.
6. Žiadne z ustanovení tohto článku sa nebude interpretovať
tak, aby bránilo uplatneniu práv alebo porušovalo práva obvinených
na spravodlivé a nestranné súdne konanie.
Článok 9
1. Štáty, zmluvné strany, prijmú alebo posilnia, zavedú a budú
rozširovať zákony, administratívne opatrenia, sociálnu politiku
a programy na zabránenie trestným činom uvedeným v tomto
protokole. Mimoriadna pozornosť sa bude venovať ochrane detí,
ktoré sú osobitne bezbranné voči takým činom.
2. Štáty, zmluvné strany, budú posilňovať povedomie širokej
verejnosti vrátane detí o preventívnych opatreniach a škodlivých
vplyvoch trestných činov uvedených v tomto protokole
prostredníctvom informácií poskytovaných všetkými vhodnými
prostriedkami, vzdelávaním a školením. Pri plnení svojich
povinností podľa tohto článku budú štáty, zmluvné strany, nabádať
k účasti verejnosti a predovšetkým detí a detských obetí na
takýchto informáciách, vzdelávacích a školiacich programoch aj na
medzinárodnej úrovni.
3. Štáty, zmluvné strany, prijmú všetky možné opatrenia
s cieľom zabezpečiť každú vhodnú pomoc obetiam takých trestných
činov vrátane ich plnej sociálnej reintegrácie a ich plného
fyzického a psychického zotavenia.
4. Štáty, zmluvné strany, zabezpečia, aby všetky detské obete
každého z trestných činov uvedených v tomto protokole mali bez
diskriminácie prístup k primeraným postupom pri domáhaní sa
odškodnenia za škody spôsobené právne zodpovednými osobami.
5. Štáty, zmluvné strany, prijmú primerané opatrenia na účely
účinného zabránenia výrobe a rozširovaniu materiálov propagujúcich
trestné činy uvedené v tomto protokole.
Článok 10
1. Štáty, zmluvné strany, podniknú všetky potrebné kroky na
posilnenie medzinárodnej spolupráce formou mnohostranných,
regionálnych a dvojstranných dohôd o predchádzaní, odhaľovaní,
vyšetrovaní, trestnom stíhaní a potrestaní osôb zodpovedných za
činy súvisiace s predajom detí, detskou prostitúciou, detskou
pornografiou a detskou sexuálnou turistikou. Štáty, zmluvné
strany, budú takisto podporovať medzinárodnú spoluprácu
a koordináciu medzi svojimi orgánmi, národnými a medzinárodnými
mimovládnymi organizáciami a medzinárodnými organizáciami.
2. Štáty, zmluvné strany, budú podporovať medzinárodnú
spoluprácu na pomoc detským obetiam pri ich fyzickom a psychickom
zotavení, sociálnej reintegrácii a repatriácii.
3. Štáty, zmluvné strany, budú podporovať posilňovanie
medzinárodnej spolupráce v záujme riešenia príčin prispievajúcich
k zraniteľnosti detí formou predaja detí, detskej prostitúcie,
detskej pornografie a detskej sexuálnej turistiky, akými sú
napríklad chudoba a nedostatočný rozvoj.
4. Štáty, zmluvné strany, ktoré na to majú podmienky, poskytnú
finančnú, technickú alebo inú pomoc prostredníctvom existujúcich
mnohostranných, regionálnych a dvojstranných alebo iných
programov.
Článok 11
V tomto protokole nič neovplyvní akékoľvek ustanovenie, ktoré
je priaznivejšie na realizáciu práv dieťaťa a ktoré sa môže
nachádzať
a) vo vnútroštátnej legislatíve štátu, zmluvnej strany,
b) v medzinárodnom práve platnom v danom štáte.
Článok 12
1. Každý štát, zmluvná strana, predloží do dvoch rokov po
nadobudnutí platnosti tohto protokolu pre tento štát, zmluvnú
stranu, správu Výboru pre práva dieťaťa s podrobnými informáciami
o opatreniach prijatých na implementáciu ustanovení tohto
protokolu.
2. Po predložení tejto podrobnej správy zahrnie každý štát,
zmluvná strana, do správ predkladaných Výboru pre práva dieťaťa
podľa článku 44 dohovoru všetky ďalšie informácie týkajúce sa
implementácie tohto protokolu. Ostatné štáty, zmluvné strany
protokolu, budú predkladať správu raz za päť rokov.
3. Výbor pre práva dieťaťa môže vyžadovať od štátov, zmluvných
strán, ďalšie informácie týkajúce sa implementácie ustanovení
tohto protokolu.
Článok 13
1. Tento protokol je otvorený na podpis pre každý štát, ktorý
je zmluvnou stranou dohovoru alebo ho podpísal.
2. Tento protokol podlieha ratifikácii a je otvorený na
pristúpenie pre ktorýkoľvek štát, ktorý je zmluvnou stranou
dohovoru alebo ho podpísal. Ratifikačné listiny alebo listiny
o prístupe budú uložené u generálneho tajomníka OSN.
Článok 14
1. Tento protokol nadobudne platnosť tri mesiace po uložení
desiatej ratifikačnej listiny alebo listiny o pristúpení.
2. Pre každý štát, ktorý tento protokol ratifikuje alebo ktorý
pristúpi k tomuto protokolu po nadobudnutí jeho platnosti,
nadobudne tento protokol platnosť jeden mesiac po dni uloženia
jeho vlastnej ratifikačnej listiny alebo listiny o prístupe.
Článok 15
1. Každý štát, zmluvná strana, môže kedykoľvek vypovedať tento
protokol písomným oznámením generálnemu tajomníkovi OSN, ktorý
bude o tom následne informovať ostatné štáty, zmluvné strany
dohovoru, a všetky štáty, ktoré dohovor podpísali. Výpoveď
nadobudne účinnosť jeden rok po doručení tohto oznámenia
generálnemu tajomníkovi OSN.
2. Taká výpoveď nebude mať za následok oslobodenie štátu,
zmluvnej strany, od záväzkov podľa tohto protokolu vo vzťahu
k akémukoľvek trestnému činu, ku ktorému dôjde predo dňom
účinnosti výpovede. Takisto taká výpoveď žiadnym spôsobom nebráni
pokračovať v posudzovaní akejkoľvek záležitosti, ktorú už Výbor
zvažoval predo dňom nadobudnutia účinnosti tejto výpovede.
Článok 16
1. Každý štát, zmluvná strana, môže navrhnúť zmenu a predložiť
ju generálnemu tajomníkovi OSN. Generálny tajomník OSN následne
oznámi navrhovanú zmenu štátom, zmluvným stranám, so žiadosťou,
aby sa vyjadrili, či sú za zvolanie konferencie štátov, zmluvných
strán, na účely posúdenia a rozhodnutia o návrhoch. Ak do štyroch
mesiacov od dátumu takého oznámenia bude najmenej jedna tretina
štátov, zmluvných strán, za zvolanie takejto konferencie, zvolá ju
generálny tajomník OSN pod záštitou OSN. Každá zmena prijatá
väčšinou štátov, zmluvných strán, prítomných a hlasujúcich na
konferencii, bude predložená na schválenie Valnému zhromaždeniu
OSN.
2. Zmena prijatá v súlade s odsekom 1 tohto článku nadobudne
platnosť po jej schválení Valným zhromaždením OSN a po jej prijatí
dvojtretinovou väčšinou štátov, zmluvných strán.
3. Po nadobudnutí platnosti zmeny sa táto stáva záväznou pre
tie štáty, zmluvné strany, ktoré ju prijali, pričom ostatné štáty,
zmluvné strany, sú naďalej viazané ustanoveniami tohto protokolu
a všetkými jeho predchádzajúcimi zmenami, ktoré prijali.
Článok 17
1. Tento protokol, ktorého text v arabčine, čínštine,
angličtine, francúzštine, ruštine a španielčine je rovnako
autentický, bude uložený v archívoch OSN.
2. Generálny tajomník OSN rozošle overené výtlačky tohto
protokolu všetkým štátom, zmluvným stranám dohovoru, a všetkým
štátom, ktoré tento dohovor podpísali.