Rokovania Národnej rady Slovenskej republiky* o podmienkach umelého ukončenia tehotenstva priniesli v čase pandémie koronavírusu niekoľko špeciálne zaujímavých momentov. Tieto čiastočne ilustrujú pandemické ruptúry v sociálnych interakciách, a teda aj v politickej angažovanosti. Ale nielen tie. Ukazujú aj diskurzívne stratégie účinkujúcich. Ich časti budú predmetom analýzy v tomto článku. Pred vymedzením cieľa a metodológie analýzy parlamentnej deliberácie prejdime najprv k jednotlivým momentkám.
V prvej poslankyňa Jana Bittó Cigániková ostatným poslankyniam a poslancom rozdáva varechy s odkazmi protestujúcimi proti obmedzovaniu reprodukčných práv žien. V ten deň, 29. septembra 2020, totiž Národná rada začína druhé čítanie o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa
zákon o zdravotnej starostlivostia niektoré iné zákony (tlač 154) a organizátorkám akcie následkom protipandemických opatrení nie je umožnené realizovať tento typ protestu - odovzdanie variech - osobne.
1)
V druhej momentke pri prerokovávaní návrhu zákona o pomoci tehotným ženám (tlač 665), poslanec Stanislav Mizík vo faktickej poznámke reaguje na vystúpenie Jany Bittó Cigánikovej: "[R]
az ste povedali, že vakcína je sloboda, tak buďte slobodná a zhoďte ten náhubok, však vás nemôže tento potmehúdsky vírus napadnúť, keď ste zaočkovaná. Okrem toho, bez rúška ste krajšia, takto vyzeráte ako pelikán
."
2)
V tretej momentke v závere jedného z rokovacích dní o tlači 154 poslanec Jozef Bubnár konštatuje, že "...
dnes toho už bolo povedané strašne veľa, zvlášť z pohľadu liberál verzus konzervatívec. Tu už podľa mňa nemáme čo riešiť, lebo nájsť kompromis v tak obrovske, citlivej téme, ako je ochrana života medzi liberálmi a konzervatívcami, by podľa mňa nedokázal ani Chuck Norris (...).
"
3)
Prvá momentka naznačuje potrebu hľadania nových foriem organizovania občianskej spoločnosti a komunikovania s politickou reprezentáciou v pandémii, aj potrebu nových symbolov. Rovnako naznačuje z analýzy vyplývajúcu diskurzívnu stratégiu niektorých poslankýň a poslancov, spočívajúcu v zdieľaní svojho poslaneckého ranku, teda moci, ktorú v parlamentnej deliberácii majú. A to s tými, ktorých hlasy nie sú alebo neboli dostatočne reprezentované alebo zohľadnené. Táto stratégia mala tri základné línie. Druhá momentka ukazuje na sexizmus prítomný v parlamentnom diskurze o reprodukčných právach žien, a to v priamom spojení s témou, alebo, ako to bolo v prezentovanom obraze, nepriamo v nadväznosti na ženské aktérky diskusie. Táto momentka zároveň ukazuje uchopovanie roly ochrancov slobody rôznymi aktérmi (prakticky všetkými) a diskurz o tom, kto ju chráni skutočne, a to aj na pozadí pandémie.
Podobným smerom obracia našu pozornosť aj tretia momentka, ktorá je vyslovene formátovaná ako konštatovanie zaseknutia diskusie medzi liberálmi a konzervatívcami.
Okrem verbalizovaného hodnotového pozadia poslancami a poslankyňami prezentovaných názorov ukazuje aj jeden zo spôsobov vymedzovania línie sporu cez konštruovanie (seba, či) iného hovoriaceho, podobne ako v momentke druhej. Analýza diskurzu ukazuje, že časť hovoriacich sa snažila diskusiu konštruovať mimo delenia na póly liberál - konzervatívec aspoň (a niekedy iba) verbálne.
1. Predmet a metóda analýzy
Cieľom tohto článku je predstaviť analýzu parlamentnej deliberácie o návrhoch zákonov, ktoré sa týkali podmienok umelého ukončenia tehotenstva v čase pandémie COVID-19 v rokoch 2020 až 2022.
4)
Hoci mimoriadna situácia v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 sa skončila až 15. septembra 2023, rokovanie o parlamentných tlačiach 1369, 1618 či 1679 (ostatný návrh reprodukčné práva žien rozširoval) z februára, mája a júna 2023 už nebolo poznačené protipandemickými opatreniami, nie sú teda predmetom analýzy. A hoci väčšina protipandemických opatrení vplývajúca na sociálny kontakt bola zrušená začiatkom roka 2022
5)
, tri aprílové návrhy noviel zákonov (tlače 982, 989 a 990) v zmysle vyjadrení predkladateľov v rozprave v mnohom reagovali na krízovú situáciu, spočívajúcu v napadnutí Ukrajiny Ruskou federáciou a jej následkami, ktorými bola aj migrácia ukrajinského obyvateľstva do Slovenskej republiky.
6)
Táto kríza teda tvorila mimoriadny kontext a pozadie deliberácie.
Predmetom mojej analýzy teda boli návrhy zákon