doc. JUDr. PhDr. Lilla Garayová, PhD., LL.M.

Táto štúdia sa zaoberá právnymi, etickými a psychologickými aspektmi anonymity darcov v asistovanej reprodukcii z perspektívy medzinárodného práva a práv dieťaťa. Vychádzajúc z Dohovoru o právach dieťaťa a judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva i Medziamerického súdu pre ľudské práva, analyzuje vývoj chápania práva dieťaťa na poznanie svojho biologického pôvodu ako súčasti jeho identity a ľudskej dôstojnosti. Prostredníctvom komparatívneho prehľadu legislatívnych zmien v rôznych krajinách poukazuje na globálny trend smerom k rušeniu absolútnej anonymity darcov gamét a zavádzaniu identifikovateľného darcovstva. Štúdia argumentuje, že aj keď je nevyhnutné zohľadňovať práva darcov a sociálnych rodičov, v konflikte záujmov má byť prioritou najlepší záujem dieťaťa. Zároveň poukazuje na etické dilemy, riziká genealogického zmätku a praktickú neudržateľnosť anonymity v dobe genetických databáz. Výsledkom analýzy je podpora legislatívnych modelov, ktoré citlivo vyvažujú práva všetkých zúčastnených, pričom kladú dôraz na transparentnosť, identitu a blaho dieťaťa ako centrálne hodnoty.

Predkladaná štúdia sa zaoberá fenoménom posmrtnej reprodukcie, pričom osobitnú pozornosť venuje právnym, etickým a sociálnym otázkam, ktoré táto reprodukčná technológia vyvoláva. Analyzuje aktuálny právny rámec a prax vybraných krajín, pričom zdôrazňuje rozdiely v prístupe k posmrtnej reprodukcii v medzinárodnom kontexte. Práca sa kriticky zamýšľa nad otázkami súhlasu zomrelého, ochrany záujmov dieťaťa, etickej prípustnosti a spoločenského vnímania tohto typu reprodukcie. Súčasne navrhuje odporúčania pre právnu reguláciu, ktorá by lepšie reflektovala komplexnosť posmrtnej reprodukcie a zabezpečila rovnováhu medzi rešpektovaním vôle zosnulého, záujmami preživších rodinných príslušníkov a právami dieťaťa.

Legislatíva EÚ, ako aj viaceré odporúčania Rady Európy, podobne aj judikatúra ESĽP vysielajú štátom jednoznačný signál, že je pozitívnou povinnosťou štátu, aby nielenže nevytváral prekážky, ale zabezpečil administratívno-právne prostredie akceptácie zmeny pohlavia, pretože otázka rodovej identity je súčasťou osobnej identity a práva na súkromný život.Z tohto dôvodu sa autori zaoberajú aj neprijateľným podmieňovaním tejto zmeny na želané pohlavie, neodôvodnenými požiadavkami na sterilizáciu či kastráciu.