doc. JUDr. PhDr. Lilla Garayová, PhD., LL.M.

Tento článok skúma, ako súdy interpretujú geografické označovanie, aký vplyv mali podobné prípady - napríklad švajčiarska čokoláda, Parmigiano Reggiano či Champagne - na medzinárodné potravinové právo a čo to znamená pre podniky a spotrebiteľov v budúcnosti.

Táto štúdia sa zaoberá právnymi, etickými a psychologickými aspektmi anonymity darcov v asistovanej reprodukcii z perspektívy medzinárodného práva a práv dieťaťa. Vychádzajúc z Dohovoru o právach dieťaťa a judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva i Medziamerického súdu pre ľudské práva, analyzuje vývoj chápania práva dieťaťa na poznanie svojho biologického pôvodu ako súčasti jeho identity a ľudskej dôstojnosti. Prostredníctvom komparatívneho prehľadu legislatívnych zmien v rôznych krajinách poukazuje na globálny trend smerom k rušeniu absolútnej anonymity darcov gamét a zavádzaniu identifikovateľného darcovstva. Štúdia argumentuje, že aj keď je nevyhnutné zohľadňovať práva darcov a sociálnych rodičov, v konflikte záujmov má byť prioritou najlepší záujem dieťaťa. Zároveň poukazuje na etické dilemy, riziká genealogického zmätku a praktickú neudržateľnosť anonymity v dobe genetických databáz. Výsledkom analýzy je podpora legislatívnych modelov, ktoré citlivo vyvažujú práva všetkých zúčastnených, pričom kladú dôraz na transparentnosť, identitu a blaho dieťaťa ako centrálne hodnoty.

Predkladaná štúdia sa zaoberá fenoménom posmrtnej reprodukcie, pričom osobitnú pozornosť venuje právnym, etickým a sociálnym otázkam, ktoré táto reprodukčná technológia vyvoláva. Analyzuje aktuálny právny rámec a prax vybraných krajín, pričom zdôrazňuje rozdiely v prístupe k posmrtnej reprodukcii v medzinárodnom kontexte. Práca sa kriticky zamýšľa nad otázkami súhlasu zomrelého, ochrany záujmov dieťaťa, etickej prípustnosti a spoločenského vnímania tohto typu reprodukcie. Súčasne navrhuje odporúčania pre právnu reguláciu, ktorá by lepšie reflektovala komplexnosť posmrtnej reprodukcie a zabezpečila rovnováhu medzi rešpektovaním vôle zosnulého, záujmami preživších rodinných príslušníkov a právami dieťaťa.

Legislatíva EÚ, ako aj viaceré odporúčania Rady Európy, podobne aj judikatúra ESĽP vysielajú štátom jednoznačný signál, že je pozitívnou povinnosťou štátu, aby nielenže nevytváral prekážky, ale zabezpečil administratívno-právne prostredie akceptácie zmeny pohlavia, pretože otázka rodovej identity je súčasťou osobnej identity a práva na súkromný život.Z tohto dôvodu sa autori zaoberajú aj neprijateľným podmieňovaním tejto zmeny na želané pohlavie, neodôvodnenými požiadavkami na sterilizáciu či kastráciu.

Anotácia Uplynul celý rok, odkedy sa Mjanmarsko opäť dostalo pod vojenskú vládu. Od prevratu 1. februára 2021 priťahuje chudobou postihnutá krajina juhovýchodnej Ázie pozornosť medzinárodných médií, ale z nesprávnych dôvodov. Krajina so 60 miliónmi obyvateľov rôznorodých etník je naďalej svedkom verejných protestov proti junte, protivojenských operácií, ktoré nútia státisíce dedinčanov opustiť svoje miesta a žiť v provizórnych prístreškoch s maloletými deťmi, pričom majú najrôznejšie ťažkosti od hladu cez choroby až po nedostatok bezpečia. Od prevratu uplynul rok, čo nám dáva príležitosť na bilancovanie. V nasledujúcej analýze sa o to pokúsime, pričom budeme venovať osobitnú pozornosť vývoju vnútornej bezpečnostnej situácie, hospodárskym dôsledkom zložitej krízy a medzinárodnemu rozmeru vojenského riadenia. Annotation It has been over a year since Myanmar came under military rule. Since the coup of 2021, the poverty-stricken Southeast Asian country has attracted international media attention, but for all the wrong reasons. The country of over 60 million people of diverse ethnicities continues to witness public protests against the junta, anti-military operations that force hundreds of thousands of villagers to flee their places and live in makeshift shelters with their young children, experiencing all sorts of hardships from hunger to disease to lack of security. A year has passed since the coup, which gives us an opportunity to reflect. In the following study, we will attempt to do so, paying particular attention to the evolution of the internal security situation, the economic consequences of the complex crisis and the international dimension of military governance.

Anotácia1) V posledných rokoch sme svedkami toho, čo mnohí označujú za krízu tradičnej rodiny, ktorá je založená na manželskom zväzku muža a ženy. Táto kríza je jasne viditeľná v pomerne vysokej rozvodovosti a nižšom počte manželstiev. Ak sa však na údaje pozrieme bližšie, naznačujú, že namiesto jednoduchého poklesu počtu manželstiev ide o oveľa komplexnejší obraz postupných spolužití, rozchodov, manželstiev a rozvodov. Niektorí sa domnievajú, že takéto štatistiky dokazujú úplný rozpad rodinných hodnôt, zatiaľ čo iní tvrdia, že rodiny sa jednoducho menia tak, ako sa vždy menili, a že rodinné hodnoty sú rovnako zdravé ako predtým - len sa prejavujú v iných formách. Spolužitie je jedným z kľúčových pojmov v tejto diskusii. Jednou z hlavných výziev pre súčasné medzinárodné rodinné právo sú kohabitácie a najmä kohabitácie s cudzým právnym elementom. Perspektíva prijatia medzinárodného dohovoru s univerzálnymi normami o nezosobášenom spolužití je v súčasnosti vzhľadom na názorové rozdiely medzi štátmi na inštitút kohabitácie veľmi nepravdepodobná. Článok poukazuje na nedostatky v tejto oblasti, ako aj na potenciálne príležitosti pre budúce právne predpisy. Výskum sa uskutočnil v rámci Siete stredoeurópskych profesorov, ktorú koordinuje Inštitút porovnávacieho práva Ferenca Mádla. Annotation In recent years, we have seen what many refer to as the crisis of the traditional family that based on a marital union of a man and a woman. This crisis is clearly apparent in the relatively high divorce rate and a lower number of marriages. If we however look at the data closely, it suggests, that rather than a simple decline in marriage, there appears to be a far more complex picture of sequential cohabitations, separations, marriages and divorces. To some, such statistics demonstrate the complete breakdown of family values, while others argue that families are simply changing as they always have done, and that family values are just as healthy as before - but are simply being expressed in different forms. Cohabitation is one of the key terms in this debate. One of the main challenges for contemporary international family law is cohabitation and, in particular, cohabitation with a foreign legal element. The prospect of an international convention with universal standards on cohabitation is highly unlikely at present, given the differences of opinion between States on cohabitation. The article highlights the gaps in this area as well as potential opportunities for future legislation. The research was carried out within the framework of the Central European Professors' Network coordinated by the Ferenc Mádl Institute of Comparative Law.

Anotácia Čínsky právny vývoj sa značne odlišuje od európskej právnej tradície, tradičný čínsky právny systém sa formoval úplne nezávisle, bez väčších vonkajších vplyvov. Efektívna administratívna štruktúra a pozoruhodný právny systém sa vytvorili už v 3. storočí pred naším letopočtom, a jej rámec zostal viac ako dvetisíc rokov takmer nezmenený. Inštitucionálny systém tradičného čínskeho práva zmizol v dôsledku politicko-ekonomicko-spoločenských zmien 20. storočia. Niektoré prvky tradičnej čínskej právnej kultúry však naďalej žijú: postoje, princípy, zásady, hodnoty, mentalita, komplexné formy správania sa, ktoré všetky ovplyvňujú súčasný právny systém v Číne. V 21. storočí prešla Čína veľkolepou modernizáciou. Politické a právne reformy zaviedli úplne nové fungovanie štátu. Modernizáciu čínskeho práva tak poháňajú prvky tradičného čínskeho práva, kontinentálneho práva a socialistického práva. Navrhovaný článok skúma vývoj čínskeho práva od staroveku po dnešok. Annotation In China, the development of law has taken a completely different path from the European legal tradition, it formed completely independently, without major external influence. An efficient administrative structure and legal system was established as early as in the 3rd century BC, the framework of which remained almost unchanged for more than two thousand years. The institutional system of traditional Chinese law has disappeared as a result of the political-economic-social changes of the 20th century. However, some elements of the traditional Chinese legal culture continue to live on: attitudes, assumptions, principles, values, mentality, behavioral complexes that all influence the current legal system in China. In the 21st century, China has undergone spectacular modernization. Political and legal reforms have introduced a whole new functioning of the state within the old framework. Thus, the modernization of Chinese law is fueled by the elements of traditional Chinese law, continental law and socialist law. The proposed article explores the evolution of Chinese law from antiquity to today.

Abstrakt Literatúra o rómskom práve v našich pomeroch takmer neexistuje, napriek tomu, že ide o tradičný právny systém, ktorý existuje uprostred západného sveta, paralelne s právom toho-ktorého štátu. V každej kultúre existuje nepísaný zákon – príkazy a zákazy, ktoré sú chápané a odovzdávané ďalej. Predložený článok sa venuje stretu folklóru a jurisprudencie, skúma historický význam a dôsledky tradičného rómskeho práva, jeho pretrvávajúci vplyv na celom svete a konflikty, ktoré vznikajú, keď sa nepísané právo komunity líši od zákonov štátu. Abstract The literature on Roma law is almost non-existent in our circumstances, despite the fact that this traditional legal system that exists amidst the Western world, in parallel with state laws. There is an unwritten law in every culture – commands and prohibitions that are understood and passed on to future generations. The present article deals with the clash of folklore and jurisprudence, examines the historical significance and implications of traditional Romani law, its enduring impact on the world, and the conflicts that arise when unwritten law differs from state law.

Abstrakt Predložený článok sa zaoberá s analýzou regulácie voľného pohybu osôb v kontexte protiteroristických opatrení s dôrazom na voľný pohyb osôb, ktorý je jednou zo štyroch základných slobôd. Je to základné právo garantované Zmluvou o fungovaní Európskej únie a takisto je zásadným princípom európskeho občianstva. Prijatím smernice o využívaní údajov zo záznamov o cestujúcich (PNR) na účely prevencie, odhaľovania, vyšetrovania a stíhania teroristických trestných činov a závažnej trestnej činnosti došlo k istým obmedzeniam voľného pohybu osôb. Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy č. APVV-14-0893 Abstract The following article discusses the analysis of the regulation of the free movement of persons in the context of counter-terrorism measures, with emphasis on the free movement of persons, which is one of the four fundamental freedoms. It is a fundamental right guaranteed by the Treaty on the Functioning of the European Union and is also a fundamental principle of European citizenship. The adoption of the Directive on the use of Passenger Name Record (PNR) data for the prevention, detection, investigation and prosecution of terrorist offences and serious crime has created some restrictions on the free movement of persons. This work was supported by the Slovak Research and Development Agency under contract No. APVV-14-0893