Anotácia
Uplynul celý rok, odkedy sa Mjanmarsko opäť dostalo pod vojenskú vládu. Od prevratu 1. februára 2021 priťahuje chudobou postihnutá krajina juhovýchodnej Ázie pozornosť medzinárodných médií, ale z nesprávnych dôvodov. Krajina so 60 miliónmi obyvateľov rôznorodých etník je naďalej svedkom verejných protestov proti junte, protivojenských operácií, ktoré nútia státisíce dedinčanov opustiť svoje miesta a žiť v provizórnych prístreškoch s maloletými deťmi, pričom majú najrôznejšie ťažkosti od hladu cez choroby až po nedostatok bezpečia. Od prevratu uplynul rok, čo nám dáva príležitosť na bilancovanie. V nasledujúcej analýze sa o to pokúsime, pričom budeme venovať osobitnú pozornosť vývoju vnútornej bezpečnostnej situácie, hospodárskym dôsledkom zložitej krízy a medzinárodnemu rozmeru vojenského riadenia.
Annotation
It has been over a year since Myanmar came under military rule. Since the coup of 2021, the poverty-stricken Southeast Asian country has attracted international media attention, but for all the wrong reasons. The country of over 60 million people of diverse ethnicities continues to witness public protests against the junta, anti-military operations that force hundreds of thousands of villagers to flee their places and live in makeshift shelters with their young children, experiencing all sorts of hardships from hunger to disease to lack of security. A year has passed since the coup, which gives us an opportunity to reflect. In the following study, we will attempt to do so, paying particular attention to the evolution of the internal security situation, the economic consequences of the complex crisis and the international dimension of military governance.
Kľúčové slová
Mjanmarsko, prevrat, humanitárna katastrofa, ľudské práva, politický systém
Keywords
Myanmar, coup, humanitarian disaster, human rights, political system
Úvod
Úsvit 1. februára 2021 znamenal koniec jednej politickej éry v živote Mjanmarskej zväzovej republiky, keď Tatmadaw, ozbrojené sily tejto juhovýchodnej ázijskej krajiny pod vedením hlavného veliteľa Min Aun Hlainga, zatkli vedúcich predstaviteľov strany Národná liga za demokraciu, ktorá zvíťazila vo voľbách 8. novembra 2020, spolu s poradkyňou ministra zahraničných vecí Aun San Su Ťij a prezidentom Vin Myintom, ktorí sa pripravovali na vytvorenie vlády. Zároveň v ten istý deň zablokovala vytvorenie parlamentu s odvolaním sa na volebný podvod, ktorý interpretovala ako pokus o násilné prevzatie moci bez riadneho procesu. Po znefunkčnení zákonodarnej a výkonnej moci prevzalo vedenie Tatmadaw kontrolu nad tou časťou krajiny, nad ktorou mala centrálna vláda kontrolu. Od štátneho prevratu uplynul rok, čo nám dáva dostatočný priestor na bilancovanie. Cieľom tejto štúdie je vyhodnotiť uplynulý rok a uvažovať o možnostiach budúcnosti krajín, pričom venujeme osobitnú pozornosť vývoju vnútornej bezpečnostnej situácie, hospodárskym dôsledkom zložitej krízy a medzinárodnemu rozmeru vojenského riadenia.
I. Vojenský prevrat
Začiatkom roka 2021 Mjanmarská federatívna republika už desať rokov žila v polocivilnom a polovojenskom politickom systéme, ktorý bol vytvorený z rozhodnutia vojenskej junty, ktorá v krajine vládla.
1)
Cieľom bolo vrátiť mjanmarskú legislatívu a správu vecí verejných na ústavné základy, zväčšiť priestor pre zahraničnú politiku krajiny a zlepšiť jej rozvojové vyhliadky, pričom sa obmedzila schopnosť civilných strán efektívne vládnuť. Na dosiahnutie tohto cieľa bolo veľmi dôležité zabezpečiť priamu legislatívnu a vládnu prítomnosť ozbrojených síl (na národnej a miestnej úrovni) prostredníctvom ústavy. V dôsledku toho sa mjanmarský politický systém mohol od začiatku považovať za hybridný režim s odlišným vojenským a civilným segmentom, pričom zúčastnené strany si v zásade uvedomovali hranice toho, čo by druhá strana mohla tolerovať. Napriek tomu bol jedným zo základných kameňov obdobia po zmene režimu na prelome rokov 2010 a 2011 pokus civilných strán o zrušenie politických funkcií Tatmadaw, t.j. rozšírenie vlastných právomocí a uskutočnenie sľubovanej demokratizácie, ale nedosiahli žiadne výsledky.
Parlamentné voľby v roku 2015 znamenali míľnik vo vnútropolitickom rozuzlení, keď Národná liga za demokraciu, vedúca sila demokratického boja v Mjanmarsku od začiatku 90. rokov, a jej ikonická líderka Aun Schan Su Ťij dosiahli drvivé víťazstvo a vytvorili prvú vládu v krajine, ktorá nezastupovala vojenskú elitu.
2)
Päťročný vládny cyklus bol pre Mjanmarsko turbulentným obdobím. Počiatočný optimizmus, ktorý na Západe vyvolal nástup Aun Schan Su Ťij do vedenia krajiny, vystriedalo v lete 2017 sklamanie z jej správania počas rohinskej krízy.
Potvrdila sa aj stará téza, že proti geografii nemožno politizovať. Pre novú mjanmarskú vládu bola napriek všetkým sympatiám Západu kľúčová podpora susednej Číny. Návšteva Aun Schan Su Ťij v hlavnom meste východoázijskej veľmoci v júni 2015, keď bola ešte opozičnou líderkou, ale už kandidátkou na intelektuálne vedenie budúcej vlády, bola senzačná a prijal ju samotný prezident Si Ťin-pching.
3)
V auguste 2016 sa jej podarilo zopakovať svoju návštevu Pekingu z predchádzajúceho roka z pozície vládnej funkcie.
4)
Vo svete súperenia medzi USA a Čínou preto nebolo realistické očakávať, že demokratizácia v Mjanmarsku prinesie strategickú zmenu v rovnováhe síl v juhovýchodnej Ázii. Po auguste 2017 krajine nezostávalo nič iné, ako ďalej posilňovať svoje väzby s Áziou a zamerať sa na ASEAN a svojich vonkajších partnerov.
Rok 2020, okrem toho, že bol volebným rokom, už priniesol mjanmarskej spoločnosti vážne vnútorné krízy. Hospodárske problémy boli čoraz citeľnejšie a zhoršili sa vplyvom epidémie koronavírusu. Vo štvrtom štvrťroku 2020 bol HDP už o 10 % nižší ako v rovnakom období predchádzajúceho roka.
5)
Okrem toho je Mjanmarsko po Východnom Timore a Kambodži treťou najchudobnejšou krajinou juhovýchodnej Ázie. Zastavilo sa nielen dobiehanie bohatších štátov regiónu, ale aj postupný pokles chudoby v spoločnosti, ktorý bol charakteristický pre tento región.
6)
Napriek strate vonkajšej prestíže a hospodárskym problémom sa Národná liga naďalej tešila veľmi silnej podpore obyvateľstva. Rozhodujúcim faktorom v tomto smere mohla byť schopnosť strany udržať si v existujúcom politickom rámci imidž jedinej skutočne účinnej a odhodlanej sily pre demokratické zmeny a jej ochota pokračovať v práci na úplnej civilizácii mjanmarskej politiky, t.j. na odstránení prítomnosti armády v zákonodarnom zbore a vláde. Keď sa blížili všeobecné parlamentné voľby 8. novembra 2020, armáda mohla dúfať v dobrý výsledok svojej patronátnej strany, Federálnej strany solidarity a rozvoja (USDP), ale výsledky im nedali za pravdu. USDP dokonca