Neodkladné opatrenie

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len "Ústavný súd") na neverejnom zasadnutí senátu 27. marca 2025 predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa, ktorou namietal porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len "Ústava") a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor") uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len "krajský súd") č. k. 6CoPr/6/2024-224 z 21. júna 2024 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len "najvyšší súd") sp. zn. 7CdoPr/8/2024 z 12. decembra 2024.

Autori príspevku poukazujú na problémy a nedostatky platného právneho stavu, ktorým čelia výrobcovia originálnych liekov na Slovensku v súvislosti s ochranou ich patentových práv. Poukazujú na existenciu Bolarovej výnimky, podľa ktorej možno realizovať štúdie na následné regulačné schvaľovanie generických liekov počas patentovej ochrany alebo ochrany na základe dodatkového ochranného osvedčenia v súvislosti s referenčným liekom. Polemizujú pritom s názorom Ústavného súdu SR, že akt kategorizácie lieku nie je porušením patentu chrániaceho originálny liek. Autori napokon predstavujú najúčinnejšiu formu právnej obrany výrobcu originálneho lieku formou podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to tak z titulu porušenia patentu, ako aj z titulu porušenia práva proti nekalej súťaži.

Príspevok ako celok má za cieľ čitateľovi predstaviť, aké možnosti ochrany práv z patentu má výrobca originálnych liekov v súboji s výrobcami generických liekov, ktorí sa v rozpore s patentovou ochranou rozhodnú predčasne vstúpiť na trh.Táto prvá časť príspevku čitateľovi deskriptívne predstavuje inštitúty farmaceutického práva, vysvetľuje základné rozdiely medzi originálnym liekom a generickým liekom, opisuje férové fungovanie súťaže na trhu s liekmi a predstavuje základy regulačnej ochrany a patentovej ochrany originálneho lieku.

Článok sa zaoberá právnou úpravou neodkladných opatrení bez uloženia povinnosti podať žalobu navrhovateľovi v slovenskom civilnom procesnom práve, pričom sa zameriava na podmienky ich nariadenia. Obsahuje analýzu legislatívneho vývoja a súdnej praxe, pričom identifikuje výzvy spojené s používaním tohto inštitútu. Článok v tomto kontexte analyzuje zásady proporcionality a minimálnej záťaže odporcu, ako aj situácie, v ktorých je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Pred vydaním neodkladného opatrenia bez uloženia povinnosti podať žalobu by mal súd uskutočniť dva testy proporcionality. V prvom súd rozhoduje o tom, či vôbec nariadi neodkladné opatrenie, a na základe druhého testu proporcionality súd rozhodne, či uloží navrhovateľovi povinnosť podať žalobu alebo nie.

V príspevku sa autor zaoberá inšpiratívnym a podnetným nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 406/2023, ktorého predmetom bolo posúdenie ústavnosti rozhodovania a prístupu všeobecných súdov vo veci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Analyzovaný nález je podľa názoru autora veľmi užitočný pre konania o neodkladných opatreniach aj zo všeobecného pohľadu, a to vo viacerých ohľadoch. Asi hlavným posolstvom nálezu je, že zákonnú úpravu konania o neodkladnom opatrení je potrebné vnímať len ako minimálny štandard pri napĺňaní účelu, ktorý inštitút neodkladného opatrenia má. Jednou z viacerých tém, ktoré Ústavný súd SR v náleze rieši, je aj otázka nariadenia pojednávania v konaní o neodkladnom opatrení.

Z odôvodnenia 1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 14. júna 2023 domáha vyslovenia porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len...

Úvod Neodkladné opatrenia sú upravené v tretej hlave tretej časti Civilného sporového poriadku (ďalej aj CSP). Táto právna úprava nadväzuje na právnu úpravu v Občianskom súdnom poriadku, ktorá tento...

SKUTKOVÝ STAv Súd prvej inštancie uznesením z 30. novembra 2022 zastavil konanie o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu neodstrániteľnej prekážky v konaní, a to prekážky veci už rozsúdenej. Žalobca sa domáhal...

 Inštitút neodkladného opatrenia má nezastupiteľné miesto v Civilnom sporovom poriadku, pričom práve na základe vydaného neodkladného opatrenia možno dosiahnuť, aby porušené právo podielového spoluvlastníka mohlo byť v súdnom konaní úspešne uplatnené, a tým by bola v konečnom dôsledku naplnená ochrana toho spoluvlastníka, ktorého predkupné právo bolo porušené. Nie vždy však zdanlivo jasná procesná úprava povedie k želanému výsledku vo vzťahu ku konaniu vo veci samej, a preto sa snažíme poukázať na niektoré praktické problémy, ktoré s týmto inštitútom, ako aj s následným zápisom vecného práva do katastra nehnuteľností súvisia. V závere formulujeme aj návrhy na zmenu právnej úpravy tak, aby sa posilnila právna ochrana podielového spoluvlastníka, ktorý sa domáha nárokov z porušeného predkupného práva.

Príspevok sa zameriava na aplikačnú prax, v rámci ktorej niektoré súdy rozhodujú platobnými rozkazmi, rozsudkami pre zmeškanie žalovaného či neodkladnými opatreniami v situáciách, v ktorých rozhodovanie takouto formou, podľa nášho názoru, nie je prípustné. Ide najmä o prípady rozhodovania sporných nárokov, ako napríklad náhrada za nemajetkovú ujmu či primerané finančné zadosťučinenie. Takéto nároky z povahy veci nie sú nesporné a sudca o nich nemôže rozhodnúť od stola bez nariadenia pojednávania platobným rozkazom, rozsudkom pre zmeškanie žalovaného alebo neodkladným opatrením.

Príspevok sa zaoberá významoma dôvodnosťou nariadenia neodkladného opatrenia v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu, kedy navrhovateľovi hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Spravidla ide o prípady, keď sa navrhovateľ (žalobca) prostredníctvompodaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia domáha, aby súd uložil vlastníkovi nehnuteľnosti (žalovanému) povinnosť nenakladať s nehnuteľnosťou. Účelom takéhoto neodkladného opatrenia je predovšetkým efektívne zastabilizovanie právneho stavu počas konania vo veci samej, a to prostredníctvom obmedzujúcej poznámky, zapísanej na príslušnom liste vlastníctva v katastri nehnuteľností.

§ 301 až 306, § 330 ods. 2 Civilného sporového poriadku Pokiaľ v konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach podá žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, obsah ktorého by bol totožný s výrokom vo veci samej, súd pri riešení otázky, či povaha veci pripúšťa navrhované opatrenie, musí mať na zreteli aj špecifické znaky takéhoto konania, predovšetkým to, že kontrola sa uskutočňuje mimo rámca konkrétneho konania, výlučne na podnet osobitne legitimovaných subjektov a s možnými osobitnými účinkami nielen pre žalovaného dodávateľa. Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Co 2/2020

Článok sa zaoberá problematikou zodpovednosti za ujmu, ktorá vznikne v dôsledku nariadenia rôznych druhov opatrení v zabezpečovacích konaniach v civilnom procese. Skúma vybrané teoreticko-právne i aplikačno-právne problémy, ktoré sú spojené s týmto druhom zodpovednosti. V nadväznosti na prvú teoreticko-právnu časť analyzujúcu tento druh objektívnej zodpovednosti, ktorého hmotnoprávna úprava sa nachádza v procesnoprávnom kódexe, sa článok zaoberá zákonom stanovenými predpokladmi – dôvodmi vzniku zodpovednosti. Autor kriticky vníma aktuálnu právnu úpravu dôvodov vzniku zodpovednosti a legislatívnu techniku ich zakotvenia negatívnym výpočtom, ktoré môžu spôsobovať mnohé aplikačno-právne problémy. V závere článok navrhuje konštrukciu legislatívneho riešenia predpokladov vzniku zodpovednosti.

Dovolanie nie je podľa § 420 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj "Civilný sporový poriadok" alebo "CSP") prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia na základe takého návrhu, spolu s ktorým, prípadne po podaní ktorého, bola podaná nadväzujúca žaloba.

Jedným z oprávnení vlastníka veci je jeho právo s vecou nakladať. Toto oprávnenie vlastníka veci však môže byť obmedzené, a to napríklad predbežným opatrením, resp. neodkladným opatrením, ktorým súd nariadil zákaz nakladať s vecou. V aplikačnej praxi nie sú výnimočné prípady, keď je práve predbežným opatrením, resp. neodkladným opatrením súdu zakázané vlastníkovi nehnuteľnosti, resp. osobe, ktorá je v katastri nehnuteľností evidovaná ako vlastník nehnuteľností, nakladať s nehnuteľnosťou - takéto predbežné opatrenie súdu mohlo byť, resp. takéto neodkladné opatrenie súdu môže byť nariadené v období medzi uzatvorením určitej zmluvy, ktorou sa nakladá s nehnuteľnosťou, a rozhodnutím okresného úradu, katastrálneho odboru o návrhu na vklad práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností a tiež môže byť nariadené ešte pred uzatvorením samotnej zmluvy, ktorou sa nakladá s nehnuteľnosťou. Autor analyzuje dôsledky nariadenia predbežného opatrenia, resp. neodkladného opatrenia súdu zakazujúceho nakladať s nehnuteľnosťou vo vzťahu k rozhodovaniu okresného úradu, katastrálneho odboru o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností. Osobitnú pozornosť venuje autor právnemu názoru, ktorý zaujal vo veci dôsledkov porušenia zákazu vyplývajúceho z takéhoto predbežného opatrenia, resp. neodkladného opatrenia súdu vo vzťahu k platnosti zmluvy, ktorým bol tento zákaz porušený, veľký senát občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to vo svojom rozsudku sp. zn. 1 V Cdo 1/2017 z 27.4.2017.

Rodina je základnou bunkou spoločnosti, v rámci ktorej dochádza k uspokojovaniu a napĺňaniu základných osobných potrieb jej členov (rodičov aj detí). Vzťah medzi rodičmi a deťmi je zá­kladným rodinnoprávnym vzťahom, ktorý je riadený všeobecnými princípmi, ako napríklad princíp blaha dieťaťa, rovnosti subjektov a princíp solidarity. V živote dieťaťa majú rozhodujúcu úlohu práve jeho rodičia, ktorí sa starajú o jeho výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin, zastupujú ho a spravujú jeho majetok (v čase, keď je dieťa ešte maloleté). Rodičia sú nositeľmi rodičovských práv a povinností, tzv. rodičovskej zodpovednosti. Právu rodičov recipročne zodpovedá aj právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov. Ideálnym stavom pre dieťa je vyrastať v kompletnej harmonickej rodine, kde rodičia rovnocenne a riadne zastávajú svoju rodičovskú úlohu a zodpovednosť. Rozpad rodiny výrazne zasahuje do výkonu rodičovských práv a povinností a dotýka sa aj práv dieťaťa. Najmä po rozpade rodiny sa v plnom rozsahu prejaví schopnosť rodičov zvládať rodičovskú zodpovednosť (rodičovské práva a povinnosti) v záujme dieťaťa. Dobrý rodič je ten, ktorý hľadí najmä na blaho dieťaťa, vie sa správať zodpovedne a je schopný na výchove dieťaťa kooperovať s druhým rodičom, nerieši v prvom rade konflikty s druhým rodičom a svoju posadnutosť mať dieťa pripútané výlučne k sebe v presvedčení, že nikto iný mu nemôže poskytnúť viac lásky a starostlivosti. V záujme dieťaťa je byť s oboma rodičmi tak často, ako je to možné, čím možno prispieť k jeho harmonickému a zdravému vývinu po všetkých stránkach - materiálnej, citovej, rozumovej a mravnej.

Autori sa v článku zaoberajú osobitným aspektom inštitútu neodkladných a zabezpečovacích opatrení, ktorým je podľa nich ich osobný charakter. Hoci sa tento znak v právnej teórii a praxi v súvislosti s predbežnými opatreniami podľa predchádzajúcej právnej úpravy vôbec nespomína, autori na podklade konkrétneho prípadu z rozhodovacej činnosti súdov argumentujú v prospech osobného charakteru týchto opatrení nielen v tomto prípade, ale aj všeobecne pri tomto procesnom inštitúte. Rozoberajú pritom konkrétne otázky a situácie, ktoré v praxi nastávajú po smrti fyzickej osoby a zániku právnickej osoby, voči ktorým bolo neodkladné a zabezpečovacie opatrenie nariadené a čiastočne aj prípady zániku navrhovateľa týchto opatrení v súvislosti s prijatým Civilným sporovým poriadkom.