Opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia vo vzťahu k nehnuteľnosti

JUDr. Peter Andrejčík

Vydáno: 14. 03. 2022 30 minút čítania

Príspevok sa zaoberá významoma dôvodnosťou nariadenia neodkladného opatrenia v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu, kedy navrhovateľovi hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Spravidla ide o prípady, keď sa navrhovateľ (žalobca) prostredníctvompodaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia domáha, aby súd uložil vlastníkovi nehnuteľnosti (žalovanému) povinnosť nenakladať s nehnuteľnosťou. Účelom takéhoto neodkladného opatrenia je predovšetkým efektívne zastabilizovanie právneho stavu počas konania vo veci samej, a to prostredníctvom obmedzujúcej poznámky, zapísanej na príslušnom liste vlastníctva v katastri nehnuteľností.

The article deals with the importance and justification of ordering immediate in proceedings for determining the ineffectiveness of a legal act, when the petitioner (plaintiff) is in danger of deteriorating his legal position to such an extent that it no longer pays to seek final judicial protection. As a rule, these are cases where the claimant (plaintiff), file motion for an order for immediate action, demands that the court impose an obligation on the property owner (defendant) not to dispose of the property. The purpose of such an urgent measure is, in particular, to effectively stabilize the legal situation during the main proceedings by means of a restrictive note written on the relevant title deed in the land register.

ANDREJČÍK, P.: Opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia vo vzťahu k nehnuteľnosti; Justičná revue, 74, 2022, č. 2, s. 180 – 190.

Kľúčové slová: neodkladné opatrenie, spor o určenie neúčinnosti právneho úkonu, obmedzujúca poznámka, kataster nehnuteľností.
Key words: immediate measure, dispute over determination of ineffectiveness of a legal act, restrictive note, real estate cadastre.
Právne predpisy/legislation: zákon č.99/1963 Zb.Občiansky súdny poriadok, zákon č.40/1964 Zb. Občiansky zákonník, zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

1 ÚVOD

Predbežné opatrenie,

ako tradičný procesný inštitút nariaďovaný podľa zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, účinného do 30.6.2016 (ďalej len "OSP"), bol od 1.7.2016 nielen terminologicky, ale aj obsahovo nahradený

neodkladným opatrením

podľa § 324 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"). ¹⁾

Napriek niekoľkým radikálnym legislatívnym zmenám (návrh môže mať povahu podania vo veci samej, prepracovanie úpravy vo vzťahu k zániku účinkov neodkladného opatrenia, či kontrola dodržiavania uloženej povinnosti technickými prostriedkami ²⁾ ), nedošlo k zmene primárneho účelu nariadenia neodkladného opatrenia, v dôsledku čoho možno naďalej podporne a analogicky vychádzať zo skorších súdnych rozhodnutí, týkajúcich sa predbežných opatrení. Rozhodovanie a rozhodnutie o neodkladnom opatrení v civilnom konaní je teda naďalej súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. ³⁾

Ustanovenie § 336 ods. 1 CSP nevylučuje, že v určitých prípadoch bude mať rozhodnutie o neodkladnom opatrení meritórny charakter (aj keď bude vydané vo forme uznesenia), ak ním možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami (tento zákonný predpoklad bude posudzovať súd podľa vlastnej úvahy) a ak súd neuloží navrhovateľovi povinnosť podať v určitej (inštruktívnej) lehote žalobu vo veci samej. Vtedy by neodkladné opatrenie, nariadené eventuálne bez časového obmedzenia, úplne strácalo dominantné atribúty bývalého predbežného opatrenia - dočasnosť, provizórnosť a predovšetkým nemeritórnosť.

V drvivej väčšine prípadov je však neodkladné opatrenie (rovnako ako bolo aj predbežné opatrenie) účinným inštitútom, ktorý má navrhovateľovi

de iure

garantovať, aby sa v konaní vo veci samej pokračovalo bez ďalšieho ohrozenia alebo porušenia práva, ktorému sa má priznať súdna ochrana. Ak navrhovateľ nepodal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spolu so žalobou, súd mu vo výroku uznesenia uloží povinnosť podať ju v určitej lehote, vrátane konkretizácie, aký druh žaloby je potrebné podať vo veci samej.

Podľa ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR by teda stále malo platiť, že základným účelom neodkladného opatrenia je poskytnutie rýchlej a efektívnej ochrany navrhovateľovi, a to bezodkladnou úpravou pomerov, ktorou nie je prejudikovaný konečný výsledok sporu,

"... keďže ide o prostriedok, ktorým sa zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie mohlo mať vôbec reálny význam."

⁴⁾

Obdobný záver vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 5.5.2016, sp. zn. 3 Cdo 54/2016, v zmysle ktorého bolo predbežné opatrenie jedným zo zabezpečovacích inštitútov občianskeho súdneho konania, ktoré malo za cieľ dočasnou úpravou eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli nastať, akbysa takáto (dočasná) úprava nenariadila. V tomto rozhodnutí dovolací súd opätovne zdôraznil, že predbežným