Aj keď inštitút "katastrálnej" plomby patrí popri inštitútoch vkladu, záznamu, poznámky a opravy chyby v katastrálnom operáte k najdôležitejším inštitútom v rámci právnej úpravy katastra nehnuteľností, odborná literatúra vzťahujúca sa na tento inštitút je mimoriadne skromná. V predmetnom príspevku autor poukazuje na niektoré nepresnosti a nedostatky v právnej úprave inštitútu "katastrálnej" plomby de lege lata. Osobitnú pozornosť venuje otázke možnosti zrušenia plomby v prípadoch, keď okresný úrad, katastrálny odbor, zistí, že na základe predloženej verejnej listiny alebo inej listiny záznam nie je možné vykonať, a nedostatky, ktoré bránia možnosti vykonania záznamu, neboli v primeranej lehote ustanovenej okresným úradom, katastrálnym odborom, odstránené.
Kataster nehnuteľností a inštitút plomby
Vydáno:
27 minút čítania
KATASTER NEHNUTEĽNOSTÍ A INŠTITÚT PLOMBY
Mgr.
Róbert
Jakubáč
PhD.
Úrad geodézie, kartografie a katastra SR
1. Úvod
Inštitút1) "katastrálnej" plomby dosiaľ unikal záujmu odbornej verejnosti, a to napriek závažným dôsledkom vyznačenia plomby v katastri nehnuteľností (ďalej len "kataster") jednak pre osobu, ktorá je v katastri evidovaná ako vlastník, jednak pre osobu, ktorá navrhla zápis práva do katastra, alebo v prospech ktorej má byť vykonaný zápis práva do katastra, či dala návrh na opravu chyby v katastrálnom operáte, alebo podnet na podanie protestu prokurátora. Tento právny inštitút by pritom mohol byť veľmi vďačným predmetom vedeckého bádania.
Právna úprava inštitútu "katastrálnej" plomby de lege lata vykazuje viacero nedostatkov. Naša pozornosť v tomto príspevku bude zameraná najmä na vyznačenie plomby v katastri a hlavne otázku možnosti zrušenia plomby v prípadoch, keď okresný úrad, katastrálny odbor, zistí, že na základe predloženej verejnej listiny alebo inej listiny ani po ustanovení primeranej lehoty na odstránenie jej nedostatkov nie je možné vykonať záznam. Uvedomujeme si, že ide o problematiku veľmi citlivú a že odpoveď na načrtnutú otázku má ďalekosiahle dôsledky. Aplikačná prax však ukazuje, že je potrebné, aby sa odborná verejnosť touto otázkou napriek - a možno práve kvôli jej závažnosti, zaoberala. V závere sa potom budeme ešte venovať úvahám
de lege ferenda
o možnostiach doplnenia a úpravy inštitútu "katastrálnej" plomby.2. Právna úprava inštitútu plomby
Zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len "katastrálny zákon") upravuje inštitút plomby v § 44. Na túto právnu úpravu nadväzuje stručná právna úprava obsiahnutá v § 25 vyhlášky č. 461/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len "vyhláška č. 461/2009 Z. z."). Pokiaľ ide o niektoré dôsledky vyznačenia plomby v katastri, nemožno opomenúť § 69 ods. 4 katastrálneho zákona.
Pokiaľ ide o právnu úpravu inštitútu plomby v katastrálnom zákone, zákonodarca v jeho § 44 najprv ustanovil právne skutočnosti, na základe ktorých sa má vyznačiť plomba, a lehotu na jej vyznačenie, následne ustanovil právne skutočnosti, na základe ktorých sa má plomba zrušiť, a okamih zrušenia plomby; zákonodarca taktiež upravil poradie, v akom sa vyznačujú plomby. Zo znenia § 44 katastrálneho zákona je zjavné, že táto právna úprava je nepresná a nedostatočná, ako sme to už vyššie naznačili, v dôsledku čoho spôsobuje v praxi viaceré problémy.
Podľa § 44 ods. 1 katastrálneho zákona okresný úrad, katastrálny odbor, najneskôr v pracovný deň nasledujúci po dni, keď mu bola doručená zmluva, verejná listina alebo