Nakladanie s nehnuteľným majetkom cirkví a náboženských spoločností z hľadiska katastra nehnuteľností

Posudzovanie splnenia podmienok na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností (ďalej len "kataster") je (žiaľ) neraz úloha mimoriadne náročná vzhľadom na stav relevantnej právnej úpravy obsiahnutej v právnych normách hmotnoprávneho a procesného charakteru, ako aj vzhľadom na stanoviská prezentované v judikatúre. Nie je tomu inak ani v prípade zápisu práv k nehnuteľnostiam ("nehnuteľnému majetku") vo vlastníctve cirkví, náboženských spoločností a právnických osôb, ktoré odvodzujú svoju právnu subjektivitu od cirkví a náboženských spoločností (ďalej aj "cirkevné právnické osoby") do katastra nehnuteľností. S prihliadnutím na predpokladaný rozsah nehnuteľností vo vlastníctve cirkevných právnických osôb, ale aj vzhľadom na podnety z oblasti aplikačnej praxe, je potrebné venovať tejto otázke primeranú pozornosť v rámci odbornej diskusie, ako aj v rámci úvah de lege ferenda s prihliadnutím na práce na rekodifikácii občianskeho práva hmotného.

Predmetom nášho záujmu v tomto príspevku bude otázka, či je orgán štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností povinný skúmať vnútorné predpisy cirkevných právnických osôb pri nakladaní s ich nehnuteľným majetkom (napr. pri jeho scudzení alebo zaťažení), s dôrazom na zápis práv do katastra nehnuteľností vkladom - nebudeme sa teda venovať zápisu práv k nehnuteľnému majetku cirkví a náboženských spoločností do katastra nehnuteľností formou záznamu vzhľadom na skutočnosť, že podľa prevažujúceho právneho názoru sa pri zápise práv do katastra nehnuteľností formou záznamu neskúma platnosť zmluvy, na základe ktorej sa má vykonať zápis práva, a teda sa neskúma ani súlad takejto zmluvy s cirkevnými predpismi, resp. predpismi náboženských spoločností.¹⁾ Nebudeme sa venovať ani zápisom do katastra nehnuteľností v súvislosti s reštitúciami majetku cirkví, resp. cirkevných právnických osôb.

V rámci tohto príspevku sa pokúsime ukázať, že nakladanie s nehnuteľným majetkom cirkevných právnických osôb predstavuje problematiku podstatne komplikovanejšiu, ako by sa zrejme mohlo na prvý pohľad zdať. Chceli by sme hneď na úvod zdôrazniť, že sa necítime byť odborníkmi na úpravu nakladania s majetkom cirkevných právnických osôb podľa ich vlastných vnútorných predpisov a vzhľadom na túto skutočnosť čitateľ tohto príspevku ani nenájde informácie o tom,