Kataster nehnuteľností

"Odôvodnenie rozhodnutia civilného súdu nie je dostatočným podkladom pre vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností."

Pri vykonaní záznamu o vlastníckom práve k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností príklepom licitátora na dražbe na základe realizácie záložného práva prednostného veriteľa je potrebné do katastra nehnuteľností zapísať i zánik záložného práva ostatných záložných veriteľov. V prípade viacerých registrovaných záložných práv k tej istej nehnuteľnosti je pre postup orgánu katastra záväzné ich poradie zapísané v katastri nehnuteľností. Skúmanie identity a existencie zabezpečenej pohľadávky v súvislosti s poradím registrovaných záložných práv patrí v takomto prípade do právomoci civilného súdu (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 27. apríla 2022, sp. zn. 10 Sžrk 6/2020).

Konanie o zázname predstavuje v praxi frekventovaný druh katastrálneho konania, v ktorom sa vykonáva zápis vzniku, zmeny alebo zániku práva k nehnutelnosti do katastra nehnutelnostl. Predmetný článok približuje konanie o zázname optikou kritickej reflexie správnej súdnej praxe. Osobitná pozornost je pritom venovaná uplatňovaniu základných pravidiel správneho konania a princípov dobrej správy v konaní o zázname a tiež súdnemu prieskumu opatrení okresného úradu v konaní o zázname.

Spoluvlastníctvo predstavuje jeden z klasických inštitútov vecného práva, napriek tomu niektoré aspekty jeho normatívnej úpravy sú v odbornej spisbe reflektované len pomerne chabo. V príspevku analyzujeme normatívnu reguláciu práva spoluvlastníka na sprístupnenie zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti, ktorej účastníkom sám nebol, zo zbierky listín katastra nehnuteľností. Našej pozornosti neuniká ani problematika podmienok a rozsahu práva spoluvlastníka na sprístupnenie údaja o cene spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti zo zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu, ktorej účastníkom nebol.  

Vymedzenie nehnuteľnej veci v právnom zmysle má ďalekosiahle dôsledky naprieč celým právnym poriadkom, t. j. v oblasti súkromného práva aj verejného práva. Autor v predmetnom príspevku analyzuje premietnutie superficiálnej zásady do vymedzenia nehnuteľnej veci v referentskom návrhu Občianskeho zákonníka. Osobitnú pozornosť pritom autor venuje vymedzeniu súčasti pozemku. Bez povšimnutia autora nezostáva ani otázka charakteru pripevnených a zabudovaných zariadení. Napokon sa venuje superficiálnej zásade aj v komparatívnej perspektíve.

Normatívna úprava zásady formálnej publicity katastra nehnuteľností už dlhšiu dobu v kontexte pokrokov v oblasti informačných technológií, ako aj v kontexte ochrany súkromia a osobných údajov, implikuje viaceré interpretačné polemiky. Autori v predmetnom príspevku analyzujú normatívnu úpravu formálnej publicity zbierky listín katastrálneho operátu de lege lata. Osobitnú pozornosť pritomautori venujú otázke možnosti sprístupnenia zmlúv uložených v zbierke listín katastrálneho operátu.

Príspevok prezentuje niektoré dôležité otázky súvisiace s rekodifikáciou vecných práv v historickom a komparatívnom kontexte s osobitným zreteľom na právnu úpravu vecných práv v českom a maďarskom Občianskom zákonníku. Autor sa najskôr zaoberá otázkami systematiky právnej úpravy vecných práv. Následne sa pozornosť autora sústreďuje na vecné otázky rekodifikácie vecných práv.

Príspevok sa zaoberá významoma dôvodnosťou nariadenia neodkladného opatrenia v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu, kedy navrhovateľovi hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Spravidla ide o prípady, keď sa navrhovateľ (žalobca) prostredníctvompodaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia domáha, aby súd uložil vlastníkovi nehnuteľnosti (žalovanému) povinnosť nenakladať s nehnuteľnosťou. Účelom takéhoto neodkladného opatrenia je predovšetkým efektívne zastabilizovanie právneho stavu počas konania vo veci samej, a to prostredníctvom obmedzujúcej poznámky, zapísanej na príslušnom liste vlastníctva v katastri nehnuteľností.

Súdna prax, ako aj právna veda poskytujú relatívne bohaté stanoviská k vplyvu právneho posúdenia prejudiciálnej otázky v civilnom sporovom konaní zo strany spor rozhodujúceho súdu v odôvodnení jeho rozhodnutia na eventuálne následné súdne konania. Uvedené nemožno konštatovať vo vzťahu k vplyvu právneho posúdenia prejudiciálnej otázky v civilnom sporovom konaní zo strany spor rozhodujúceho súdu na rozhodovacie procesy orgánov štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností v eventuálnom následnom katastrálnom konaní, a to najmä vo vkladovom konaní a v konaní o zázname. Autor v predmetnom príspevku analyzuje práve konzekvencie právneho posúdenia prejudiciálnej otázky v civilnom sporovom konaní zo strany spor rozhodujúceho súdu na rozhodovacie procesy okresného úradu vo vkladovom konaní a v konaní o zázname. Autor zároveň upozorňuje na riziká spojené s premietnutím stanovísk prezentovaných v súdnej praxi a v civilistickej procesnej spisbe ohľadom prejudiciálnej otázky na rozhodovacie procesy vo vkladovom konaní a v konaní o zázname.

ZSP 32/2020 § 59 ods. 1 písm. a), ods. 2, ods. 4, ods. 5, § 78 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych...

Autor sa v tomto príspevku venuje analýze postupu okresného úradu, katastrálneho odboru, v konaní o návrhu na vklad a v konaní o zázname v prípade určitých druhov sporov o platnosť právneho úkonu, na základe ktorého bol podaný návrh na vykonanie zápisu do katastra nehnuteľností. Pri svojich úvahách autor vychádza z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý bol prezentovaný v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžo 229/2010 z 20.7.2011 (judikát č. R 81/2014) a ktorý sa týka postupu okresného úradu, katastrálneho odboru, v prípade vzniku sporu o platnosť odstúpenia od zmluvy, ktorou sa nakladalo s nehnuteľnosťou. S poukazom na zásadu materiálnej rovnosti autor uvádza, že predmetný právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je potrebné aplikovať aj v súvislosti so sporom o platnosť právneho úkonu, ktorým si darca uplatnil právo na vrátenie daru, ktorým je nehnuteľnosť, a v prípade sporu o relatívnu neplatnosť právneho úkonu, ktorým sa nakladalo s nehnuteľnosťou.

Právna úprava nadobúdania vlastníctva nehnuteľností pri ich zmluvnom prevode de lege lata vyvolala mnohé polemiky, pričom jej nedostatky boli nielen v českej, ale aj našej odbornej literatúre pomerne dôkladne popísané a diskutované. Je dnes sotva sporné, že táto právna úprava vyžaduje určité upresnenia a najmä doplnenie právnej úpravy vo vzťahu k nadobúdaniu vlastníctva nehnuteľností, ktoré nie sú predmetom evidovania v katastri nehnuteľností, a vo vzťahu k nadobúdaniu nehnuteľností od nevlastníka, resp. od osoby, ktorá nie je oprávnená s nehnuteľnosťou nakladať. Návrh novely Občianskeho zákonníka z októbra 2018 predstavuje pokus o precizovanie právnej úpravy nadobúdania vlastníctva nehnuteľností pri ich zmluvnom prevode, no v niektorých smeroch sa javí byť nie dostatočne dôsledný a v iných smeroch je vhodnosť zvoleného riešenia diskutabilná

Aj keď inštitút "katastrálnej" plomby patrí popri inštitútoch vkladu, záznamu, poznámky a opravy chyby v katastrálnom operáte k najdôležitejším inštitútom v rámci právnej úpravy katastra nehnuteľností, odborná literatúra vzťahujúca sa na tento inštitút je mimoriadne skromná. V predmetnom príspevku autor poukazuje na niektoré nepresnosti a nedostatky v právnej úprave inštitútu "katastrálnej" plomby de lege lata. Osobitnú pozornosť venuje otázke možnosti zrušenia plomby v prípadoch, keď okresný úrad, katastrálny odbor, zistí, že na základe predloženej verejnej listiny alebo inej listiny záznam nie je možné vykonať, a nedostatky, ktoré bránia možnosti vykonania záznamu, neboli v primeranej lehote ustanovenej okresným úradom, katastrálnym odborom, odstránené.

  ZSP 21/2017 Účinky predbežného opatrenia § 76 ods. 1 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku § 102 ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku § 48 ods. 2 Civilného sporového...

Zápis poznámky v katastri má, resp. môže mať závažné dôsledky v katastrálnom konaní a eventuálne aj v oblasti občianskeho práva hmotného (ak bola totiž v katastri vyznačená napríklad poznámka o spochybnení hodnovernosti údajov katastra, dotknutá osoba sa nemôže odvolávať na to, že je dobromyseľná ohľadom toho, že jej patrí nehnuteľnosť). Napriek tejto skutočnosti odborná verejnosť venuje inštitútu poznámky minimálnu pozornosť. Aplikačnú prax pritom trápia viaceré problémy vyplývajúce z nedostatočnej právnej úpravy tohto inštitútu v katastrálnom zákone. Autori tohto príspevku analyzujú inštitút poznámky, poukazujú na nedostatky jeho právnej úpravy de lege lata a problémy aplikačnej praxe. Zároveň sa autori zmieňujú o úvahách de lege ferenda.

Je, samozrejme, pochopiteľné, že pri spravovaní z hľadiska údajovej bázy tak bohatého informačného systému, akým je kataster nehnuteľností, môže dôjsť k pochybeniu a že sa do tohto informačného systému môžu dostať aj chybné údaje, a to či už chybné údaje o právnych vzťahoch k nehnuteľnosti, alebo chybné údaje technického charakteru. V aplikačnej praxi preto nie sú nijako výnimočné podania, ktorými fyzické a právnické osoby žiadajú opravu zápisu v katastri nehnuteľností. Mechanizmus opravy chyby však nie je tak jednoduchý, ako by sa možno na prvý pohľad mohlo zdať.

Autori analyzujú otázku, či je orgán štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností povinný pri posudzovaní splnenia podmienok na zápis práva k nehnuteľnému majetku cirkví a náboženských spoločností, resp. cirkevných právnických osôb prihliadať na ich interné predpisy. Osobitne sa autori venujú danej problematike vo vzťahu k Rímskokatolíckej cirkvi v Slovenskej republike a Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku. V závere autori konštatujú, že orgány štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností nie sú oprávnené ani povinné prihliadať pri posudzovaní splnenia podmienok na zápis do katastra nehnuteľností na vnútorné predpisy cirkví a náboženských spoločností, resp. cirkevných právnických osôb.

Materiálna publicita katastra nehnuteľností, ktorej posilnenie by malo byť jedným zo základných cieľov rekodifikácie občianskeho práva hmotného, je prakticky nemožná bez formálnej publicity katastra nehnuteľností. Napriek tejto skutočnosti je problematika formálnej publicity katastra nehnuteľností prakticky mimo záujmu odbornej verejnosti. Autori v predmetnom príspevku upriamujú pozornosť na problémy, ktoré aplikačnej praxi spôsobuje právna úprava práva na prístup k informáciám katastra nehnuteľností de lege lata. Autori si všímajú vzťah právnej úpravy verejnosti katastrálneho operátu v katastrálnom zákone a zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.

  ZSP 50/2019 Oprava chýb v katastrálnom operáte § 46, § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní § 34, § 59 ods. 1 písm. a) zákona...

Ak listinu o právnom úkone vyhotovili fyzické alebo právnické osoby (účastníci právneho úkonu) samostatne, tzv. "súkromná" listina, je pre splnenie podmienky, aby išlo o spôsobilú listinu na zápis do katastra nehnuteľností prostredníctvom elektronického vkladového konania nevyhnutné, aby takúto listinu o právnom úkone v elektronickej podobe podpísali účastníci právneho úkonu svojím vlastným zaručeným elektronickým podpisom, navyše čo sa týka prevodcu, tak zaručeným elektronickým podpisom s časovou pečiatkou. Ak však listinu o právnom úkone (zmluvu) vyhotovil notár vo forme notárskej zápisnice alebo advokát vo forme autorizovanej zmluvy, tak postačuje, ak túto listinu o právnom úkone v elektronickej podobe podpíše konkrétny vyhotoviteľ (notár alebo advokát) svojím vlastným zaručeným elektronickým podpisom. Takáto listina o právnom úkone v elektronickej podobe opatrená zaručeným elektronickým podpisom konajúcej osoby (resp. osobou oprávnenou na spísanie a vydanie listiny o právnom úkone) je spôsobilou listinou na zápis práva do katastra nehnuteľností. Nevyhnutnou skutočnosťou na zastupovanie účastníkov právneho úkonu v elektronickom vkladovom konaní fyzickou, resp. právnickou osobou, notárom alebo advokátom je udelenie plnomocenstva, ktoré musí byť prílohou v elektronickej podobe k elektronickému návrhu na začatie konania o povolení vkladu. Plnomocenstvo musí byť podpísané konajúcou osobou (splnomocniteľom), pričom pri elektronickej forme sa vyžaduje, aby plnomocenstvo bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, a v prípade prevodcu, zaručeným elektronickým podpisom s časovou pečiatkou, inak ide o absolútne neplatný jednostranný právny úkon. Ak účastníci právneho úkonu majú v úmysle uskutočniť vkladové konanie elektronickou formou, no nedisponujú zaručeným elektronickým podpisom, je, podľa názoru súdu, možné na zastupovanie účastníkov právneho úkonu v elektronickom vkladovom konaní udeliť plnomocenstvo v písomnej forme notárovi, pričom opäť nie je rozhodujúce, kto listinu o právnom úkone vyhotovil. V takom prípade notár podľa okolností legalizuje podľa § 58 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len "Notársky poriadok") podpis prevodcu na plnomocenstve, ďalej prostredníctvom vidimácie podľa § 57 Notárskeho poriadku notár osvedčí správnosť odpisu plnomocenstva a nakoniec vyhotoví z plnomocenstva v listinnej podobe plnomocenstvo v elektronickej podobe, ktoré môže výnimočne opatriť vlastným zaručeným elektronickým podpisom s časovou pečiatkou, čím dochádza k platnému a účinnému zastúpeniu účastníkov právneho úkonu v elektronickom vkladovom konaní na základe plnomocenstva.