Vklad do katastra nehnuteľností

§ 59a ods. 1 a 3 Obchodného zákonníka§ 67 ods. 1 písm. d) v spojení s § 80 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii Splnenie povinnosti podľa § 59a ods. 1 a 3 Obchodného zákonníka až po povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností nie je prekážkou pre vecnoprávne účinky platne uzatvorených kúpnych zmlúv. Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Obdo 61/2020

Súdna prax, ako aj právna veda poskytujú relatívne bohaté stanoviská k vplyvu právneho posúdenia prejudiciálnej otázky v civilnom sporovom konaní zo strany spor rozhodujúceho súdu v odôvodnení jeho rozhodnutia na eventuálne následné súdne konania. Uvedené nemožno konštatovať vo vzťahu k vplyvu právneho posúdenia prejudiciálnej otázky v civilnom sporovom konaní zo strany spor rozhodujúceho súdu na rozhodovacie procesy orgánov štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností v eventuálnom následnom katastrálnom konaní, a to najmä vo vkladovom konaní a v konaní o zázname. Autor v predmetnom príspevku analyzuje práve konzekvencie právneho posúdenia prejudiciálnej otázky v civilnom sporovom konaní zo strany spor rozhodujúceho súdu na rozhodovacie procesy okresného úradu vo vkladovom konaní a v konaní o zázname. Autor zároveň upozorňuje na riziká spojené s premietnutím stanovísk prezentovaných v súdnej praxi a v civilistickej procesnej spisbe ohľadom prejudiciálnej otázky na rozhodovacie procesy vo vkladovom konaní a v konaní o zázname.

ZSP 62/2020 Protest prokurátora v konaní o vklade do katastra nehnuteľnosti § 1 ods. 1, § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy...

Kúpnu cenu ako podstatnú náležitosť kúpnej zmluvy možno meniť len do času, kým nedôjde k povoleniu vkladu do katastra nehnuteľností.

Autor sa v tomto príspevku venuje analýze postupu okresného úradu, katastrálneho odboru, v konaní o návrhu na vklad a v konaní o zázname v prípade určitých druhov sporov o platnosť právneho úkonu, na základe ktorého bol podaný návrh na vykonanie zápisu do katastra nehnuteľností. Pri svojich úvahách autor vychádza z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý bol prezentovaný v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžo 229/2010 z 20.7.2011 (judikát č. R 81/2014) a ktorý sa týka postupu okresného úradu, katastrálneho odboru, v prípade vzniku sporu o platnosť odstúpenia od zmluvy, ktorou sa nakladalo s nehnuteľnosťou. S poukazom na zásadu materiálnej rovnosti autor uvádza, že predmetný právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je potrebné aplikovať aj v súvislosti so sporom o platnosť právneho úkonu, ktorým si darca uplatnil právo na vrátenie daru, ktorým je nehnuteľnosť, a v prípade sporu o relatívnu neplatnosť právneho úkonu, ktorým sa nakladalo s nehnuteľnosťou.

Autori analyzujú otázku, či je orgán štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností povinný pri posudzovaní splnenia podmienok na zápis práva k nehnuteľnému majetku cirkví a náboženských spoločností, resp. cirkevných právnických osôb prihliadať na ich interné predpisy. Osobitne sa autori venujú danej problematike vo vzťahu k Rímskokatolíckej cirkvi v Slovenskej republike a Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku. V závere autori konštatujú, že orgány štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností nie sú oprávnené ani povinné prihliadať pri posudzovaní splnenia podmienok na zápis do katastra nehnuteľností na vnútorné predpisy cirkví a náboženských spoločností, resp. cirkevných právnických osôb.