§ 301 až 306, § 330 ods. 2 Civilného sporového poriadku
Pokiaľ v konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach podá žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, obsah ktorého by bol totožný s výrokom vo veci samej, súd pri riešení otázky, či povaha veci pripúšťa navrhované opatrenie, musí mať na zreteli aj špecifické znaky takéhoto konania, predovšetkým to, že kontrola sa uskutočňuje mimo rámca konkrétneho konania, výlučne na podnet osobitne legitimovaných subjektov a s možnými osobitnými účinkami nielen pre žalovaného dodávateľa.
Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Co 2/2020
| SKUTKOVÝ STAv |
Žalobca sa v konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach domáhal vydania neodkladného opatrenia ukladajúceho žalovanej povinnosť zdržať sa používania a uplatňovania obchodných praktík špecifikovaných v petite žaloby.
V konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach podal žalobca (občianske združenie na ochranu práv spotrebiteľov) návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým navrhol, aby súd uložil žalovanej (banke) povinnosť zdržať sa používania ňou uplatňovanej obchodnej praktiky. Podľa presvedčenia žalobcu je nekalá obchodná praktika žalovanej, ktorou pri uplatňovaní práva spotrebiteľa podľa § 18 ods. 2 zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie "v zákonnej lehote, čo i len z časti neumožní spotrebiteľovi bez poplatku, bez sankcie alebo bez náhrady nákladov zaplatiť predčasnú splátku úveru na bývanie vo výške nepresahujúcej 20% istiny úveru na bývanie, prípadne spotrebiteľa inak obmedzí pri jej zaplatení tým, že na tento účel použije alebo určí iný výpočtový základ, resp. sumu takejto predčasnej splátky vyčísli z iného výpočtového základu, než z celkovej sumy istiny úveru na bývanie poskytnutej spotrebiteľovi, najmä ak takéto určenie alebo vyčíslenie vychádza zo zostatku istiny úveru na bývanie, zostatku dlhu, zostatku úveru na bývanie, zostatku aktuálnej istiny úveru na bývanie alebo z obdobného výpočtového základu, ktorý je znížený o splátky istiny úveru na bývanie". V návrhu argumentoval žalobca tým, že napriek prebiehajúcemu konaniu vo veci samej, nie je spotrebiteľom zabezpečená reálna ochrana ich práv. Tvrdil, že žalovaná odmieta mimosúdne riešenie sporu, a tak ochranu spotrebiteľov treba zabezpečiť nariadením neodkladného opatrenia.
Krajský súd (ďalej len "súd prvej inštancie") uznesením z 12. októbra 2020 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho uznesenia citoval ust