Úskalia erga omnes účinkov rozsudku v konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach

Cieľom¹⁾ predkladaného príspevku je výklad § 306 Civilného sporového poriadku,²⁾podľa ktorého: " Citované ustanovenie je koncipované veľmi jednoznačne, no jeho dôsledky sú viac ako nejasné. Práve problematickým otázkam, ktoré vyvolávajú dôsledky jeho aplikácie, sa budeme v ďalšom texte venovať.

Dôsledky aplikačného uplatnenia § 306 CSP môžu byť ďalekosiahle, možno povedať, že až zasahujúce do nášho zažitého právnického myslenia. O tom, že zžitie aplikačnej praxe s konaním o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach je v počiatkoch, svedčí aj fakt, že dosiaľ (aspoň podľa našich vedomostí) neexistuje konečný rozsudok v tomto type konania (čo vzhľadom na krátku účinnosť nových procesných kódexov nie je prekvapením), no Najvyšší súd SR už riešil niekoľko prípadov ohľadom sporov o príslušnosť, keď okresné súdy postúpili veci v individuál­nych spotrebiteľských sporoch, v ktorých sa jednotliví spotrebitelia domáhali určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok, na prejednanie kauzálne príslušným súdom v konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach (t. j. Krajskému súdu v Bratislave, Krajskému súdu v Banskej Bystrici, resp. Krajskému súdu v Košiciach).³⁾ Uvedené naznačuje nepochopenie podstaty ochrany kolektívnych práv spotrebiteľov prostredníctvom § 301 až 306 CSP.

Ak Civilný sporový poriadok v § 306 ustanovuje, že výrok právoplatného rozsudku v konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach je záväzný pre každého, vyvoláva to nasledujúce otázky, ktoré je potrebné bližšie rozobrať. Teda, ak sú účinky rozsudku v tomto type konania erga omnes, znamená to, že:

Pre správne pochopenie podstaty abstraktnej kontroly v spotrebiteľských veciach je, podľa nášho názoru, nevyhnutné neopomenúť § 298 CSP a § 53a OZ.⁴⁾Práve § 53a OZ, ktorý bol prijatý novelou uskutočnenou zákonom č. 575/2009 Z. z. účinným od 1. marca 2010, zaviedol do nášho právneho poriadku ochranu pred sústavným používaním neprijateľných zmluvných podmienok a došlo tak k riadnej implementácii čl. 7 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len "smernica o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách"). Podľa tohto § 53a OZ ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti, pričom spotrebiteľská zmluva sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je bežné, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje (resp. určil neplatnosť ustanovenia vo všeobecných obchodných podmienkach), alebo nepriznal dodávateľovi plnenie na základe takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky, alebo ak dodávateľovi súd na základe takejto podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, dodávateľ je povinný zdržať sa používania totožnej, ako aj obsahovo zhodnej podmienky v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi pro futuro.⁵⁾

Odrazom tohto hmotnoprávneho ustanovenia bol v procesnej rovine v súčasnosti už neúčinný § 153 ods. 4 OSP,⁶⁾ ktorý bol prevzatý aj do Civilného sporového poriadku prostredníctvom § 298 ods. 2. Ustanovenie § 298 CSP umožňuje (ods. 1), resp. aj ukladá povinnosť (ods. 2) súdom, aby v individuálnych spotrebiteľských sporoch vyhlásili vo výroku znenie neprijateľnej, a teda neplatnej zmluvnej podmienky. Parafrázujúc § 298 ods. 2 CSP, súd má povinnosť uviesť vo výroku rozsudku znenie zmluvnej podmienky, ak určil jej neplatnosť, dodávateľovi nepriznal plnenie na jej základe alebo mu na jej základe uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Naproti tomu, § 298 ods. 1 CSP sa týka prípadov, k