Nová právna úprava spotrebiteľského rozhodcovského konania

¹⁾ Medzi základné dôvody prijatia zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní možno zaradiť potrebu zosúladenia vnútroštátneho právneho poriadku s právom EÚ, ako aj snahu o odstránenie dosiaľ značného výskytu negatívnych skúseností s činnosťou rozhodcovských súdov v spotrebiteľských sporoch.²⁾ Predmetným zákonom je do právneho poriadku Slovenskej republiky transponovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov. Potreba jeho prijatia však vyplýva najmä z potrieb aplikačnej praxe, ktorá potvrdila, že pozitíva zákona o rozhodcovskom konaní boli v období pred prijatím novej právnej úpravy zatlačené do úzadia rozhodcovskými súdmi, ktoré nespĺňali požiadavky nestrannosti a nezávislosti, a to najmä v spotrebiteľských veciach. Je však potrebné podotknúť, že zákon o rozhodcovskom konaní nebol prispôsobený ochrane slabšej zmluvnej strany, keďže vychádzal z konceptu obchodnej arbitráže. M. Budjač, jeden z tvorcov zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, za problémové aspekty rozhodovania spotrebiteľských sporov v rozhodcovskom konaní (v období pred účinnosťou novej právnej úpravy) považuje dostupnosť rozhodcovského súdu; nestrannosť, nezávislosť a kvalifikovanosť rozhodcov; transparentné pravidlá postupu v rozhodcovskom konaní; pravidlá rozhodcovského konania v porovnaní s pravidlami podľa Občianskeho súdneho poriadku³⁾ ; charakter a formu rozhodcovského konania; poplatky rozhodcovského konania a garanciu zachovania práva na spravodlivý proces.⁴⁾ Nová práva úprava si kladie za cieľ riešenie uvedených problémových aspektov.

Jedným z cieľov zákona je aj zlepšenie situácie týkajúcej sa prieťahov v súdnom konaní a posilňovanie práv občanov na včasné súdne rozhodnutie.⁵⁾Ako píše J. Zámožík: ⁶⁾ Možno konštatovať, že v slovenskej spoločnosti ešte nie sú zakorenené tradície alternatívneho riešenia sporov. Výsledkom nerozvinutého systému alternatívneho riešenia sporov v Slovenskej republike je veľký počet súdnych konaní, čo je jedným z dôvodov ich zdĺhavosti a vzniku zbytočných prieťahov. Uvedené (spolu s nedostatočnou prepracovanosťou právnych predpisov a formalizmom aplikačnej praxe) spôsobuje nepostačujúcu ochranu práv subjektov právnych vzťahov. Nová právna úprava týkajúca sa spotrebiteľskej arbitráže preto môže byť pomyselnou bránou k začiatku postupného zakorenenia alternatívneho riešenia sporov v slovenskej spoločnosti s cieľom obmedzenia počtu súdnych konaní. To však nebude jednoduchá úloha, najmä v dôsledku skúseností z minulosti, keďže dosiaľ platné a účinné normy v oblasti rozhodcovského konania so spotrebiteľským prvkom skôr deformovali vnímanie alternatívneho riešenia sporov v spoločnosti. Doterajšia právna úprava bola jedným z dôvodov, prečo nie je v Slovenskej republike "populárne" alternatívne riešenie sporov. Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní vychádza z doterajšieho stavu v oblasti rozhodcovského konania so spotrebiteľským prvkom, možno povedať, že právne normy predmetného zákona (zväčša kogentného charakteru) sú konštruované na nedôvere k rozhodcovským súdom a podnikateľom. Taktiež je potrebné uviesť, že spotrebiteľská arbitráž sa v oveľa väčšej miere približuje k súdnemu konaniu ako rozhodcovské konanie podľa zákona o rozhodcovskom konaní, a to z dôvodu garancie ochrany práv spotrebiteľov. Ide o stanovenie procesných, inštitucionálnych a organizačno-technických garancií.

Oblasť rozhodcovského konania teda v súčasnosti upravujú dva zákony. Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní odkazuje na použitie zákona o rozhodcovskom konaní iba v tých prípadoch, keď je to v zákone o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní výslovne ustanovené. V rámci spotrebiteľskej arbitráže teda platí delegovaná (nie subsidiárna) pôsobnosť zákona o rozhodcovskom konaní. Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní odkazuje na použitie zákona o rozhodcovskom konaní tak v oblasti zriadenia rozhodcovských súdov, ako aj v oblasti uznania a výkonu rozhodcovských rozsudkov v spotrebiteľských sporoch vydaných v zahraničí. Ostáva len dúfať, že dvojkoľajnosť úpravy rozhodcovského konania prinesie zvýšenie transparentnosti, nezávislosti, nestrannosti, spravodlivosti a efektívnosti v prípade riešenia sporov prostredníctvom rozhodcovských súdov tak, aby bol naplnený účel rozhodcovského konania (či už v spotrebiteľských, alebo aj nespotrebiteľských sporoch). Rozhodcovské konanie je totiž charakterizované dobrovoľnosťou (slobodnou a vážnou vôľou strán podrobiť sa takémuto riešeniu sporu), riešením sporu prostredníctvom tretieho nezávislého a nestranného subjektu a záväznosti roz