Niekoľko úvah k problematike ochrany finančného spotrebiteľa

The issue of financial consumer protection has become an integral part of the Slovak law and becomes a subject of interest of the legal science. At present Slovak financial consumers are protected by a series of regulations of both public and private law. It must be noted that consumer protection is efficient when interventions of public and private law supplement each other and provide an integrated framework of protection. In this article we refer to the most recent legal regulation and function of courts in financial consumer protection.

Ochrana spotrebiteľa sa stala postupne aj vážnou právnickou témou v kontinentálnom systéme práva, a to tak na európskej, ako aj na národnej úrovni. V príspevku by sme chceli poukázať na niektoré problémy pri ochrane finančného spotrebiteľa.¹⁾

Táto problematika sa stala neodmysliteľnou súčasťou aj slovenského právneho poriadku a stáva sa predmetom záujmu právnej vedy.²⁾ V súčasnosti chráni slovenského finančného spotrebiteľa celá plejáda zákonov tak verejného, ako aj súkromného práva. Je potrebné uviesť, že ochrana spotrebiteľa je účinná, ak sa zákony verejného a súkromného práva vzájomne doplňujú a tvoria ucelený rámec účinnej ochrany.

Práve účinná verejnoprávna úprava u nás dlhodobo absentovala. Ako učebnicový príklad by sme mohli uviesť skutkovú podstatu úžery podľa § 235 ods. 1 Trestného zákona. Jej doterajšie znenie,³⁾ aplikácia a do nedávna trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb, viedli k tomu, že ani 200 či 300 % ročná miera nákladov u niektorých slovenských nebankových subjektov neznamenala trestnoprávny postih takto podnikajúcich subjektov. Ak k tomu pripočítame zneužívanie inštitútu rozhodcovských súdov, nižšieho právneho povedomia spotrebiteľov v našej krajine, tak zistíme, že nebankové subjekty v značnej miere deformovali trh v oblasti poskytovania pôžičiek či úverov a potláčali práva spotrebiteľov.

Zákonodarca, hoci vie byť pri prijímaní iných zákonov neuveriteľne pružný, tak v oblasti ochrany finančného spotrebiteľa neuveriteľne sklamal. Mnohé z potrebných zákonov prijal až v posledných rokoch. Pritom signály z praxe trvali viac ako jedno desaťročie. Dátum vzniku prvých tzv. nebankových subjektov sa datuje na začiatok milénia. Dôsledkom sú nielen oklamaní spotrebitelia, ale dokonca aj kritika zo strany EÚ kvôli nedostatočnej ochrane spotrebiteľov voči niektorým nebankovým subjektom, ktoré používajú nekalé obchodné praktiky.⁴⁾ Jeden zo sporov našich spotrebiteľov dokonca skončil na Súdnom dvore EÚ. Ten, okrem iného, uviedol: "