Zabezpečenie záväzku dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov podľa § 551 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k niektorým otázkam ochrany spotrebiteľa

The paper deals with the Institute agreement on deductions from wages and other income treated in Section 551 of the Civil Code. It approximates the current law and the practical functioning of the Institute. Considers the manner specified maximum allowable boundary precipitation and interpretation of this concept. For security obligations of consumer contract agreement on wage deductions may interfere with the standards of consumer protection. The author attempts to identify the risks of using this institute in relation to consumer protection. It also intends to tackle the situation, if an arrangement of payroll deductions collision occurred to consumer protection. Considering, whether an agreement on wage deductions is not exempted under Article 1. 2. Directive 93/13/EEC from the scope of the directive as a contractual term that reflects the provisions of the legislation. According to the author, however, an agreement on wage deductions, may be considered an unacceptable condition, even if the contract term, which reflects the provisions of the legislation. This is because the legislature has been adopted in the different social and economic conditions and the legislature when it has not made a fair distribution of rights and interests of the parties. Finally, the author considers the fact that the Act. 102/2014 Z.z. provide effective consumer protection in the use of an agreement on wage deductions and tries to design your own in his opinion, more efficient solution to this problem.

Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov (ďalej ako "DoZM") predstavuje jeden zo spôsobov zabezpečenia záväzkov upravených v piatom oddiele prvej hlavy ôsmej časti Občianskeho zákonníka.¹⁾ Jej právna úprava je v rámci OZ koncentrovaná v ustanovení § 551 OZ. Problematiku DoZM však nemožno redukovať len na úpravu obsiahnutú v OZ; ide o inštitút, ktorého právna úprava a jej praktické dopady presahujú do viacerých právnych odvetví; okrem občianskeho práva hmotného ide najmä o občianske právo procesné,²⁾ pracovné právo,³⁾ ale aj právo sociálneho zabezpečenia⁴⁾ a právo rodinné.⁵⁾

Pre aplikačnú prax predstavuje DoZM veľmi frekventovaný právny inštitút,⁶⁾ ale napriek tomu, pokiaľ ide o pozornosť právnej doktríny, problematika DoZM nepatrí medzi témy, ktoré by stáli v centre jej pozornosti. Pokiaľ je téme DoZM venovaná pozornosť, tak je zväčša predmetom diskusie postavenie zamestnávateľa ako platiteľa mzdy.⁷⁾ Vzhľadom na úzku súvislosť DoZM s pracovným právom považujeme za podstatné spomenúť, že okrem DoZM uzatváraných v zmysle § 551 OZ náš právny poriadok obsahuje aj úpravu dohôd o zrážkach zo mzdy v zmysle § 20 ods. 2 ZP, ktorými však na rozdiel od DoZM podľa OZ možno zabezpečiť len pohľadávky vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov a ich subjektmi môžu byť len zamestnávateľ a zamestnanec.

Ustanovenie § 551 OZ, na rozdiel od úpravy obsiahnutej v § 20 ZP, žiadnym spôsobom bližšie nevymedzuje okruh subjektov takejto dohody, ani neobsahuje ich akúkoľvek bližšiu charakteristiku; na ich označenie používa všeobecné abstraktné pojmy veriteľ a dlžník. V našich úvahách budeme vychádzať z premisy, že veriteľ ako jeden zo subjektov takejto dohody napĺňa definičné znaky dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 OZ⁸⁾ a dlžníkom je spotrebiteľ.⁹⁾ Skutočnosť, že v zmluvných vzťahoch medzi dodávateľmi a spotrebiteľmi sú DoZM často využívané, vyplýva aj zo samej podstaty týchto zmluvných vzťahov.¹⁰⁾ Dodávatelia pôsobiaci na trhu tovarov a služieb vykonávajú podnikateľskú činnosť za účelom dosiahnutia zisku, v dôsledku čoho transakcie vo vzťahu k spotrebiteľom spočívajú v tom, že dodávateľ poskytne v rámci výkonu svojej činnosti spotrebiteľovi tovar alebo službu a spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť za jej poskytnutie finančnú odplatu, a teda dodávateľovi vzniká vo vzťahu k spotrebiteľovi pohľadávka na peňažné plnenie, ktorá je často zabezpečená práve prostredníctvom DoZM. Skupinou dlžníkov, vo vzťahu ku ktorým je zabezpečenie pohľadávok DoZM využívané, sú práve zamestnanci poberajúci mzdu,¹¹⁾ ktorí zrejme vo veľkej väčšine prípadov uzatvárajú zmluvy, záväzky z ktorých sú zabezpečované DoZM, mimo predmetu podnikateľskej činnosti, pretože túto buď nevykonávajú, alebo ak ju aj popri pracovnom pomere vykonávajú, zrejme DoZM zabezpečujú skôr splnenie záväzkov zo zmlúv, prostredníctvom ktorých si zaobstarávajú tovary a služby pre osobnú potrebu, resp. pre potreby svojej domácnosti.

V nadväznosti na uvedené vyvstávajú do popredia otázky zabezpečenia efektívnej ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany aj v prípade, že záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy bude zabezpečený práve prostredníctvom DoZM v zmysle § 551 OZ.

Pre zodpovedanie týchto otázok je nevyhnutné objasniť nielen podstatu tohto inštitútu z pohľadu právnej doktríny, jeho praktické fungovanie, ale aj historické okolnosti jeho vzniku a zavedenia do nášho súkromného práva.

DoZM býva z pohľadu právnej doktríny charakterizovaná ako forma zabezpečenia záväzku, ktorá spočíva v právne záväznom súhlase dlžníka, aby z jeho príjmov postihnuteľných výkonom rozhodnutia boli platiteľom mzdy zrážané vopred dohodnuté čiastky a tieto boli poukazované priamo veriteľovi na úhradu jeho pohľadávky voči dlžníkovi. Jeho funkciou je predovšetkým uhradenie veriteľovej pohľadávky.¹²⁾

Niektorí autori zastávajú názor, že na rozdiel od väčšiny ostatných zabezpečovacích prostriedkov nemá povahu subsidiárneho vzťahu, ale je súčasťou hlavného záväzku a v rámci neho vymedzuje spôsob splatenia dlhu s tým, že vzťah založený DoZM síce nie je vzťahom subsidiárnym, avšak má akcesorickú povahu. Ak teda zanikne hlavný záväzok, zaniká súčasne aj vzťah založený DoZM.¹³⁾

Podľa nášho názoru je takéto chápanie inštitútu DoZM ako spôsobu úhrady dlhu skôr zužujúce v tom zmysle, že z praktického hľadiska bude najmä v spotrebiteľských zmluvách skôr dochádzať k tomu, že úhrada ceny tovaru alebo služieb bude dojednaná v pravidelne sa opakujúcich splátkach, ktoré bude sám dlžník - spotrebiteľ poukazovať na účet veriteľa; pričom zabezpečenie DoZM bude dojednané pre prípad, že dlžník svoj záväzok v pôvodne dohodnutom rozsahu, včas a riadne plniť nebude.¹⁴⁾ Otázky ochrany spotrebiteľa sú významné najmä pri využití DoZM v druhom z uvedených prípadov.

Pokiaľ ide o historický kontext vzniku a vývoja tohto inštitútu, DoZM bola do nášho súkromného práva zavedená nadobudnutím účinnosti v súčasnosti platného Občianskeho zákonníka z roku 1964, ktorý ju upravoval v ustanovení § 57.¹⁵⁾

Tento spôsob zabezpečenia záväzku bol neznámym tak pre predchádzajúci Občiansky zákonník z roku 1950, ako aj pre zahraničné právne úpravy s tým, že celá konštrukcia tohto inštitútu je poplatná dobe svojho vzniku.¹⁶⁾ Ako uvádza Tégl, pri výklade tohto inštitútu je potrebné neustále si uvedomovať, že vznikol v celkom odlišnej dobe z úplne iných spoločenských, politických aj právnych pomerov, ktoré predpokladali viac menej existenciu veľkých štátnych podnikov, ktoré boli štátom nielen založené, ale štát im ako štátnym socialistickým organizáciám aj ukladal povinnosti.¹⁷⁾

Počas obdobia socializmu až do prijatia novely č.509/1991 Zb. bola podstatná časť záväzkového práva upravená v štvrtej časti Občianskeho zákonníka nazvanej Služby;¹⁸⁾ táto právna úprava bola určená pre podmienky a pomery socialistickej centrálne riadenej ekonomiky.¹⁹⁾ Pre svoje fungovanie nevyžadovala, na rozdiel od trhovej ekonomiky, ani ochranu hospodárskej súťaže a ani ochranu spotrebiteľov v rozsahu a spôsobmi, akým je upravená v súčasných nielen súkromnoprávnych, ale aj verejnoprávnych predpisoch.

V čase zavedenia tohto inštitútu bolo naše súkromné právo odlišné nielen od právnej úpravy vo zvyšku kontinentálnej Európy,²⁰⁾ ale aj od jeho úpravy platnej v súčasnosti.

Vo vzťahu k uplatňovaniu DoZM v období pred rokom 1989 považujeme za podstatné poukázať na to, že v tom čase bol priestor individuálnej autonómie subjektov záväzkových vzťahov pri poskytovaní služieb občanom značne obmedzený a záväzkové právo podlieha