Zjednocujúce stanovisko najvyššieho súdu R 93/2015 a jeho vplyv na uplatňovanie práv zo zmenky vo vzťahu k spotrebiteľovi
doc. JUDr.
Kristián
Csach
PhD., LL.M.
Katedra obchodného práva a hospodárskeho práva Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach
JUDr.
Andrea
Moravčíková
PhD.
Najvyšší súd SR, obchodnoprávne kolégium
Úvod
Občianskoprávne a obchodnoprávne kolégiá Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijali 20. októbra 2015 spoločné stanovisko1) k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. Stanovisko bolo prijaté v tomto znení:
"I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:
1.
pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
2.
pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie.
II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.
III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje."
Už na prvý pohľad je z jeho znenia zreteľný príkaz, aby konajúci súd kontroloval aj to, či uplatnený nárok je v súlade s dobrými mravmi a či nie je zneužívajúcim výkonom práva zo zmenky, a to bez ohľadu na to, či ide o spotrebiteľa, alebo nie. Ak by konajúci súd dospel k záveru, že žalovaným je spotrebiteľ, má mu poskytnúť ochranu, a to aj pred neprijateľnými podmienkami, ktoré majú vplyv na uplatnený nárok.
Stanovisko ako osobitný inštitút výkladu práva in abstracto súdom bez ohľadu na kauzu vyplývajúcu z individuálneho prípadu je pre rozhodovanie najvyššieho súdu atypickým nástrojom, ktorý sa využíva len veľmi obmedzene a zriedkavo. Hoci tento inštitút výkladu práva nie je v odbornej literatúre prijímaný veľmi pozitívne2) najmä pre odklon od klasickej úlohy súdov - vykladať právo vždy v súvislosti z individuálne riešeným prípadom, v danej veci je tento postup odôvodnený účelom dosiahnutia efektívneho zjednotenia rozhodovacej praxe vo veciach, v ktorých by sa najvyšší súd inak k vyjadreniu svojho názoru nedostal.3)
Po dlhšom čase sa najvyšší sú