Použitie noriem Občianskeho zákonníka na absolútny úverový vzťah spotrebiteľa založený zmluvou o úvere podľa Obchodného zákonníka uzavretou pred 1. májom 2014 (1. aprílom 2015)

JUDr. Ing. Milan Budjač PhD.

Vydáno: 01. 10. 2015 19 minút čítania

Aj bez vyriešenia otázky, či je opodstatnená námietka generálneho prokurátora o tom, že premlčanie práva malo byť posudzované podľa ustanovení Obchodného (a nie Občianskeho) zákonníka - je zrejmé, že ak by najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, musel by prvostupňový súd vziať do úvahy § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, pričom by ako "orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy" bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Mal by tiež zohľadniť § 52 ods. 2 tretiu vetu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.

Spracované podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 M Cdo 12/2014

Rozhodnutia súdov prvého a druhého stupňa

Okresný súd Prešov rozsudkom z 25. apríla 2013, sp. zn. 12 C 186/2012-125, zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby žalovaným bola uložená povinnosť zaplatiť mu 2 600,35 eur s príslušenstvom špecifikovaným v žalobe. V odôvodnení uviedol, že právna predchodkyňa žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a. s.) a žalovaní v 1. a 2. rade uzatvorili 17. marca 2003 zmluvu o úvere; žalovaná v 3. rade sa stala ručiteľkou úveru. Úver, ktorý bol poskytnutý vo výške 50 000 Sk, mal byť splácaný v mesačných splátkach po 1 170 Sk. Vzhľadom na neplnenie podmienok splácania úveru bola 10. januára 2010 uzatvorená "Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku" (ďalej aj "Dohoda"), v ktorej žalovaný v 1. rade uznal čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči žalobcovi a vyhlásil, že má vedomosť o premlčaní dlhu. Súd prvého stupňa považoval predmetnú zmluvu o úvere za spotrebiteľskú zmluvu a konštatoval, že k uznaniu záväzku žalovaným v 1. rade došlo na žalobcom vopred pripravenom tlačive, pričom jeho názov, formulácie a obsah nemôže bežný spotrebiteľ ovplyvniť a môže ho zmiasť do tej miery, že si ani neuvedomuje právne následky tohto úkonu. Pre rozpor s dobrými mravmi považoval Dohodu za neplatný právny úkon. S ohľadom na všetky okolnosti, za ktorých došlo k uzavretiu Dohody, súd prvého stupňa uzavrel, že vzhľadom na plynutie premlčacej doby od 20. februára 2008 a podanie žaloby na súde 2. júla 2012 treba prihliadnuť na účinne vznesenú námietku premlčania a v dôsledku toho žalobu zamietnuť. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP.

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Prešove rozsudkom z 30. septembra 2013, sp. zn. 16 Co 138/2013, napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny (§ 219 ods. 1 OSP); rozhodol tiež o trovách odvolacieho konania. Stotožnil sa názorom súdu prvého stupňa, že Dohoda je neplatná, lebo sa prieči dobrým mravom. Žalovaný v 1. rade neuznal dlh tak, ako to predpokladá § 558 Občianskeho zákonníka, ktorý vyžaduje, aby uznanie dlhu v písomnej forme malo také textové vyjadrenie, ktoré nevyvoláva pochybnosti o tom, že dlžník vie o premlčaní záväzku. Žalobca ale v konaní nepreukázal, že by žalovanému v 1. rade takéto informácie poskytol, preto Dohoda nemohla vyvolať právne dôsledky predpokl