JUDr. Ing. Milan Budjač, PhD.

Pri dôvodoch prijatia akéhokoľvek ustanovenia zákonodarcom možno ako prvotnú motiváciu vnímať snahu o doplnenie určitého právneho pravidla alebo právneho režimu, ktorý je v právnom poriadku úplne alebo sčasti postrádaný. Uvedená úvaha je použiteľná aj v súvislosti s prijatím § 61b ods. 3 Exekučného poriadku, ktorý vo svojej podstate predstavuje na hmotnoprávne aspekty núteného výkonu práva naviazanú kogentnú procesnú normu, ktorej cieľom je zabezpečiť, aby bol oprávnený (veriteľ) osobitne procesne postihnutý za uplatnenie svojho vykonateľného nároku v exekučnom konaní po zákonom ustanovenej lehote jeho uplatnenia (počítanej od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu). Prijatie predmetného ustanovenia viedlo k viacerým odborným polemikám a v súčasnosti je predmetom konkrétnej kontroly ústavnosti zo strany Ústavného súdu SR. Autor v príspevku ponúka pohľad na výklad ustanovenia § 61b ods. 3 Exekučného poriadku v rovine akademickej diskusie aj argumentáciu vo vzťahu k výhradám zástupcov právnickej obce, a rovnako k namietaným ústavným výhradám a záverom v tejto otázke analyzuje ostatnú novelizáciu Exekučného poriadku vykonanú zákonom č. 2/2017 Z. z.

Pri uplatňovaní nárokov zo spotrebiteľských zmlúv proti spotrebiteľom sa v procesnom zmysle naplno prejavuje nespôsobilosť spotrebiteľa brániť svoje práva, ktorá má svoj základ v neznalosti alebo iba nepatrnej znalosti práva a jeho inštitútov všeobecne. Tento faktický stav nerovnosti je dôvodom preferencie princípu ochrany práv spotrebiteľa nad princípom vigilantibus iura scripta sunt, ktorý sa bezvýnimočne uplatní iba vo vzťahu k silnejšej zmluvnej strane, t. j. k veriteľovi (dodávateľovi). Ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré sa v aplikačnej praxi stalo známym najmä prihliadaním súdu v sporovom konaní z úradnej povinnosti na premlčanie nároku uplatňovaného proti spotrebiteľovi, vyvolalo početné reakcie veriteľov aj zástupcov odbornej právnickej obce. Medzičasom sa na návrh jedného zo všeobecných súdov súladom tohto ustanovenia s Ústavou SR začal zaoberať aj Ústavný súd Slovenskej republiky. Prijatie predmetného ustanovenia bolo motivované snahou zamedziť v spoločenskej realite stavu, že by práva spotrebiteľov boli poškodzované iba v dôsledku ich faktickej nerovnosti a neschopnosti v sporovom procese vznášať na svoju obranu konkrétne námietky. V tomto zmysle je potrebné vnímať aj úvahy o rozpore ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa s právnymi princípmi slovenského právneho poriadku, najmä s princípom rovnosti a princípom vigilantibus iura scripta sunt, a rovnako s právom strán sporového konania na spravodlivý súdny proces. Autor v príspevku ponúka pohľad na výklad ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa a v rovine akademickej diskusie aj argumentáciu vo vzťahu k výhradám zástupcov právnickej obce, a rovnako k namietaným ústavným výhradám.

Hľadanie účinného modelu disciplinárneho konania voči súdnym exekútorom a s ním spojené aplikačné problémy (nielen) právneho charakteru JUDr. Ing. Milan Budjač PhD. Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, Katedra...

Aj bez vyriešenia otázky, či je opodstatnená námietka generálneho prokurátora o tom, že premlčanie práva malo byť posudzované podľa ustanovení Obchodného (a nie Občianskeho) zákonníka - je zrejmé, že ak by najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, musel by prvostupňový súd vziať do úvahy § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, pričom by ako "orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy" bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Mal by tiež zohľadniť § 52 ods. 2 tretiu vetu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Spracované podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 M Cdo 12/2014

1) V ostatnom období bola odborná literatúra obohatená o viaceré odborné príspevky týkajúce sa intertemporality právnych noriem, či už všeobecne, alebo v súvislosti s tzv. novými civilnými procesnými kódexmi.2) Súčasťou tejto odbornej tvorby sú aj príspevky, ktoré sa venujú výkladu právnych účinkov intertemporálnych noriem zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok"), pričom tieto majú snahu teoreticky objasniť a prakticky domyslieť dopady vybraných ustanovení v aplikačnej praxi.3) V súvislosti s úvahami o právnych účinkoch intertemporálnych právnych noriem by sme radi do odbornej diskusie prispeli týmto príspevkom a ponúkli v istom zmysle na teleologickom základe založené odchylné nazeranie na zákonodarcom zamýšľaný účel a výklad vybraných intertemporálnych ustanovení Exekučného poriadku.

Zmluva o zabezpečovacom prevode práva musí obsahovať všetky nevyhnutné obsahové a formálne náležitosti uvedené v § 553a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len "Občiansky zákonník") a ako právny úkon musí tiež vyhovovať normám upravujúcim všeobecné náležitosti právnych úkonov ustanovených v § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ak chýba čo i len jedna z podstatných náležitostí zmluvy o zabezpečovacom prevode práva ustanovených zákonom, má to za následok neplatnosť takejto zmluvy. Podstatnou náležitosťou zmluvy o zabezpečovacom prevode práva je ocenenie predmetu zabezpečenia v peniazoch (§ 553a ods. 2 Občianskeho zákonníka). V zmluve o zabezpečovacom prevode práva absentuje ocenenie predmetu zabezpečenia vyjadrené v peniazoch, čo má za následok absolútnu neplatnosť takejto zmluvy. Na tento účel nemožno ustálenie podstatných náležitostí zmluvy o zabezpečovacom prevode práva nahradiť ani s poukazom na klauzulu uvedenú v čl. 1, podľa ktorej je dotknutá zmluva o AutoKredite prílohou a neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o zabezpečovacom prevode práva. Je neobhájiteľné, aby spotrebiteľská zmluva mala podstatné náležitosti ustálené v inej, súvisiacej, vzájomne závislej spotrebiteľskej zmluve. Spracované podľa uznesenia Krajského súdu v Prešove zo 16. apríla 2015, sp. zn. 17 Co 220/2014-126.

V máji minulého roku nadobudol účinnosť zákon č. 98/2014 Z. z. o krátkodobom nájme bytu. Práve dňom účinnosti zákona o krátkodobom nájme bytu sa v slovenskej civilistike začala písať nová etapa komerčného nájmu bytu s adekvátnou právnou úpravou a z nej vyplývajúceho právneho režimu. Cieľom príspevku je v stručnosti predstaviť nový inštitút krátkodobého nájmu bytu a upriamiť pozornosť na najdôležitejšie prvky jeho koncipovania.