ÚVOD
Súdny dvor Európskej únie (ďalej aj "SD EÚ" alebo "Súdny dvor") vyniesol 5. júna 2025 rozsudok vo veci C-280/24 Malicník, v ktorom zodpovedal tri prejudiciálne otázky položené Krajským súdom v Prešove, týkajúce sa nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Konkrétne sa zaoberal povahou tzv. "
spracovateľského poplatku"
, zohľadňovaním
požiadavky transparentnosti
v rámci vnútroštátnej judikatúry a poukázal na
kritériá
potrebné na
preskúmanie prípadnej nekalosti zmluvnej podmienky
.Cieľom tohto článku je analyzovať rozsudok SD EÚ C-280/24, najmä v súvislosti s prvou položenou otázkou s úmyslom porozumieť výhradám, ktoré SD EÚ a vnútroštátne všeobecné súdy vyjadrili voči judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len "NS SR") a objasniť požiadavku transparentnosti z pohľadu SD EÚ poukázaním na judikatúru, ktorá spolu s právnou úpravou dáva tomuto pojmu obsah. Zameriame sa preto v našom článku najmä na prvú položenú prejudiciálnu otázku a výklad k nej podaný Súdnym dvorom
1)
.
ANALÝZA ROZSUDKU SD EÚ C-280/24 MALICNÍK
Návrh Krajského súdu v Prešove (ďalej aj "krajský súd" alebo "predkladajúci súd") na výklad práva EÚ, prostredníctvom zodpovedania troch prejudiciálnych otázok, bol podaný v rámci sporu medzi spotrebiteľom a bankou vo veci zmluvnej podmienky v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorá sa týka spracovateľského poplatku, a ktorá je, údajne, nekalej povahy. (bod 2)
Spotrebiteľ bol na základe podmienky, ktorá nebola individuálne dohodnutá, povinný zaplatiť rôzne poplatky vrátane jednorazového spracovateľského poplatku vo výške 169 € (bod 13) a podal na Okresný súd Prešov (ďalej len "okresný súd") žalobu, ktorou sa
domáhal určenia nekalej povahy tejto zmluvnej podmienky z toho dôvodu, že uvedená zmluva nešpecifikovala plnenie, ktoré sa malo poskytnúť ako protihodnota za "spracovateľský poplatok".
Okresný súd žalobu zamietol, keďže dospel k záveru, že zo samotného označenia tohto poplatku vyplýva, že je úhradou za úkony, ktoré sú nevyhnutné na uzavretie zmluvy o úvere, ako je napríklad samotné vypracovanie tejto zmluvy a ďalších listín súvisiacich s poskytnutím úveru. (bod 14)Spotrebiteľ podal proti rozsudku odvolanie. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací, rozsudok čiastočne zrušil a vrátil vec okresnému súdu. Poukázal pritom na judikatúru
SD EÚ Caixabank a Banco Bilbao Vizcaya Argentaria (C224/19 a C259/19),
z ktorej vyplýva, že podmienka zmluvy o úvere, ktorá ukladá spotrebiteľovi povinnosť zaplatiť províziu za poskytnutie tohto úveru, môže spôsobiť
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ak banková inštitúcia nepreukáže, že táto provízia zodpovedá službám, ktoré táto inštitúcia skutočne poskytla a nákladom, ktoré vynaložila
.Následne okresný súd opätovne zamietol návrh spotrebiteľa na určenie nekalej povahy zmluvnej podmienky, o ktorú ide vo veci samej, v rozsahu, v ktorom sa týkal spracovateľského poplatku. Oprel sa pri tom o judikatúru NS SR. (bod 16)
Krajský súd rozhodujúci o odvolaní voči uvedenému rozsudku mal pochybnosti o súlade uvedenej judikatúry NS SR s judikatúrou SD EÚ a právom EÚ, najmä so smernicou 93/13. (bod 17)
V rozsudku vo veci Malicník Súdny dvor zhrnul a vymedzil výhrady krajského súdu voči judikatúre NS SR nasledovne:
-
v prvom rade sa vnútroštátny súd domnieva, že judikatúra NS SR, podľa ktorej je
obsah služby spojenej s poplatkom za poskytnutie úveru internou záležitosťou banky, nie je v súlade s požiadavkou transparentnosti
stanovenou v článku 5 smernice 93/13,-
v druhom rade sa tento vnútroštátny súd domnieva, že judikatúra NS SR, podľa ktorej
neprináleží veriteľovi, ale súdu, aby identifikoval obsah služby spojenej so spracovateľským poplatkom
, a to demonštratívnym spôsobom,
nie je v súlade s judikatúrou Súdneho dvora
,-
v treťom rade tento vnútroštátny súd uvádza, že z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že na posúdenie nekalej povahy zmluvnej podmienky týkajúcej sa spracovateľského poplatku treba určiť, či takýto poplatok už nie je stanovený v inej podmienke dotknutej zmluvy. (body 18, 19, 21)
Predkladajúci vnútroštátny súd sa domnieva, že NS SR vo svojej judikatúre nezohľadnil skutočný obsah služby, za ktorú sa účtuje spracovateľský poplatok, a že za týchto podmienok je potrebné spresniť judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa informovania spotrebiteľa o skutočnom obsahu služby, za ktorú je tento spot