Anotácia
V máji tohto roka (2019) prijal Európsky parlament novú spotrebiteľskú smernicu č. 2019/701, ktorá sa týka niektorých aspektov zmlúv o predaji tovaru. V slovenskom právnom poriadku má tento typ transakcií právny základ v Občianskom zákonníku, ktorý ju upravuje v rámci právnej úpravy kúpnej zmluvy, ako jej osobitný podtyp – predaj tovaru v obchode. Keďže členské štáty majú na transpozíciu smernice dva roky, je dôvodný predpoklad, že smernica o predaji tovarov vyvolá ďalšiu novelizáciu Občianskeho zákonníka.
Annotation
In May this year (2019) the European legislative authorities have passed a new consumer directive No. 2019/701, which regulates some contracts for the sale of goods. In the Slovak legal order, this type of transaction has a legal basis in the Civil Code as its special subtype – the sale of goods in a store. As the member states of the European union are obliged to transpose this directive into their respective legal systems within the next two years, there is reason to assume that the Directive on the sale of goods will trigger further amendments to the Civil Code.
Kľúčové slová
spotrebiteľ, spotrebiteľská zmluva, právna ochrana spotrebiteľa, zmluvy o poskytovaní digitálneho obsahu a digitálnych služieb, zmluvy o predaji tovaru
Key words
consumer, consumer contract, legal consumer protection, contracts for the supply of digital content and digital services, contracts for the sale of goods
I. Úvod
V máji tohto roka (2019) boli na úrovni Európskej únie prijaté dve nové spotrebiteľské smernice:
-
smernica Európského parlamentu a Rady (EU) 2019/770 z 20. mája 2019 o niektorých aspektoch zmlúv o poskytovaní digitálneho obsahu a digitálnych služieb (ďalej „smernica o digitálnom obsahu");
-
smernica Európského parlamentu a Rady (EU) 2019/771 z 20. mája 2019 o niektorých aspektoch zmlúv o predaji tovaru, o zmene nariadenia (EU) 2017/2394 a smernice 2009/22/ES a o zrušení smernice 1999/44/ES (ďalej „smernica o predaji tovaru").
Prvá z vyššie uvedených smerníc, t.j. smernica o digitálnom obsahu, upravuje niektoré aspekty zmlúv o poskytovaní digitálneho obsahu a digitálnych služieb, uzatváraných medzi
obchodníkmi
1)
, v anglickej jazykovej verzii „
trader
"
2)
(t.j. smernica v tomto prípade upustila od všeobecne používaného pojmu „
predávajúci
" či „
podnikateľ
") a
spotrebiteľmi
3)
a, rovnako ako smernica o predaji tovaru, bola prijatá v režime
úplnej harmonizácie
.
4)
Zároveň platí, že záväzky, obsahom ktorých je poskytovanie digitálneho obsahu alebo digitálnych služieb neboli doposiaľ komplexne upravené na európskej a ani (nielen) našej národnej úrovni.
5)
,
6)
Druhá smernica, t.j. smernica o predaji tovaru, sa vzťahuje na kúpne zmluvy
7)
, na základe ktorých dochádza k prevodu vlastníctva za odplatu, pričom predmetom prevodu je
existujúci tovar
alebo
tovar, ktorý sa vyrobí alebo vyhotoví až v budúcnosti
. V slovenskej právnej úprave má tento typ kontraktov právny základ v Občianskom zákonníku
8)
, v § 612 až 627 – v rámci úpravy kúpnej zmluvy (§ 588 – 627 OZ), kde je regulovaný ako samostatný zmluvný podtyp.Príspevok orientujeme primárne na smernicu o predaji tovaru, ktorá sa do nášho právneho poriadku pravdepodobne transponuje formou novelizácie Občianskeho zákonníka, čo pri smernici o digitálnom obsahu nedokážeme odhadnúť.
II. Smernica o predaji tovaru – tri hlavné dôvody jej prijatia
Právnym základom smernice o predaji tovaru je článok 26 a 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
9)
, ktoré umožňujú Európskej únii (ďalej len „Únia") prijímať opatrenia na zbližovanie vnútroštátnych úprav členských štátov, za účelom vytvorenia a fungovania vnútorného trhu.
Členské štáty sú povinné transponovať ju do vnútroštátneho práva pred 1. júlom 2021 (do 30. júna 2021) s tým, že nová úprava nadobudne účinnosť od 01. januára 2022.
-
Dôvod č. 1: konkurencieschopnosť Únie na svetových trhoch
Hlavný dôvod, o ktorý opreli európski normotvorcovia prijatie smernice o predaji tovaru, je všeobecný záujem Únie
, čo so sebou nesie potrebu zlepšiť fungovanie vnútorného trhu a úspešne čeliť viacerým výzvam, ktoré prináša čoraz väčšia orientácia hospodárstva na nové technológie.
zachovať si konkurencieschopnosť na svetových trhoch
Súčasťou jednotného európskeho trhu je aj
spoločný digitálny trh
a s ním súvisiaci
cezhraničný elektronický obchod
, ktorý predstavuje najdôležitejšiu časť cezhraničného predaja tovaru medzi podnikateľom (podnikom) a koncovým užívateľom – spotrebiteľom.Plný potenciál vnútorného trhu však možno využiť iba vtedy, ak budú mať všetci účastníci trhu bezproblémový prístup k cezhraničnému predaju tovaru, vrátane transakcií elektronického obchodu a ak budú mať ich transakcie bezpečný a predvídateľný zmluvný základ.
Prijatie smernice je tak súčasťou komplexného rámca stratégie pre jednotný digitálny trh a pre uľahčenie integrácie digitálneho rozmeru do vnútorného trhu.
-