Hoci je zákon o žalobách na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov účinný už viac ako dva roky, nebola zatiaľ podaná ani jedna žaloba o vydanie nápravného opatrenia. Reálne teda neexistujú žiadne súdne rozhodnutia, ktoré by pomáhali pri interpretácii ustanovení upravujúcich nové konanie o vydanie nápravného opatrenia. Tak isto zaostáva právna veda.Cieľom tohto príspevku je preto priniesť niekoľko úvah nad vybranými ustanoveniami zákona, ktoré nie sú dostatočne zrozumiteľné, nastoliť niekoľko otázok a pokúsiť sa ponúknuť na ne odpovede, využívajúc pritom právnu argumentáciu, ktorú nám existujúca právna úprava poskytuje tak, aby sme navodili diskusiu k jednotlivým otázkam a prispeli ňou súdnej praxi k zvládaniu interpretačných problémov, keď budú podané prvé žaloby.
Although the Act on Representative Actions for the Protection of the Collective Interests of Consumers has been in force for more than two years, no action for the issuance of a remedial measure has yet been filed. Consequently, there are no judicial decisions to guide the interpretation of the relevant provisions, and legal scholarship has likewise lagged behind. This paper therefore seeks to examine selected provisions of the Act that remain insufficiently clear, to raise several interpretative questions, and to suggest possible answers based on the existing legal framework, with the aim of fostering discussion and assisting judicial practice once the first actions are brought.
FICOVÁ, S. - KRIŽAN, M.: Žaloby na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov; Justičná revue, 77, 2025, č. 10, s. 953 - 964.
Kľúčové slová: zákon o žalobách na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov, kolektívna žaloba, spotrebiteľ, nápravné opatrenie.
Key words: Act on Representative Actions for the Protection of the Collective Interests of Consumers, representative action, consumer, redress measure.
Právne predpisy/legislation: zákon č. 261/2023 Z. z. o žalobách na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov; zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.
Úvod
Dňa 25. júla 2023 nadobudol účinnosť zákon č. 261/2023 Z. z. o žalobách na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov (ďalej len "zákon" alebo "zákon o kolektívnych žalobách"), ktorým sa prevzala smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1828 z 25. novembra 2020 o žalobách v zastúpení na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov a o zrušení smernice 2009/22/ES (Ú. V. EÚ L 409, 4.12.2020).
Cieľom transponovanej smernice (EÚ) 2020/1828 je zabezpečiť, aby spotrebitelia vo všetkých členských štátoch mali k dispozícii aspoň jeden účinný a efektívny procesný mechanizmus pre žaloby na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov a zvýšiť tak dôveru spotrebiteľov, posilniť ich postavenie pri uplatňovaníich práv, posilniť spravodlivosť v hospodárskej súťaži a vytvoriť rovnaké podmienky pre obchodníkov pôsobiacich na vnútornom trhu
1)
.
Predkladateľ zákona (išlo o vládny návrh) uvádza
2)
, že mal ambíciu zabezpečiť potrebnú rovnováhu medzi zlepšujúcim sa prístupom spotrebiteľov k spravodlivosti a poskytnutím primeraných záruk pre obchodníkov pred zneužívaním sporov, ktoré by neodôvodnene bránili podnikom vykonávať činnosť na vnútornom trhu. Zastáva názor, že právna úprava v niektorých prípadoch prekračuje minimálne požiadavky transpozície smernice (EÚ) 2020/1828, ktoré vyhodnotil vo väčšine prípadov ako pozitívny goldplating
3)
.
Predmetom tohto príspevku nie je hodnotenie súladu alebo porovnávanie nášho zákona s európskou smernicou, ale snaha o interpretáciu niektorých jeho ustanovení.
1 Interpretácia vybraných zákonných ustanovení
1.1 Pojem spotrebiteľ a obchodník
Hneď na úvod treba povedať, že zákon vymedzuje
spotrebiteľa
len ako fyzickú osobu, ktorá v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z nej vyplývajúcim záväzkom alebo pri obchodnej praktike nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania [§ 3 písm. a) zákona]. To znamená, že zákon o kolektívnych žalobách sa nemôže aplikovať na fyzickú osobu podnikateľa (živnostníka), ak tento koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, no takisto ani na právnické osoby, a to bez ohľadu na to, či je ich účelom dosahovanie zisku alebo iný než komerčný účel (napr. verejnoprospešný alebo charitatívny). Rovnako postavenie spotrebiteľa nebude prislúchať ani fyzickej osobe, ktorá pri uzatváraní zmluvy konala ako podnikateľ napriek tomu, že nemá podnikateľské oprávnenie. Na rozdiel od toho bude postavenie spotrebiteľa vždy prináležať fyzickej osobe, ktor