Spotrebiteľ

Hoci je zákon o žalobách na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov účinný už viac ako dva roky, nebola zatiaľ podaná ani jedna žaloba o vydanie nápravného opatrenia. Reálne teda neexistujú žiadne súdne rozhodnutia, ktoré by pomáhali pri interpretácii ustanovení upravujúcich nové konanie o vydanie nápravného opatrenia. Tak isto zaostáva právna veda.Cieľom tohto príspevku je preto priniesť niekoľko úvah nad vybranými ustanoveniami zákona, ktoré nie sú dostatočne zrozumiteľné, nastoliť niekoľko otázok a pokúsiť sa ponúknuť na ne odpovede, využívajúc pritom právnu argumentáciu, ktorú nám existujúca právna úprava poskytuje tak, aby sme navodili diskusiu k jednotlivým otázkam a prispeli ňou súdnej praxi k zvládaniu interpretačných problémov, keď budú podané prvé žaloby.

Návrh zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „návrh zákona“) predstavuje novú právnu úpravu v oblasti spotrebiteľských úverov. Hlavným cieľom predloženého návrhu je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/2225 z 18. októbra 2023 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice 2008/48/ES (ďalej len „smernica 2023/2225“) do vnútroštátneho právneho poriadku Slovenskej republiky, čo zabezpečuje súlad s legislatívou EÚ.

Úvod Zmluvná pokuta ako dôležitý inštitút v súkromnom práve je v našej právnickej spisbe komplexne spracovaná vďaka monografickým dielam profesorky Ovečkovej, ktorá sa tejto problematike systematicky a dlhodobo venuje....

Z odôvodnenia I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci 1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 28. februára 2022 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu...

Cieľom článku je bližší pohľad na problematiku rozsudkov pre uznanie nároku s osobitným zameraním na spotrebiteľské spory. Napriek skutočnosti, že spory s ochranou slabšej strany, s výnimkou antidiskriminačných sporov, neobsahujú odlišnú úpravu týchto osobitných druhov rozsudkov, v spotrebiteľských sporoch sa možno stretnúť s tým, že účinnosť uznávacieho prejavu spotrebiteľa súd podmieňuje konštatovaním súladu navrhovaného rozsudku s hmotnoprávnou spotrebiteľskou úpravou.

Autorka sa v príspevku venuje problematike rozhodovacej praxe súdov v konaniach o priznanie finančného zadosťučinenia podľa ust.§ 3 ods.5 zákona o ochrane spotrebiteľa, najmä s prihliadnutím na určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia.

Autor sa vo svojom príspevku zaoberá problematikou možného porušovania hospodárskej súťaže v dôsledku získavania osobných údajov spotrebiteľov/zákazníkov pri zlučovaní spoločností najmä v prostredí internetu. Autor poukazuje aj na rôzne rozhodnutia v prostredí EÚ, zamýšľa sa nad možnými dôsledkami takýchto fúzií a ponúka odporúčania pri preskúmaní fúzií založených na údajoch. In his contribution, the author addresses the issue of possible breaches of competition resulting from the acquisition of personal data of consumers/customers in merging companies especially in the internet environment. The author also refers to various decisions in the EU environment, reflects on the possible consequences of such mergers and offers recommendations for the review of data-driven mergers.

Žaloba o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky nie je určovacou žalobou v zmysle § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov [ďalej len "OSP" alebo "Občiansky súdny poriadok"; § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "CSP")]. Ide o osobitný druh žaloby patriaci spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami, ktorá má podklad v osobitných predpisoch [§ 53 ods. 1, 4 a 5 a § 53a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len "OZ" alebo "Občiansky zákonník)].

Žaloba, ktorou sa žalobca (majúci v právnom vzťahu, ktorého sa vec týka, postavenie spotrebiteľa) domáha vyslovenia (určenia) neprijateľnosti zmluvných podmienok, resp. vyslovenia (určenia) ich neplatnosti z dôvodu neprijateľnosti, nie je určovacou žalobou v zmysle § 137 ods. 1 písm. c) CSP. Ide o osobitný druh žaloby patriacej spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, ods. 4 a 5 a § 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa). V prípade takejto žaloby preto nie je potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem.

Rozhodcovská doložka nevyvoláva nerovnováhu medzi účastníkmi konania a nie je spôsobilá viesť k značnej procesnej nevýhode jednej z procesných strán, ak bola žalobcovi daná možnosť výberu medzi tým, či o vzájomných sporoch z úverovej zmluvy bude príslušný rozhodovať rozhodcovský súd alebo všeobecný súd, žalobca však možnosť výberu nevyužil a nevyznačením nesúhlasu v predznačenom políčku vyslovil súhlas s príslušnosťou rozhodcovského súdu na prejednávanie a rozhodovanie sporov v súvislosti so zmluvou o úvere a návrh rozhodcovskej zmluvy prijal.

Po novej úprave Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku prišiel na rad aj Občiansky zákonník. V tomto prípade sa však nedočkáme nového predpisu, ale rozsiahlej novely, ktorej posledný paragraf má číslo 1579. Ide vskutku o významný počet nových ustanovení, a práve preto sa javí ako relevantná otázka, či uskutočnenie rozsiahlej novely namiesto nového kódexu je tá pravá cesta pre zavŕšenie rekodifikácie civilného práva na Slovensku Nie je v možnostiach jedného príspevku a ani v schopnostiach jedného autora v tak krátkom čase po ohlásení predloženého návrhu novely Občianskeho zákonníka priniesť ucelený pohľad na navrhované zmeny. Predpokladáme, že takýto náhľad bude skôr výsledkom spoločnej práce mnohých zainteresovaných subjektov. Ambíciou autorky preto nie je hodnotiť návrh ako celok, ale autorka svoju pozornosť zameria na niektoré časti, ktoré si, podľa nášho názoru, zaslúžia komentár. Dovoľte nám preto venovať sa v tomto článku niektorým aspektom úpravy dotýkajúcej sa spotrebiteľských právnych vzťahov.

Na vymedzenej ploche krátkeho článku máme záujem formulovať zopár diskusných poznámok k vybraným právnym inštitútom navrhovanej úpravy v Občianskom zákonníku, ktoré sú priamo na ochranu slabšej strany - spotrebiteľa alebo s ochranou spotrebiteľa v praxi úzko súvisia. Vychádzať budeme z praxe autorov, ktorí pôsobia v Národnej banke Slovenska, vykonávajúcej dohľad nad ochranou spotrebiteľa v oblasti finančného trhu. Pohľad na navrhovanú právnu úpravu je vykonaný preto optikou finančných služieb a finančného spotrebiteľa. Ctený čitateľ určite vie, že mnohé právne normy, ktoré pribudli za ostatné roky do Občianskeho zákonníka a sprísňovali pravidlá pre dodávateľov v spotrebiteľských vzťahoch, boli odpoveďou zákonodarcu na praktiky realizované práve v oblasti finančných služieb, najmä pri poskytovaní úverov a pôžičiek spotrebiteľom. Náš pohľad sa preto sústredí aj na otázku, či navrhovaná úprava vo veľkej novele Občianskeho zákonníka reaguje na prax spotrebiteľských zmlúv a či ponúka riešenia na otázky, ktoré opakovane v tejto praxi vznikajú. V článku sa budeme venovať navrhovanej úprave písomnej formy právnych úkonov vo väzbe na aktuálny spôsob ponúkania finančných služieb spotrebiteľom, novej úprave obchodných podmienok, pristavíme sa pri vzťahu štandardných zmlúv a spotrebiteľských zmlúv a pozrieme sa na niekoľko vybraných otázok, ktoré vznikajú v úprave spotrebiteľskej zmluvy, a na to, čo sa v súčasnosti nachádza v § 52 až 54 Občianskeho zákonníka.

Článok poukazuje na skutočnosť, že Slovenská republika bude časom pravdepodobne nútená na legislatívnej úrovni reagovať na potreby kolaboratívneho hospodárstva. V súčasnosti v sektore ubytovania možno poskytovať službu ubytovania na súkromí formou uzatvorenia zmluvy o ubytovaní alebo prenechať byt alebo iný priestor na bývanie na základe nájomnej zmluvy. Voľba zmluvného typu, postavenie zmluvných strán a otázky spotrebiteľskej ochrany nie sú jednoznačné aj bez zohľadnenia aspektov internetovej platformy ako sprostredkovateľa poskytovanej ubytovacej služby.

Pri uplatňovaní nárokov zo spotrebiteľských zmlúv proti spotrebiteľom sa v procesnom zmysle naplno prejavuje nespôsobilosť spotrebiteľa brániť svoje práva, ktorá má svoj základ v neznalosti alebo iba nepatrnej znalosti práva a jeho inštitútov všeobecne. Tento faktický stav nerovnosti je dôvodom preferencie princípu ochrany práv spotrebiteľa nad princípom vigilantibus iura scripta sunt, ktorý sa bezvýnimočne uplatní iba vo vzťahu k silnejšej zmluvnej strane, t. j. k veriteľovi (dodávateľovi). Ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré sa v aplikačnej praxi stalo známym najmä prihliadaním súdu v sporovom konaní z úradnej povinnosti na premlčanie nároku uplatňovaného proti spotrebiteľovi, vyvolalo početné reakcie veriteľov aj zástupcov odbornej právnickej obce. Medzičasom sa na návrh jedného zo všeobecných súdov súladom tohto ustanovenia s Ústavou SR začal zaoberať aj Ústavný súd Slovenskej republiky. Prijatie predmetného ustanovenia bolo motivované snahou zamedziť v spoločenskej realite stavu, že by práva spotrebiteľov boli poškodzované iba v dôsledku ich faktickej nerovnosti a neschopnosti v sporovom procese vznášať na svoju obranu konkrétne námietky. V tomto zmysle je potrebné vnímať aj úvahy o rozpore ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa s právnymi princípmi slovenského právneho poriadku, najmä s princípom rovnosti a princípom vigilantibus iura scripta sunt, a rovnako s právom strán sporového konania na spravodlivý súdny proces. Autor v príspevku ponúka pohľad na výklad ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa a v rovine akademickej diskusie aj argumentáciu vo vzťahu k výhradám zástupcov právnickej obce, a rovnako k namietaným ústavným výhradám.

Rekodifikácia civilného procesného práva so sebou priniesla niekoľko zmien. Jednou z významných zmien v rámci rekodifikácie civilného procesného práva bolo zavedenie osobitných postupov pre konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach. S týmto novým druhom konania je však spojených viacero sporných otázok. V tomto príspevku sa zameriame tak na základné aspekty konania o abstraktnej kontrole, ako aj na otázky spojené s procesnou legitimáciou subjektov, ďalej poukážeme na problémy súvisiace s povahou a obsahom rozhodnutia, jeho účinkami erga omnes a vzťahu konania o abstraktnej kontrole ku konaniu o individuálnom nároku.

Informatizácia spoločnosti je globálny trend, ktorý aj v rámci Slovenska ovplyvňuje každodenný život ľudí. Čoraz viac aktivít sa prenáša z reálneho fyzického sveta do sveta virtuálneho, kde dominuje rýchlosť a pohodlie. Tento vývoj je jasne vidieť aj v oblasti maloobchodu, ktorá prešla v období posledných 10 rokov revolučnými zmenami. Z pôvodne jednoduchých webových stránok, ktoré slúžili najmä na propagáciu kamenných predajní, sa vyvinuli robustné konštrukcie - e-shopy, schopné súčasne prijímať a vybavovať obrovské množstvo objednávok. Podiel internetového predaja aktuálne predstavuje v priemere 20 - 30 % z celkového objemu predaja v jednotlivých odvetviach.

Zjednocujúce stanovisko najvyššieho súdu R 93/2015 a jeho vplyv na uplatňovanie práv zo zmenky vo vzťahu k spotrebiteľovi doc. JUDr. Kristián Csach PhD., LL.M. Katedra obchodného práva a hospodárskeho...

Aj bez vyriešenia otázky, či je opodstatnená námietka generálneho prokurátora o tom, že premlčanie práva malo byť posudzované podľa ustanovení Obchodného (a nie Občianskeho) zákonníka - je zrejmé, že ak by najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, musel by prvostupňový súd vziať do úvahy § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, pričom by ako "orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy" bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Mal by tiež zohľadniť § 52 ods. 2 tretiu vetu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Spracované podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 M Cdo 12/2014

Na účely ochrany spotrebiteľa je v prvom rade potrebné vymedziť osobný rámec pôsobnosti, t.j. okruh subjektov, na ktoré sa spotrebiteľskoprávne normy vzťahujú. Zmeny účinné od 1. mája 2014 odstránili možnosť aplikácie predmetných noriem na právnické osoby. Príspevok sa z daného dôvodu zaoberá otázkou, či by právnické osoby skutočne nemali vystupovať v pozícii spotrebiteľov a či maximálny harmonizačný postoj Európskej únie možno považovať za správny.