Žaloba o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky nie je určovacou žalobou v zmysle § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov [ďalej len "OSP" alebo "Občiansky súdny poriadok"; § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "CSP")]. Ide o osobitný druh žaloby patriaci spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami, ktorá má podklad v osobitných predpisoch [§ 53 ods. 1, 4 a 5 a § 53a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len "OZ" alebo "Občiansky zákonník)].
ROZSUDOK NAJVYŠŠIEHO SÚDU SR SP. ZN. 6 CDO 127/2017 Z 30.1.2019 (POVAHA ŽALOBY O URČENIE NEPRIJATEĽNOSTI ZMLUVNEJ PODMIENKY)
Mgr.
Michal
Novotný
predseda senátu Krajský súd v Trnave
V súdnej praxi sa postupne začínajú množiť súdne konania, v ktorých sa spotrebitelia domáhajú proti svojim zmluvným partnerom, prípadne ich nástupcom (postupníkom) ochrany pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve. Ako prostriedky tejto ochrany spotrebitelia volia rôzne druhy žalôb s rôzne formulovanými žalobnými návrhmi - domáhajú sa určenia neplatnosti podmienok, určenia ich neprijateľnosti, zákazu používania týchto podmienok, ale tiež nárokov na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 OZ a v neposlednom rade aj primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 250/2007 Z. z.). Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len "najvyšší súd") v glosovanom rozhodnutí riešil niektoré otázky týkajúce sa procesnej prípustnosti práve žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky a nadväzujúceho primeraného finančného zadosťučinenia. Na toto rozhodnutie pritom rovnaký senát najvyššieho súdu nadviazal aj ďalším rozhodnutím pod sp. zn. 6 Cdo 27/2018 z 28.3.2019. Právne závery vyslovené v týchto rozhodnutiach však nie sú presvedčivé. Nesúhlasíme preto ani so záverom P. Mészárosa vyjadreným v glose k tomuto istému rozhodnutiu uverejnenej v predchádzajúcom čísle tohto časopisu.
1. Zo zverejneného rozsudku možno zistiť, že vo veci išlo o pomerne jednoduchý skutkový stav: žalobcovia (fyzické osoby - nepodnikatelia) uzavreli 10. mája 2005 so žalovanou bankou zmluvu o poskytnutí úveru. Táto obsahovala, okrem iného, ustanovenie (odsek 4.6), ktoré znelo: "
Banka má právo adekvátnym spôsobom meniť úrokovú sadzbu podľa bodu 4.4 Zmluvy v prípade, ak dôjde k zmene miery rizika Klienta. Zmena miery rizika Klienta môže súvisieť predovšetkým so zmenou rizikovej váhy Klienta podľa pravidiel stanovených Národnou bankou Slovenska. Pre posúdenie zmeny miery rizika Klienta sú rozhodujúce skutočnosti platné v čase podpisu Úverovej zmluvy v porovnaní so skutočnosťami platnými v čase vykonávanej zmeny. Príslušnú zmenu úrokovej sadzby je Banka oprávnená uskutočniť automaticky, bez dodatkov k Úverovej zmluve.
" Žalovaná banka využila svoje právo podľa tohto ustanovenia, žalobcom však napriek žiadosti neozrejmila dôvody jeho použitia, ale odkázala len na obchodné tajomstvo. Žalobcovia preto za použitia úveru z inej banky 12. mája 2014 úver žalovanej banke splatili.Následne 2. októbra 2014 podali žalobu, ktorou sa domáhali (okrem iného) určenia neprijateľnosti podmienky v odseku 4.6 úverovej zmluvy a zároveň neplatnosti uvedeného ustanovenia. Ďalej sa domáhali zaplatenia finančného zadosťučinenia v sume 1 19