Zmluvná pokuta ako dôležitý inštitút v súkromnom práve je v našej právnickej spisbe komplexne spracovaná vďaka monografickým dielam profesorky Ovečkovej, ktorá sa tejto problematike systematicky a dlhodobo venuje.
1)
jej doktrinálne, výkladové závery výrazne ovplyvnili nielen právnu teóriu, ale aj prax.
2)
Panta rhei aj v tejto oblasti. Od druhého vydania jej monografie na danú tému uplynulo trinásť rokov a odvtedy možno vidieť viacero impulzov v tejto problematike. Na časť z nich reagovala aj právna veda
3)
vrátane úvah
de lege ferenda
v rámci pripravovanej rekodifikácie občianskeho práva.
4)
Slovenská právna úprava zmluvnej pokuty zostala až na možnosť moderácie aj v občianskom práve
5)
v zásade nezmenená, ale dynamika podnikania, ako aj trendy súvisiace so zvýšenou ochranou spotrebiteľa, prinášajú nové aspekty do tejto problematiky a odrážajú sa aj v judikatúre. Nejde len o judikatúru všeobecných súdov na Slovensku. Pri problematike zmluvnej pokuty neaplikujeme len
Občiansky alebo
Obchodný zákonník, kde je zmluvná pokuta expressis verbis upravená, resp. zákony, v ktorých sú ustanovenia o zmluvnej pokute,
6)
ale musíme brať do úvahy ústavnoprávne aspekty, ako aj vplyv európskeho práva v tejto oblasti. Problematike zmluvnej pokuty sa venoval aj Ústavný súd SR
7)
a vo viacerých rozhodnutiach, aj Súdny dvor EÚ, najmä v prípadoch výkladu Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Ochrana spotrebiteľa predstavuje jeden z princípov, na ktorých je založené fungovanie Európskej únie.
8)
Slovenská republika sa musí riadiť týmto princípom nielen pri začleňovaní obsahu únijného práva do vnútroštátneho právneho poriadku, ale od orgánov ochrany práva sa vo všeobecnosti očakáva aplikácia vnútroštátneho práva eurokonformným spôsobom.
Dávame do pozornosti, že od roku 2011 platí v Českej republike nový
Občiansky zákonník. Ten v prípade zmluvnej pokuty v zásade vychádza z predchádzajúcej úpravy, pričom zjednotil právnu úpravu dovtedy zakotvenú v občianskom a obchodnom zákonníku.
9)
Spomíname to preto, lebo slovenskí autori často citujú české rozhodnutia súdov a väčšina aj súčasných súdnych rozhodnutí v Českej republike je použiteľná ako inšpirácia pri právnej argumentácii. Zmena českej právnej úpravy priniesla však aj zásadné zmeny v niektorých českých rozhodnutiach, ktorých závery by nemali zmeniť doterajšie právne názory prijaté našou súdnou praxou a teóriou.
10)
V našom príspevku chceme prioritne poukázať na niektoré otázky a súvisiace problémy spojené s teoretickým chápaním a aplikáciou inštitútu zmluvnej pokuty, ak je účastníkom zmluvného vzťahu spotrebiteľ. V spotrebiteľských zmluvách v rôznych oblastiach sa veľmi často používa inštitút zmluvnej pokuty.
11)
Ide o problematiku, ktorej nebola v našej literatúre venovaná adekvátna pozornosť. Spotrebiteľ ako slabšia zmluvná strana podlieha určitej forme zvýšenej ochrany, pretože je vo fakticky nerovnom postavení voči profesionálnemu obchodníkovi vzhľadom na jeho väčšiu odbornú a právnu skúsenosť.
12)
Zákonodarca sa preto pokúsil túto faktickú nerovnosť kompenzovať prostredníctvom zvýšenej zákonnej ochrany. V takom prípade je potrebné, aby zmluvná pokuta v spotrebiteľských vzťahoch odrážala určité osobitosti oproti jej zakotvení v obchodno-záväzkových vzťahoch medzi podnikateľmi, alebo v obchodno-záväzkových vzťahoch, kde je jednou so zmluvných strán subjekt verejného práva.
Cieľom príspevku je analyzovať aktuálne zákonné limity a výzvy uplatňovania zmluvnej pokuty voči spotrebiteľovi so zohľadnením aktuálnej judikatúry v danej oblasti. Zákonodarca postupne pristupuje k sprísňovaniu právnej úpravy v otázke spotrebiteľských zmlúv,
13)
čo s účinnosťou od 1. júla 2024 odráža aj novoprijatý zákon č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento síce bližšie nešpecifikuje použitie zmluvnej pokuty na účely zabezpečenia záväzkového vzťahu so spotrebiteľom, ale bližšie upravuje vybrané práva a povinnosti zmluvných strán pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv. Posúdenie dojednania o zmluvnej pokute môže viesť k označeniu takéhoto dojednania ako neprijateľnej zmluvnej podmienky medzi obchodníkom a spotrebiteľom.
1. Spotrebiteľ ako subjekt ochrany v spotrebiteľských zmluvách
Základným právnym predpisom
lex generalis
v otázke záväzkových vzťahov, a to aj v otázke tých spotrebiteľských, je zákon č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "
OZ"), ktorý v osobitnej piatej hlave s názvom Spotrebiteľské zmluvy poskytuje základný právny rámec právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv a ich samotného uzatvárania. Spotrebiteľská zmluva ako taká nepredstavuje samostatný zmluvný typ, ale predstavuje iba druh zmluvy, ktorej osobitné podmienky a náležitosti určujú jednak osobitné predpisy a jednak spomínaný
Občiansky zákonník.
14)
okrem pojmu
"spotrebiteľská zmluva"
, ktorú v
§ 52 ods. 1 OZvymedzuje ako každú jednu zmluvu (odhliadnuc od jej uzatváranej právnej formy, t. j. môže dôjsť k uzatvoreniu akéhokoľvek zmluvného typu), uzatváranú medzi vopred vymedzenými zmluvnými stranami, a to na jednej strane obchodníkom (predtým napríklad pojem
"dodávateľ"
alebo pojem
"predávajúci"
15)
) a na druhej strane spotrebiteľom, definuje aj tieto zmluvné strany. Zmluvná strana, a to obchodník, prešiel nedávnou zmenou právnej úpravy. Prijatím v úvode spomínaného
